Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/17/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí dňa 4. marca 2015, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal odvolanie obžalovaného Y. S., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 08.10.2014 sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Y. S. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. S. uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je rozvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere desať rokov a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dva roky.

Podľa boli poškodené strany Y. H., E. C., firma G. H., Selce a E.. A.. Y. Y. odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to do výroku o treste napadnutého rozsudku. Domáhal sa zrušenia rozsudku v tejto časti a uloženia podstatne miernejšieho trestu odňatia slobody. V dôvodoch odvolania poukázal na poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu obžalobou, hoci popiera, že by sa dopustil predmetných skutkov v úmysle spáchania zločinu lúpeže. Preto považuje uložený trest za neprimerane prísny. Poukazuje na mieru účasti na spáchaní predmetných skutkov, keď on nevedel kam spolupáchatelia idú a čo budú robiť, zavolali ho len pomôcť. Nebol organizátor ani návodca a nezabezpečoval ani žiadne prostriedky a pomôcky na páchanie trestnej činnosti, na hlavnom pojednávaní popísal mieru jeho účasti na spáchaní týchto skutkov. Súd prvého stupňa dostatočne nerešpektoval ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., keď podľa jeho názoru mal brať v úvahu dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák., keďže sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a túto oľutoval a tiež pri objasňovaní trestnej činnosti bol nápomocný príslušným orgánom. Preto súd prvého stupňa zrejme pochybil, pokiaľ mu neuznal ani jednu z týchto poľahčujúcich okolností, hoci v prípade ich priznania mohol postupovať podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. so znížením hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu. Tiež poukázal na plynutie času, keď od spáchania trestnej činnosti uplynulo viac ako sedem rokov a odvtedy riadne pracoval a viedol riadny život, uloženie tak prísneho trestu potom s odstupom času nemôže plniť výchovný účel.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. , zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie a správnosť postupu konania v tejto časti, ktoré trestu predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď súd prvého stupňa rešpektoval všetky zákonné ustanovenia § 34 ods. 1,4 Tr. zák., vrátane ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Treba uviesť, že obžalovaný na jednej strane popísal, ako malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti, ale v takom svetle, ktoré by jemu čo najmenej ublížilo, resp. spochybňovalo jeho úmysel dopustiť sa predmetnej trestnej činnosti a svoju mieru účasti na konaní bagatelizuje, hoci išlo o zjavnú spoluprácu po dohode so spolupáchateľmi, aj keď sám trestnú činnosť neorganizoval, ale v plnej miere sa podieľal na jej príprave a dokonaní a potom aj následkoch. Z tohto pohľadu nie je možné priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle napomáhania a skutočnej ľútosti nad spáchaním trestnej činnosti, ide zjavne iba o formálny prejav a v konečnom dôsledku viac ľútosť nad samým sebou a odhalení spáchaní trestnej činnosti, ako skutočnými následkami jeho konania vo vzťahu k poškodeným.

Vychádzajúc z dôvodov okresného súdu vo vzťahu k uloženému trestu, ktoré si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje, dospel aj po uvedených úvahách o treste k záveru, že uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, pritom nejde o trest neprimerane prísny, skôr je odvolací súd toho názoru, že prichádzalo do úvahy z jeho pohľadu uloženie aj prísnejšieho trestu.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o stupni stráženia obžalovaného, keď využil špeciálne ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. a pre výkon trestu ho zaradil do miernejšej nápravnej skupiny so stredným stupňom stráženia s prihliadnutím na mieru narušenia obžalovaného a osoby obžalovaného z pohľadu na predchádzajúci život, predpoklad nápravy aj výkonom v miernejšom stupni stráženia.

Okresný súd obligatórne obžalovanému uložil ochranný dohľad v strede sadzby v zmysle ust. § 76 ods. 1, § 78 Tr. zák.

Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok v preskúmanej časti v plnej miere za zákonný, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.