Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-17-2015.pdf
PDF · 64.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/17/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí dňa 4. marca 2015, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal odvolanie obžalovaného Y. S., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 08.10.2014 sp.zn. 2T/152/2010 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. S. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. S. uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je rozvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere desať rokov a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dva roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené strany Y. H., E. C., firma G. H., Selce a E.. A.. Y. Y. odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to do výroku o treste napadnutého rozsudku. Domáhal sa zrušenia rozsudku v tejto časti a uloženia podstatne miernejšieho trestu odňatia slobody. V dôvodoch odvolania poukázal na poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu obžalobou, hoci popiera, že by sa dopustil predmetných skutkov v úmysle spáchania zločinu lúpeže. Preto považuje uložený trest za neprimerane prísny. Poukazuje na mieru účasti na spáchaní predmetných skutkov, keď on nevedel kam spolupáchatelia idú a čo budú robiť, zavolali ho len pomôcť. Nebol organizátor ani návodca a nezabezpečoval ani žiadne prostriedky a pomôcky na páchanie trestnej činnosti, na hlavnom pojednávaní popísal mieru jeho účasti na spáchaní týchto skutkov. Súd prvého stupňa dostatočne nerešpektoval ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., keď podľa jeho názoru mal brať v úvahu dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák., keďže sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a túto oľutoval a tiež pri objasňovaní trestnej činnosti bol nápomocný príslušným orgánom. Preto súd prvého stupňa zrejme pochybil, pokiaľ mu neuznal ani jednu z týchto poľahčujúcich okolností, hoci v prípade ich priznania mohol postupovať podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. so znížením hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu. Tiež poukázal na plynutie času, keď od spáchania trestnej činnosti uplynulo viac ako sedem rokov a odvtedy riadne pracoval a viedol riadny život, uloženie tak prísneho trestu potom s odstupom času nemôže plniť výchovný účel.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie a správnosť postupu konania v tejto časti, ktoré trestu predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd nezistil pochybenie pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď súd prvého stupňa rešpektoval všetky zákonné ustanovenia § 34 ods. 1,4 Tr. zák., vrátane ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Treba uviesť, že obžalovaný na jednej strane popísal, ako malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti, ale v takom svetle, ktoré by jemu čo najmenej ublížilo, resp. spochybňovalo jeho úmysel dopustiť sa predmetnej trestnej činnosti a svoju mieru účasti na konaní bagatelizuje, hoci išlo o zjavnú spoluprácu po dohode so spolupáchateľmi, aj keď sám trestnú činnosť neorganizoval, ale v plnej miere sa podieľal na jej príprave a dokonaní a potom aj následkoch. Z tohto pohľadu nie je možné priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle napomáhania a skutočnej ľútosti nad spáchaním trestnej činnosti, ide zjavne iba o formálny prejav a v konečnom dôsledku viac ľútosť nad samým sebou a odhalení spáchaní trestnej činnosti, ako skutočnými následkami jeho konania vo vzťahu k poškodeným.
Vychádzajúc z dôvodov okresného súdu vo vzťahu k uloženému trestu, ktoré si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje, dospel aj po uvedených úvahách o treste k záveru, že uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, pritom nejde o trest neprimerane prísny, skôr je odvolací súd toho názoru, že prichádzalo do úvahy z jeho pohľadu uloženie aj prísnejšieho trestu.
Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o stupni stráženia obžalovaného, keď využil špeciálne ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. a pre výkon trestu ho zaradil do miernejšej nápravnej skupiny so stredným stupňom stráženia s prihliadnutím na mieru narušenia obžalovaného a osoby obžalovaného z pohľadu na predchádzajúci život, predpoklad nápravy aj výkonom v miernejšom stupni stráženia.
Okresný súd obligatórne obžalovanému uložil ochranný dohľad v strede sadzby v zmysle ust. § 76 ods. 1, § 78 Tr. zák.
Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok v preskúmanej časti v plnej miere za zákonný, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.