Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-729-2012.pdf
PDF · 72.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/729/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária Havel, Holásek & Partners s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09, Bratislava proti povinnému H. J., Q.. XX.XX.XXXX, Y. XXX, štátny občan SR na vymoženie pohľadávky vo výške 2.436,07 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1512/2012, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému náhradu trov n e p r i z n á v a.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.436,07 Eur s príslušenstvom, a to na základe notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Zory Belkovej v Banskej Bystrici, č.k. N 563/2012, Nz 20639/2012, NCRIs 21072/2012 zo dňa 08.06.2012.
Poverením č. 5601 * 091520 zo dňa 22.08.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka , so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 1512/2012.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 08.07.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného a následne zaslal súdu aj originál spisového materiálu.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, najmä zo správy súdneho exekútora o stave konania, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Na základe poskytnutých súčinností súdny exekútor zistil, že peňažné ústavy - VÚB, ČSOB, SLSP, ČSOB stavebná sporiteľňa, Wűstenrot stavebná sporiteľňa, UniCredit Bank Slovakia, a.s., Tatra banka, a.s., Sberbank Slovensko, a.s., Privatbanka, a.s., Prima banka Slovensko, a.s., Poštová banka, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s, J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky nevedú účty povinného. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie - prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkaz na začatie exekúcie - prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz - prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Podľa oznámenia dopravného inšpektorátu povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel. Lustráciou nehnuteľného majetku povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. . Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže súdny exekútor o trovách exekúcie rozhodovať nežiadal, t.j. súdny exekútor si trovy neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného , v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.