Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-189-2014.pdf
PDF · 109.75 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/189/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: N.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. P., L. hliníku XXX/X a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. P., T. zem 493/27, zastúpeného JUDr. Petrom Timkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štefánikova trieda 6 o návrhu matky na zmenu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/196/2013 - 46 zo dňa 19.09.2013 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. I., nar. XX.XX.XXXX vždy v nepárnom týždni v kalendárnom roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste bydliska tohto dieťaťa prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom v čas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/196/2013 - 46 zo dňa 19.09.2013 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú J. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne a to za obdobie od 01.05.2014 do 30.09.2014, od 01.10.2014 zostáva výživné vo výške 70,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.05.2014 do 28.02.2015 činí sumu 100,- eur, ktorú sumu je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2014 domáhala, aby súd zmenil rozsudok č.k.: 13P/196/2013 - 46 zo dňa 19.09.2013 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený sa s maloletou J. I., nar. XX.XX.XXXX stretávať raz mesačne od piatka od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala aj zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletú zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že fungovanie styku sa na základe predchádzajúcich rozsudkov neosvedčilo a dcéra sa sťažuje na určité veci a podmienky života u otca. Za nemenej dôležitú považovala aj skutočnosť, že maloleté dieťa nastúpi od septembra do prvého ročníka, a preto nie je vhodné, aby prebiehal styk počas týždňa. Otec sa jej nedokáže naplno venovať z hľadiska učenia, dcéra potrebuje určitý režim a systém. Potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti odôvodnila navrhovateľka zvýšenými výdavkami na maloleté dieťa najmä pokiaľ ide o lieky, stravu, oblečenie ako aj v súvislosti s nástupom maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že čo sa týka zmeny výživného, pri rozvode manželstva otec dieťaťa nemal prácu, súd prihliadol na to, že nebol schopný platiť vyššie výživné, momentálne prácu má, zvýšili sa aj náklady na dcéru a to hlavne v súvislosti s nástupom do 1. ročníka ZŠ. Zvýšili sa výdavky na jej oblečenie, výživu, školské potreby a pomôcky. Od začiatku školského roka predstavovali náklady na školu a mimoškolské aktivity sumu 250,- eur. V čase rozvodu bývala u rodičov, od októbra 2013 žije spolu s partnerom v sociálnom byte v X.. Nájomné platia po 140,- eur, elektrinu 37,- eur, štvrťročne vodu do 40,- eur, ročne smetné 48,- eur. S partnerom splácajú úver, ktorý si brali na zariadenie bytu po 73,- eur, od januára splácajú pračku po 42,- eur. Dcére platí poistku po 20,- eur mesačne, poplatky za mobilné telefóny predstavujú sumu do 50,- eur a po 100,- eur spláca svojej mame auto, na ktoré im požičala peniaze ešte v čase keď boli manželia a auto zostalo jej. Jej partner L. Száraz má určené výživné na jedno svoje dieťa 100,- eur mesačne. Jeho príjem je do 480,- eur mesačne. Potom čo otec nastúpil pracovať do zahraničia, za dcérou chodil raz za dva - tri mesiace, ako mu to vyhovovalo. Dcéra začala chodiť od septembra do školy, nie je zvyknutá sa s ním učiť, je zvyknutá na učenie sa s ňou, majú v tom určitý systém, ktorý by sa narušil pokiaľ by dcéra uňho bola aj cez týždeň s prespaním. Nemá nič proti tomu, aby sa stretávali, nemá s tým problém, ale je potrebné to upraviť tak, aby k tým stretnutiam prichádzalo presne podľa rozsudku. Doteraz keď prišiel, nikdy to nebolo v tom termíne ako je to v rozsudku, napriek tomu mal stretnutie s dcérou umožnené. Tri mesiace, z toho dva prázdninové sa nikto nezaujímal či má malú kde nechať, on ju mal na prelome júna a júla, potom nejavil o dieťa cez prázdniny záujem ani on, ani nikto z príbuzných. Keď prišiel v septembri, tak sa dohodli, že si ju bude brávať každý druhý deň na nejaké dve - tri hodiny, tak to aj bolo. Cez víkend mali svadbu, čo tiež vedel dopredu kedy bude, vydávala sa jej sestra, napriek tomu prišiel práve cez ten víkend. Otec dieťaťa chodieva domov väčšinou tak, že príde v stredu alebo vo štvrtok a v pondelok, utorok odchádza. Nikdy nevie dopredu kedy príde, on sa jednoducho objaví, kladie si podmienky, keď už majú s dcérou nejaký program. Navrhuje upraviť styk raz do mesiaca od piatka od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod., aby sa s dcérou stihla pripraviť do školy. Nemá problém ani v tom prípade pokiaľ dcéra nebude mať veľa úloh, dať na nejaké dve hodinky malú k nemu aj počas týždňa, keď bude doma. Ešte chce uviesť, že s dcérou chodievajú k psychologičke od januára 2014. Začala tam s ňou chodiť preto, že má nového partnera a chcela, aby mala dcéra za pomoci psychologičky utvrdené vzťahy kto je jej otec, aký vzťah má vlastne k jej partnerovi, pretože nechce, aby partnera volala otec, ale aby ho volala menom. No napriek tomu sa jej to stane, že ho pred niekým spomenie ako otca. Otec dieťaťa odchádza od roku 2006 za prácou do zahraničia, aby tam zarobil 400,- libier mesačne, to mohol robiť tu robotníka za 380,- eur a mohol byť s dcérou. Pochybuje o tom, že zarobil toľko koľko uvádza. Podľa nej finančné prostriedky má, pretože v septembri išiel s dcérou do Dráčika, kde jej kúpil hračky za 100,- eur.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že v čase rozvodu nebol zamestnaný, pretože prišiel z Anglicka zachrániť svoje manželstvo, čo sa mu ale nepodarilo. Zamestnávateľ mu dal preto výpoveď, keďže nemohol pracovať. Od februára 2014 si znovu našiel prácu v Anglicku, ale už iba na polovičný pracovný úväzok, pretože aj tam je zlá ekonomická situácia. Jeho príjem bol u tohto zamestnávateľa v priemere 400,- libier mesačne. Pokiaľ mal dovolenku, bolo to 350,- libier. Pravidelne posielal dcére z Anglicka balíky s oblečením, domov chodieval tak raz za tri mesiace, častejšie mu to nevyšlo. Ešte keď nechodila dcéra do školy, párkrát u neho aj spala, odkedy začala chodiť, bol doma dvakrát. Raz to bolo v čase svadby jej sestry, vtedy tiež nevie prečo nešla dcéra spať zo svadby ku nemu, ale k úplne cudzím ľuďom na W.. Potom mu ju matka dávala každý druhý deň na nejaké dve hodiny s tým, že ona sa s dcérou doma učila. Chcel sa s ňou dohodnúť aj tak, že by sa s ňou matka učila a potom by si ju prišiel vziať, aby u neho mohla prespať a ráno by s ňou išiel do školy on, no s týmto už nesúhlasila. Ku dňu 30.09.2014 dostal výpoveď, zamestnávateľ začal prepúšťať najskôr tých pracovníkov, ktorí robili na polovičný úväzok. V Anglicku si platil 260,- libier podnájom za jednu izbu, približne 50,- libier mesačne bolo cestovné do práce, 60,- až 70,- libier bola mesačne strava. Keďže sa zdržiava aj u otca keď chodí na Slovensko a tento je dôchodcom, tak v dome platí elektrinu, plyn, čo je okolo 100,- eur mesačne, tiež tam kúpil pračku a chladničku keď tam dcéra chodí, aby to mali k dispozícii. Úspory má vo výške okolo 800,- libier. Z týchto úspor žil vlastne doteraz vzhľadom k svojmu príjmu. Momentálne je evidovaný v Anglicku na úrade práce, čaká na rozhodnutie o priznaní podpory ale bude to okolo 30,- libier na týždeň. S matkou je ťažká komunikácia, nedvíha telefóny, niekedy neodpovedá ani na SMS-ky. Naposledy keď bol doma, dcéra mala narodeniny, chcel aby u nich aj spala, no matka jej povedala, že v piatok oslavuje s deťmi, v sobotu že budú mať tiež oslavu. Chcel ju mať z piatka na sobotu, že jej ju potom prinesie, nedala mu ju. Potom sa dohodli na nedeľu, tiež chcel že ju zanesie v pondelok do školy, ale večer prišla pre ňu.
Matka v konečnom návrhu uviedla, že čo sa týka úpravy styku, žiada, aby súd rozhodol tak ako sa dohodli, čo sa týka výživného, bola by radšej keby to bola nejaká vyššia suma, ale vzhľadom k tomu, čo bolo uvedené asi bude musieť súhlasiť s doterajším výživným.
Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že naposledy bolo výživné upravované pred jeden a pol rokom, odvtedy nedošlo k takej významnej zmene pomerov, ktorá by si vyžadovala úpravu výživného smerom nahor. Matka nepreukázala podstatné zvýšenie potrieb maloletej. Príjem odporcu neumožňuje ani čiastočné zvýšenie výživného, doterajšie výživné postačuje na pokrytie potrieb dieťaťa. Otec momentálne nemá prácu, stratil ju nie vlastnou vinou. Okrem výživného prispieval na dieťa aj iným spôsobom. Z uvedených dôvodov navrhuje návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Čo sa týka návrhu na zmenu úpravy styku, tak v tomto smere prišlo k dohode, v zmysle ktorej aj navrhuje rozhodnúť.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, tento bol podaný dôvodne, aj keď nie v takej výške ako žiada matka. Od poslednej úpravy nastala na strane dieťaťa zmena tým, že nastúpila do 1. ročníka základnej školy, zvýšili sa náklady na školské potreby, pomôcky, tašku a podobne. Preto navrhuje zvýšiť výživné na 90,- eur mesačne. Otec na predchádzajúcom pojednávaní uviedol, že má úspory, sporí si od svojich 23 rokov, finančnú pomoc mu poskytuje aj rodina. Čo sa týka úpravy styku, tak súhlasí s tým ako sa dohodli ohľadne styku rodičia dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, správu z pohovoru s matkou a s maloletou zo dňa 19.08.2014, rozpis výdavkov na domácnosť matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa, rozhodnutie o prijatí dieťaťa do 1. ročníka základnej školy a do školského klubu detí, potvrdenie o príjme partnera matky, doklady k výdavkom za obedy, potvrdenie o výdavkoch matky, doklady ohľadne platenia výživného, potvrdenie o platení za materskú školu, doklady k výdavkom matky, doklady ohľadne ukončenia pracovného pomeru otca a jeho predchádzajúceho príjmu, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn.: 13P/196/2013, z neho rozhodnutie na čl. 46 a nasledovné, spis Okresného súdu Nitra sp. zn.: 11P/213/2013, vyjadrenie právneho zástupcu otca a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: 13P/196/2013 - 46 zo dňa 19.09.2013 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, súd zveril maloletú J. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 70,- eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil súd tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou J. každý tretí piatok v mesiaci od 17.00 hod. do štvrtka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod. Matka bola v čase rozvodu manželstva riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 613,- eur. Otec maloletého dieťaťa bol v čase rozvodu manželstva nezamestnaný, riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príjem otca pozostával v tomto čase z príjmu z rôznych brigád, pričom takto si dokázal zarobiť sumu okolo 150,- eur mesačne.
Maloletá J. je od septembra 2014 žiačkou 1. ročníka základnej školy. Výdavky na maloleté dieťa majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, kozmetiku, školské potreby a školské pomôcky. Na začiatku školského roka mala matka zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom maloletého dieťaťa do prvého ročníka základnej školy, keď výdavky na rôzne školské potreby a pomôcky, ako aj na školské a mimoškolské aktivity vyčíslila za prvé tri mesiace školského roka na sumu cca 250,- eur. Matka býva s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojím priateľom L. U.. Matka pracuje aj naďalej v spoločnosti V., s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 556,62 eura, okrem toho poberá prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Matkin priateľ pracuje v spoločnosti B. s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 488,40 eura. Tento má vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu vo výške 100,- eur mesačne. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavkov nájomného vo výške 140,- eur mesačne, z preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 37,- eur, z poplatku za spotrebu vody vo výške cca 40,- eur štvrťročne a z poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 48,- eur ročne. Matka s priateľom spláca ďalej pôžičku po 73,07 eura, ktorú si vzali na zariadenie bytu, pôžičku na kúpu práčky po 40,94 eura, okrem toho spláca matka aj svoje osobné motorové vozidlo po 100,- eur mesačne, na kúpu ktorého im požičala ešte v čase trvania manželstva jej matka. Za školské stravovanie pre maloletú uhrádza matka sumu vo výške 20,- eur mesačne, poistné pre maloletú vo výške 20,- eur mesačne a poplatok za mobilné telefóny vo výške cca 50,- eur mesačne. V súvislosti so stykom otca s maloletým dieťaťom matka poukázala na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že otec pracuje v zahraničí, styk sa nerealizuje podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku. Otec chodí podľa nej domov každý druhý až tretí mesiac, ona však nikdy dopredu nevie kedy to bude a vtedy sa na kontakte otca s dcérou dohodnú, nie však v rozsahu celého týždňa, nakoľko ona už s ňou má taktiež program. Matka poukázala ďalej aj na skutočnosť, že otec dohodnutý čas odovzdania dieťaťa nedodržuje ako aj na zásadnú zmenu v režime dieťaťa, ktoré navštevuje v súčasnosti základnú školu a s tým súvisiacu zabehnutú pravidelnú a systematickú prípravu maloletej na školské vyučovanie.
Otec maloletého dieťaťa pracoval pred rozvodom manželstva v Anglicku v spoločnosti M T J. Ltd., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.988,60 libier. Pre problémy v manželstve sa z Anglicka na istý čas vrátil, v dôsledku čoho dostal od svojho zamestnávateľa výpoveď. V čase rozvodu manželstva pozostával príjem otca len z rôznych brigád, pričom takto si podľa svojho vyjadrenia dokázal zarobiť sumu okolo 150,- eur. Po rozvode manželstva sa otec opätovne zamestnal v Anglicku a to od februára 2014 v spoločnosti Clancy Docwra Group, avšak už len na polovičný pracovný úväzok. U tohto zamestnávateľa dosahoval otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 386,53 libier (479,56 eura - prepočítané priemerným ročným kurzovým lístkom Európskej centrálnej banky za rok 2014), k 30.09.2014 však dostal pre nedostatok práce výpoveď. Napriek tomu, že otec do zahraničia opätovne vycestoval za účelom zamestnania sa, je v súčasnosti podľa právneho zástupcu stále nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom súčasne požiadal príslušné anglické orgány o podporu v nezamestnanosti, o jeho žiadosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Odkedy je nezamestnaný, žije podľa svojich tvrdení z úspor, ktorých zostatok vyčíslil v novembri 2014 vo výške 800,- libier. Za prenájom izby v Anglicku platil otec podľa predložených potvrdení sumu 260,- libier mesačne, 50,- libier predstavovalo mesačne cestovné a sumu cca 60, až 70,- libier strava. Okrem toho uhrádza otec podľa svojho vyjadrenia v dome svojho otca preddavky za spotrebu elektrickej energie a plynu vo výške cca 100,- eur mesačne. V súvislosti so stykom s maloletým dieťaťom otec uviedol, že domov chodil raz za tri mesiace, častejšie mu to nevychádzalo. Predtým ako maloletá Dorota nastúpila do školy, umožnila jej matka u neho prespať, odkedy však chodí do školy, matka jej toto neumožňuje. Poukázal na skutočnosť, že s matkou je komunikácia ťažká, nedvíha telefóny, niekedy neodpovedá ani na SMS. Otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného a to najmä nákupom hračiek.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od rozvodu manželstva a teda aj úpravy vyživovacej povinnosti došlo podľa názoru súdu na strane účastníkov konania k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol otec nezamestnaný a jeho príjem pozostával len z rôznych príležitostných prác. Od februára 2014 sa síce zamestnal, ale len na polovičný pracovný úväzok, z ktorého dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 479,56 eura (386,53 libier - prepočítané priemerným ročným kurzovým lístkom Európskej centrálnej banky za rok 2014), pričom k 30.09.2014 dostal otec zo strany zamestnávateľa z objektívnych dôvodov spočívajúcich v nedostatku práce výpoveď. Od uvedeného obdobia je otec opätovne nezamestnaný, v súčasnosti nemá žiaden zdroj príjmu, svoje výdavky si hradí z úspor. K čiastočnej zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase rozvodu manželstva dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 613,- eur, pričom v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 556,62 eura a okrem toho poberá prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. K zmene pomerov došlo aj na strane maloletého dieťaťa, ktoré v septembri 2014 nastúpilo do prvého ročníka základnej školy, pričom s nástupom dieťaťa na povinnú školskú dochádzku preukázateľne súvisí zvýšenie výdavkov na zabezpečovanie jeho odôvodnených potrieb. V zmysle zisteného skutkového stavu dospel súd preto k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorá spočívala po rozvode manželstva v dosahovaní pravidelného príjmu, ako aj čiastočné zníženie príjmu matky, odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca avšak nie v takej miere, ako to požaduje matka dieťaťa a aj to len do konca mesiaca september 2014, kedy otec z objektívnych dôvodov prišiel o svoj pravidelný príjem. Aj napriek tomu, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, nebolo podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej J. sumou vyššou než 90,- eur mesačne. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne počnúc mesiacom, kedy si matka návrh na zvýšenie výživného podávala, do konca mesiaca september 2014, kedy otec dostal výpoveď od svojho zamestnávateľa. Od straty zamestnania otcom na konci mesiaca september 2014 nie je totiž podľa názoru súdu v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej Doroty zvýšeným výživným, a preto súd ponechal jeho vyživovaciu povinnosť od 01.10.2014 v pôvodnej výške, teda vo výške 70,- eur mesačne, v ktorej výške otec dokázal prispievať aj v čase rozvodu manželstva, kedy bol tiež nezamestnaný. Keďže otec prispieval na výživu maloletej J. sumou vo výške 70,- eur mesačne, vzniklo tak otcovi za obdobie od 01.05.2014 do 28.02.2015 zameškané výživné vo výške 100,- eur /(90,- eur - 70,- eur) x 5 mesiacov/, ktorú sumu je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletého dieťaťa v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. Styk otca s maloletým dieťaťom zmenil súd v zmysle dohody rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. vždy v nepárnom týždni v kalendárnom roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste bydliska tohto dieťaťa prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá, pričom takáto úprava styku lepšie zodpovedá zmeneným pomerom maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.