Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_2C-12-2015.pdf
PDF · 86.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/12/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, CETELEM SLOVENSKO a.s. , Panenská 7, Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska l6, Bratislava, proti žalovanému, U. K., T.. X.W..W., H. Z. XX, o zaplatenie 435,93 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 435,93 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške l3% ročne zo sumy 336,82 eur od 5. 2. 20l4 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 405,23 eur od l5. 2. 20l4 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, počnúc mesiacom máj 20l5, vždy do l5.dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody splátok.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 26,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29. 12. 2014 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 435,93 eur so zmluvným úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 336,82 eur od 5. 2. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 405,23 eur od 5. 2. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 4. 3. 2013 uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 369 eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 24 mesačnými splátkami vo výške po 22,38 eur počnúc od 15. 4.2013. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 10. 2. 2014 doručil žalovanému „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXX a ku dňu 4. 2. 2014 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu. Dlh žalovaného pozostáva z úverovej istiny 336,82 eur, dlžných úrokov z úveru, poplatkov a poistného vo výške 68,41 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 30,70 eur.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, z neúčasti sa písomne ospravednil, súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa listinnými dôkazmi, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, úverovým prípadom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 4. 3. 2013 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.42715731900001. Z uvedenej zmluvy a to časti 1. bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 369 eur na nákup tovaru, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach po 22,38 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 4. 2013 a priamou platbou predajcovi 30 eur. Celkom žalovaný mal zaplatiť 537,12 eur. Konečná splatnosť úveru bola stanovená ku dňu 15. 3. 2015. V časti 1. bola dohodnutá fixná výška úrokovej sadzby 39 % a poplatok za poistenie 0 %. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená vo výške 46,79 %.
Vzhľadom na to, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal žalobcovi riadne a včas, žalobca vypovedal úverovú zmluvu ku dňu 4. 2. 2014, čo bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 10. 2. 2014 a žalovaný bol zároveň vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 435,93 eur.
Z potvrdenia predloženého žalobcom mal súd za preukázané, že dňa 4. 3. 2013 bola žalovanému na základe uvedenej zmluvy poskytnutá suma 369 eur. Žalovaný mal celkom na úver zaplatiť žalobcovi 537,12 eur. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy a to sumu 67,14 eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný má voči žalovanému nehradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 435,93 eur a to 336,82 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 68,41 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 30,70 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho žalobca v konaní uplatnil úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 39 % ročne zo sumy 336,82 eur od 5. 2. 2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 405,23 eur od 5. 2. 2014 až do zaplatenia.
Žalovaný v účastníckej výpovedi uznal uplatnený nárok žalobcu čo do základu a výšky. Uviedol, že je invalidným dôchodcom, poberá dôchodok vo výške 300 eur, z ktorého vyživuje trojčlennú rodinu vrátane maloletého dieťaťa, býva u svokrovcov a prispieva im na bývanie. Žiadal, aby mohol uhradiť žalovanú sumu formou mesačných splátok najviac po 20 eur mesačne.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 5% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania dlžníka 0,25% = 5,25 %.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 4. 3. 2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na nákup tovaru, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v 24-roch mesačných splátkach po 22,38 eur, teda celkove za poskytnutý úver vo výške 369 eur sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 537,12 eur (24 mesiacov krát 22,38 eur plus 30 eur ako priama platba predajcovi). Z uvedeného záväzku neuhradil sumu 435,93 eur.
Súd poukazuje na to, že priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. v mesiaci marec 2013 predstavovala 13 % (zistené z internetovej stránky NBS: www.nbs.sk). Úrok z úveru požadovaný žalobcom vo výške 39 % uvedenú priemernú úrokovú mieru značne prevyšuje. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004, v zmysle ktorého neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty dohodnutej účastníkmi konania v úverovej zmluve a odplaty z úveru v bankách súd má za to, že odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vyššie uvedeného súd návrhu žalobcu čo do zaplatenia istiny vyhovel v celom rozsahu, zohľadnil sociálnu situáciu žalovaného a zaviazal ho zaplatiť istinu formou mesačných splátok po 20 eur mesačne, pod stratou výhody splátok.
Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania bol navrhovateľovi priznaný nasledujúcim dňom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru t.j. odo dňa 5. 2. 2014 a nárok žalobcu čo do fixnej výšky úrokovej sadzby 39 % nad hranicu 13% výšky úrokovej sadzby zamietol, z dôvodu jeho neprimeranosti a aj preto, že odporuje dobrým mravom a podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § l50 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 73,50 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia po 50% krátení vo výške 47,50 eur a súdneho poplatku z návrhu vo výške 26 eur. Žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 94,99 eur za 2 úkony právnej služby po 31,54 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu + 2 x režijný paušál po 8,04 eur + 20 %DPH 15,83 eur, spolu 94,99 eur : 2 = 47,50 eur. Úspešnému žalobcovi teda priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 47,50 eur a zaplatený súdny poplatok vo výške 26 eur. Súd pristúpil k zníženiu trov podľa ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p., ktorý umožňuje súdu vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Napriek systematickému začleneniu tohto ustanovenia (v § l50 O.s.p.), jeho aplikácia nevyžaduje splnenie podmienok upravených v § l50 ods. l O.s.p., ktoré ustanovuje možnosť súdu nepriznať celkom, alebo z časti náhradu trov konania účastníkovi, ktorému by inak podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, alebo zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania náhrada trov patrila vo výnimočných prípadoch, t.j. pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov. Naproti tomu použitie ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p. zákon viaže len na splnenie podmienky, že ide o drobný spor a trovy konania by boli neprimerané pohľadávke. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný zákon neustanovuje, preto posúdenie neprimeranosti trov konania voči pohľadávke ponechal voľnej úvahe súdu, rovnako ako rozhodnutie, či trovy znížiť, alebo ich vôbec nepriznať. Súd priznal žalobcovi ako účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 26 eur a trovy právneho zastúpenia so znížením žiadanej náhrady trov právneho zastúpenia na polovicu so zohľadnením obtiažnosti právneho zastúpenia, keďže ide o spor, akých vedie žalobca značné množstvo a ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie absolútne totožné.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.