Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-19-2015.pdf
PDF · 109.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému L. Š.Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXXX/XX, XXX XX K., t.č. na neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou K. M., B.č. M. K.É., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 230,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka, Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, ktorý bude vystupovať na strane žalovaného.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 56,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajší súd dňa 29.01.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 230,30 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.02.2010 do 20.08.2010 vo výške 5,14 eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,30 eur od 21.08.2010 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 24.08.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1241,46 eur. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu pohľadávky predstavovala sumu 901,48 eur, ktorá pozostáva z istiny 494,95 eur, riadneho úroku vo výške 100,13 eur, úroku z omeškania vo výške 306,40 eur, v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.02.2010 do 20.08.2010 v počte 7 a v celkovej výške 230,30 eur, úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. 18Ro/26/2014-24 zo dňa 02.04.2014, ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 23.09.2014, nakoľko sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Listom doručeným súdu dňa 30.07.2014 oznámilo, Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2015 žalobca vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorú odôvodnil tým, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania, nakoľko žalovaný nepodal žiaden procesný návrh, či už odpor alebo vyjadrenie k návrhu ktorý by súd mohol považovať za procesnú obranu odporcu. Zároveň podľa účinného ust. 93 ods. 3 O.s.p.; nevyhnutnou súčasťou oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania je súhlas účastníka, popri ktorom sa má zúčastniť na konaní. Vzhľadom k tomu, že takýto súhlas nebol vedľajším účastníkom predložený, žalobca má za to, že združenie nesplnilo podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva. Uvedený nedostatok nie je možné zhojiť výzvou zo strany adresovanou žalovanému na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Zároveň Ústavný súd SR k vedľajšiemu účastníctvu vyjadril v uznesení sp. zn. PL ÚS 1/2014-9 právny názor, v zmysle ktorého je súčasťou zákonných predpokladov prípustnosti vedľajšieho účastníctva súhlas toho, na strane koho má vedľajší účastník do konania vstúpiť. Obdobne sa vyjadril i NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obo 151/2007, v ktorom uviedol, že je predpokladom vedľajšieho účastníka, že účastník súhlasí s tým, aby niekto na jeho strane vystupoval ako vedľajší účastník. Preto návrh vedľajšieho účastníka považuje za právne neúčinný a žiadal, aby súd na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka bez súhlasu žalovaného neprihliadal.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. účinného do 31.12.2014; ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014 ).
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014; do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 31.12.2014; v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
S účinnosťou od 15.10.2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Zo žiadnych ustanovení O.s.p. pritom nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka.
V predmetnej veci vedľajší účastník podal návrh na vstup do konania, a to oznámením doručeným súdu dňa 30.07.2014, teda z vlastného podnetu vstúpilo do konania, pričom jedná sa o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa aktuálneho znenia ust. § 93 ods. 3 O.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2015, vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V danom prípade však návrh vedľajšieho účastníka na vstup do konania bol súdu doručený dňa 30.07.2014, teda ešte pred novelou O.s.p., kedy sa súhlas účastníka ešte nevyžadoval a nebol obligatórnou náležitosťou návrhu. Súd preto pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.
Šetrením bolo zistené, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd pre toto konanie ustanovil opatrovníčku, ktorá vec ponechala na rozhodnutie súdu.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ani vedľajší účastník, ktorí svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti na základe nimi predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z bankového systému, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.
Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2005 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanému úver vo výške 1241,46 eur/ 37.400 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 32,89 eur/ 991 Sk splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.09.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.08.2010, s pevnou úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,30% ročne a RPMN 9,72% ročne. Celkový počet splátok bol 60.
Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1241,46 eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 24.08.2005, ktorého splatnosť bola dňa 20.08.2010. Dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na sumu 901,48 eur a pozostával z istiny z istiny 494,95 eur, riadneho úroku vo výške 100,13 eur, úroku z omeškania vo výške 306,40 eur. Žalobca však žiadal priznať 7 splátok po 32,90 eur za obdobie od 20.02.2010 do 20.08.2010.
Listom zo dňa 09.07.013 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, oznámila žalovanému, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.
Pokusom o zmier zo dňa 20.12.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.03.2015 uviedol, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, preto ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy o tom, že všetky vzťahy vrátane premlčania sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, aj v zmysle konštantnej
judikatúry považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Teda hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou a z hľadiska aplikovateľnosti má prednosť občiansky zákonníka, keďže aplikácia ustanovení obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. V danej veci žalobca žiada úhradu splátok za obdobie od 20.02.2010 do 20.08.2010, ktoré sú podľa ustanovení občianskeho práva premlčané, nakoľko žalobca mohol svoje právo uplatniť od 21.02.2010, avšak žalobu podal až dňa 29.01.2014. Teda po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých žiadal zaviazať žalobcu.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V danej veci bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1241,46 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými 60 mesačnými splátkami po 32,90 eur splatnými vždy v 20. deň v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne a RPMN 9,72 %, s dátumom prvej splátky 20.09.2005 a dátumom poslednej splátky 20.08.2010.
Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči žalovanému na žalobcu.
Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.
Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému nebola podaná dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 24.08.2005, z tejto zmluvy žalovanému vyplynula povinnosť platiť dohodnuté mesačné splátky, ktorý však túto povinnosť neplnil. Zároveň posledná splátka bola dohodnutá na deň 20.09.2010, teda v tento deň bola určená konečná splatnosť úveru. Nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz a žalobcovi už týmto dňom vznikla možnosť podať žalobu na súd. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej skutočnosti. Žalobca už dňa 21.09.2010 mohol podať žalobu na súd a zároveň od toho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Súd aplikoval pre plynutie premlčacej doby ustanovenie občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy, a z tohto dôvodu nemožno aplikovať na plynutie premlčacej doby ustanovenia obchodného zákonníka a teda 4- ročnú premlčaciu dobu, tak ako vo svojom vyjadrení žiadal žalobca, ktorý poukazoval na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. V danom prípade premlčacia doba uplynula dňom 21.09.2013. V tejto lehote žalobca neuplatnil svoje právo na súde. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 29.01.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva. Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Žalobca žiada priznať náhradu splátok za obdobie od 20.02.2010 do 20.08.2010, teda splátky, ktoré v čase podania žaloby, t.j. 29.01.2014, už boli premlčané. Keďže súd ex offo skúma premlčanie a zároveň námietku premlčania vzniesol aj vedľajší účastník, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že aj jeho pričinením vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Nakoľko žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, súd aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p., priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 56,26 eur.
za / úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 19,92 eur
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 19,92 eur
- vyjadrenie k žalobe 19,92 eur
- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 1 8,04 eur
- režijný paušál za rok 2015 á 8,38 eur x 1 8,38 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.