Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_14Scud-18-2014.pdf
PDF · 112.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Scud/18/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu Z. K., trvale bytom K. Q., V., V., štátny občan V., právne zastúpeného O. Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Krmanova 14, 040 01 Košice proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 11. augusta 2014 č. PPZ-HCP- PO2-140-003/2014 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím zo dňa 27. mája 2014 č PPZ-HCP-PO7- KP-84-009/2014 ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie prechodného pobytu účastníkovi konania na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu zrušil účastníkovi konania podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelený v zmysle § 29 Zákona o pobyte cudzincov.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11. augusta 2014 č. PPZ-HCP-PO2-140-003/2014 rozhodol o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce, Ľudovíta Štúra 1 zo dňa 27.05.2014 č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že rozhodnutie správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo dňa 27.05.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku mení vo výroku tak, že slová: „zrušilo účastníkovi konania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b)“ nahrádza slovami: „zrušilo účastníkovi konania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným do 30.04.2013 s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b)“.
Žalobca sa žalobou zo dňa 24.09.2014 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.08.2014 č. PPZ-HCP-PO2-140-003/2014 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo dňa 27.05.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch žaloby poukázal na rozpor výroku rozhodnutia o odvolaní s ustanovením § 59 odsek 2 Správneho poriadku, lebo žalovaný rozhodnutím o odvolaní zmenil rozhodnutie OCP o zrušení pobytu, avšak iba v časti odkazu na ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnutie vydané. V ostatnej časti rozhodnutie o zrušení pobytu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Domáhal sa preskúmania rozhodnutia žalovaného aj v tom smere, či bol daný zákonný dôvod pre zmenu rozhodnutia o zrušení pobytu. Poukázal na ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorých vyplýva pravidlo, ktoré aplikáciu zmeňovacej právomoci odvolacích orgánov pripúšťa jedine v prípade, ak ide o takú kvalitatívnu zmenu prvostupňového rozhodnutia, kedy odvolací orgán rozhodne inak, ako orgán prvého stupňa. Zmena rozhodnutia sa preto musí týkať veci samotnej. V posudzovanom prípade však žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie o zrušení pobytu vo veci samej nezmenil, t.j. zrušenie pobytu aproboval. Zmenil výlučne odkaz na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého mal OCP pri vydaní napádaného rozhodnutia postupovať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 11S/99/2012.
Ďalej namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia žalovaného, spočívajúcu v tom, že žalovaný vyňal z výroku len jeho časť, ktorú zmenil, neuvádzajúc celý ním menený výrok. V tejto súvislosti opätovne poukázal na citovaný rozsudok Krajského súdu v Nitre.
Poukázal na rozpor rozhodnutí správnych orgánov s ust. § 120 odsek 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, lebo OCP v rozhodnutí o zrušení pobytu uviedol, že ruší prechodný pobyt žalobcu podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. OCP bolo povinné postupovať aj podľa ust. § 120 odsek 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný zdujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri- svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. V danom prípade však OCP podľa ust. § 120 odsek 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov nepostupovalo, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia o zrušení pobytu je síce rozpísané na 9 stranách, ale v celom jeho obsahu sa nenachádza výslovné konštatovanie o tom, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Ak by skutočne išlo o bezpečnostný záujem štátu, odôvodnenie rozhodnutia o zrušení pobytu by muselo obsahovať iba uvedenie tejto skutočnosti, nie aj iné, nadbytočné informácie. Vzhľadom na uvedené pouvažuje rozhodnutia správnych orgánov za neodôvodnené.
Ďalej žalobca namietal nedôvodnosť napádaných rozhodnutí a porušenie ústavných práv z dôvodu objektívnej neexistencie zákonného dôvodu, pre ktorý by žalobcovi bolo možné prechodný pobyt na území Slovenskej republiky zrušiť. Nemá totiž vedomosť o skutočnom dôvode, pre ktorý mu bol zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a nemá ani predstavu o okolnostiach, pre ktoré by mohol byť pre Slovenskú republiku potenciálnu hrozbu. Vedie usporiadaný život, v minulosti nespáchal žiadny trestný čin, ani priestupok a nikdy nebol a ani nie je v kontakte so žiadnou skupinou zaoberajúcou sa organizovaním trestnej činnosti ani žiadnou teroristickou skupinou. Postupom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“
Poukázal na porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, lebo síce podľa Zákona o pobyte cudzincov a Zákona o ochrane utajovaných skutočností nie je samostatne oprávnený oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou, na podklade ktorej došlo k vydaniu rozhodnutia o zrušení pobytu, ale s touto skutočnosťou nebol oboznámený ani jeho právny zástupca, ktorý sa na predvolanie opakovane dostavil na OCP, pričom zakaždým požiadal OCP o nahliadnutie do utajeného podkladu rozhodnutia o zrušení pobytu. Je pravdou, že OCP poučilo jeho právneho zástupcu o práve nahliadnuť do podkladu rozhodnutia, ktorý je utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Dôverné“, avšak pod podmienkou, že mu bude udelený súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, pričom podľa OCP je týmto vedúcim riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Riaditeľ SIS k žiadosti právneho zástupcu žalobcu o udelenie súhlasu s jednorazovým oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou nevyhovel a súhlas bez odôvodnenia odoprel.
Ďalej dôvodil tým, že nesúhlasí s výkladom ust. § 35 odsek 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, aký mu predložil OCP a ktorého sa pridržiava aj žalovaný. Podľa jeho názoru, vedúcim, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí nie je riaditeľ SIS, ale riaditeľ OCP PZ Michalovce. Ak do pôsobnosti OCP patrí rozhodovať o zrušení pobytu žalobcu, jeho vedúci, t.j. riaditeľ môže dať súhlas s oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou. Ustanovenie § 35 odsek 3 a 4 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností dôsledne rozlišuje medzi pojmami pôvodca utajovanej
skutočnosti a vedúci, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Reflektujúc uvedené potom riaditeľ SIS je vedúcim pôvodcu utajovanej skutočnosti a riaditeľ OCP PZ Michalovce je vedúcim orgánu, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Podľa jeho názoru sa OCP nezaoberal dôsledne s jeho žiadosťou o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou.
Argumentoval tým, že OCP pri vydávaní rozhodnutia vychádzal aj z utajovanej informácie so stupňom utajenia „Vyhradené“, ktorá mu bola doručená dňa 26.04.2012. Nevie o tom, že by OCP v priebehu celého konania vo veci manipuloval okrem utajovanej skutočnosti so stupňom utajenia „Dôverné“ aj s utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Vyhradené“. S odôvodnením rozhodnutia žalovaného na jeho odvolaciu námietku v tomto smere nesúhlasí a považuje ju za nedostatočnú. OCP pred právnym zástupcom žalobcu sa ani raz nezmienil o tom, že disponuje utajovanou informáciou so stupňom utajenia „Vyhradené“, ale za každým ho poučoval iba o možnosti a spôsobe oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Dôverné“. Zároveň OCP neoznámilo právnemu zástupcovi žalobcu, že SIS zmenila stupeň utajenia pôvodne utajenej skutočnosti so stupňom „Dôverné“ na stupeň „Vyhradené“ a zmienka o uvedenej skutočnosti sa nenachádzala v celom spise o správnom konaní.
Vytýkal žalovanému, že utajované informácie pod stupňom utajenia „Vyhradené“ doručená dňa 24.04.2012 a „Dôverné“ doručená dňa 05.06.2013 boli dňa 15.05.2014 vrátené pôvodcovi, a to Slovenskej informačnej službe...“ OCP vydal rozhodnutie až dňa 27.05.2014, a teda v čase vydania rozhodnutia nedisponoval podkladom k jeho vydaniu, a týmto podkladom nedisponoval ani žalovaný v čase jeho rozhodovania
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V písomnom vyjadrení k žalobe k prvej námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol vo veci na základe rozhodnutia správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo dňa 27.05.2014 a rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že napadnuté rozhodnutie žalobcu zmenil vo výrokovej časti a v ostatnej časti rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol uviedol, že v prípade žalobcu bol v zmysle správneho poriadku použitý apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Apelácia smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom. Žalovaný môže podľa výsledkov konania napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Žalovaný napadnuté rozhodnutie žalobcu zmenil vo výrokovej časti a v ostatnej časti rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol. V zmysle § 131a zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konanie začaté pred 1. májom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013, podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. mája 2013 sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Žalovaný to dal do právneho stavu a zmenil výrok svojho rozhodnutia. Žalovaný konštatuje, že výhodnosť postupu podľa § 131a zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebolo potrebné odôvodňovať, nakoľko paragrafové znenie v § 36 ods. 1 písm. b) a § 33 ods. 4 písm. b) sa do poslednej novely zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nezmenilo, až zákonom č. 495/2013 došlo k zmenám čísla odsekov paragrafových znení, ale táto chyba bola odstránená zmenou výroku rozhodnutia. Obsah jednotlivých ustanovení podľa ktorých rozhodoval správny orgán sa nezmenil.
V druhej námietke uviedol, že správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol dôvod zrušenia prechodného pobytu na účel Slováka žijúceho v zahraničí, t. j., že prechodný pobyt účastníkovi zruší v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar zruší prechodný pobyt ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie“, pričom podľa ustanovenia § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov (uvedené v odôvodnení rozhodnutia) „Policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu“, takže domnienka žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podľa názoru žalovaného nesprávna, lebo konštatovanie, že sa jedná o bezpečnostný
záujem Slovenskej republiky sa nachádza v druhom odseku na ôsmej strane v rozhodnutí správneho orgánu pod číslom PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo dňa 27.05.2014.
K tretej námietke žalobcu uviedol, že v ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov je jednoznačne uvedené, ak policajný útvar zruší prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Nemusí teda konkrétne uviesť akým konaním ohrozuje alebo ohrozil účastník konania bezpečnosť štátu. Správny orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 19.11.2013 a zo dňa 23.05.2014, a žalobca túto možnosť využil a vyjadril sa k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného.
K štvrtej námietke, že ak žalobca nesúhlasí s výkladom ust. § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností to ešte neznamená, že žalovaný zmení svoj právny názor k citovanému paragrafovému zneniu zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností aplikovanom v rozhodnutí správneho orgánu, uviedol, že pôvodcom utajovanej skutočnosti je Slovenská informačná služba, ktorá zodpovedá za predmetnú informáciu poskytnutú správnemu orgánu a na jej prípadné odtajnenie potrebuje súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, čo je v prípade spravodajskej informačnej služby riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj so stanoviska kancelárie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod číslom KM-OOUSI-2012/002548-002 zo dňa 11.06.2012. Správny orgán po oboznámení sa s obsahom utajovanej skutočnosti a zadokumentovaní vo forme úradného záznamu, ktorý je obsahom spisu utajované skutočnosti vrátil pôvodcovi, čiže Slovenskej informačnej službe a toho časuje aj orgánom, do ktorého utajovaná skutočnosť patrí.
K piatej námietke žalobcu uviedol, že správny orgán a žalovaný disponoval utajovanými informáciami, na základe ktorých je preukázané, že účastník konania predstavuje hrozbu pre Slovenskú republiku. Tieto utajované informácie pod stupňom utajenia „Vyhradené“ doručená dňa 24. 04. 2012 a „Dôverné" doručená dňa 05.06.2013 boli dňa 15.05.2014 vrátené pôvodcovi a to Slovenskej informačnej službe, čiže informácia a prípadne jej sprístupnenie spadá do kompetencie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Jedná sa o jednu utajovanú informáciu týkajúcu sa bezpečnostnej situácie Slovenskej republiky a jedného účastníka konania. Aj napriek tomu, že utajované informácie boli vrátené pôvodcovi a to Slovenskej informačnej službe, správny orgán vydal rozhodnutie dňa 27.05.2014 a žalovaný uvedené rozhodnutie preskúmal, nakoľko už pred vrátením utajovaných skutočností pôvodcovi bol správny orgán a žalovaný oboznámení' s obsahom utajovaných informácií, ktorých obsah je nezmenený.
Ďalej poukázal na ust. § 2 Zákona o Slovenskej informačnej službe, podľa ktorého informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky a informácie potrebné na realizáciu jej zahraničnopolitických záujmov.
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe (ďalej len „Zákon o Slovenskej informačnej službe") sa uvádza, že informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti.
Ďalej uviedol, že informácie podľa ods. 2 ods. 6 Zákona o Slovenskej informačnej službe sa poskytnú len za podmienky, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo k odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech informačnej služby. To neplatí ak, by bol následok spôsobený neposkytnutím informácií zjavne závažnejší ako následok, ktorý hrozí ich poskytnutím. Z uvedených dôvodov je opodstatnené uplatnenie § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Správnosť tohto postupu bol uvedený aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. 1 Scud/9/2012-56 a následne tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu pod č. 9 Sža/1/2013.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).
Z uvedeného teda vyplýva, že súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom ide o rozhodnutia rôzneho druhu a obsahu.
Krajský súd podľa § 244 a nasl. ust. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej i konaní, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých právnych predpisov je zabezpečenie realizáciou hmotných noriem vo forme rozhodnutiach, o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.
Pri preskúmavaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Krajský súd v intenciách ustanovení § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy 5. časti O.s.p.) musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti.
Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel Slováka žijúceho v zahraničí dňa 16.03.2012. Jeho žiadosti bolo vyhovené a dňa 14.04.2012 bol žalobcovi udelený prechodný pobyt na účel Slováka žijúceho v zahraničí.
Dňa 26.04.2012 obdŕžal správny orgán utajovanú informáciu so stupňom utajenia „Vyhradené“ pod č. 63/830-V-12-39/2012-S zo dňa 11.04.2012, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba a ďalšia informácia so stupňom utajenia „ Dôverné" , ktorá bola doručená dňa 05.06.2013. V administratívnom spise sa nachádza o tom úradný záznam.
Právny zástupca žalobcu bol poučený o tom, že môže požiadať riaditeľa SIS o súhlas s nahliadnutím do informácie o utajovanej skutočnosti.
Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím zo dňa 27. mája 2014 č PPZ-HCP-PO7- KP-84-009/2014 ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie prechodného pobytu účastníkovi konania na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu zrušil účastníkovi konania podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelený v zmysle § 29 Zákona o pobyte cudzincov.
V odôvodnení výroku rozhodnutia správny orgán popisal celu genézu od podania žiadosti žalobcu o prechodný pobyt dňa 16.3.2012, odkaz na príslušné ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov a na záver konštatoval, že prechodný pobyt žalobcu ruší z dôvodu, že na základe utajovanej informácie od Slovenskej informačnej služby je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť Slovenskej republiky.
Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 11. augusta 2014 č. PPZ-HCP-PO2-140-003/2014 tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní tak, že rozhodnutie správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo dňa 27.05.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku mení vo výroku tak, že slová: „zrušilo účastníkovi konania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b)“ nahrádza slovami: „zrušilo účastníkovi konania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným do 30.04.2013 s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b)“.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že z administratívneho spisu zistil, že účastník konania si podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel Slováka žijúceho v zahraničí dňa 16.3.2012.
Po zrušení rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-193-006/2012 zo dňa 15.10.2012 rozsudkom KS Prešov č.k. 11Scud/7/2012-38 zo dňa 26.2.2013 a po následnom zrušení rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom rozhodol správny orgán opätovne rozhodnutím zo dňa 27.5.2014 tak, že zrušil prechodný pobyt účastníka konania na účel Slováka žijúceho v zahraničí podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 6 písm.b) zákona o pobyte cudzincov. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal.
Odvolacie námietky sú totožné so žalobnými a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného k odvolacím námietkam je totožné s vyjadrením žalovaného k žalobným námietkam. Konštatoval, že sa stotožňuje s postupom správneho orgánu, ktorý je v súlade so správnym poriadkom a rozsudkom KS Prešov sp. Zn. 11 Scud/7/2012-38 zo dňa 26.2.2013.
Správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o zrušení povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavu Slovenskej republiky a platné zákony. Vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a rozhodnutie správneho orgánu je v súlade zo zákonom.
Podľa § 36 z. číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným do 30.04.2013 (1) Policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak b) zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>,
Podľa § 33 ods 6. číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak a) štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou, b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie,
Podľa § 120 číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vzťah k správnemu poriadku (1) Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise13) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404> ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.37) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404> (2) Policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie a) o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 písm. b) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, b) o zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, c) o zamietnutí žiadosti o vydanie modrej karty podľa § 39 ods. 1 písm. c) <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2011-404>, ak je štátny príslušník tretej krajiny hrozbou pre bezpečnosť štátu, d) o zamietnutí žiadosti o obnovenie modrej karty alebo o odňatí modrej karty podľa § 41 ods. 1 písm. d) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak je držiteľ modrej karty hrozbou pre bezpečnosť štátu,
e) o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, f) o zrušení trvalého pobytu podľa § 50 ods. 1 písm. a) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, g) o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu, h) o zrušení tolerovaného pobytu podľa § 61 ods. 1 písm. b) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, i) o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. a) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, alebo podľa § 82 ods. 2 písm. b) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404>, ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu.
Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Krajský súd konštatuje, že správne orgány rozhodli správne a v súlade so zákonom, keď zrušili žalobcovi prechodný pobyt z dôvodu, že je dôvodne podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, pričom vychádzali z informácii Slovenskej informačnej služby označenej „Vyhrádené“, neskôr „Dôverné“.
Námietky žalobcu súd považuje za nedôvodné.
Aj súd je toho názoru, že žalovaný použil apelačný princíp správneho poriadku, ktorý mu umožňuje ako odvolaciemu orgánu napraviť rozhodnutie. aj vi právnych nedostatkoch. Žalovaný napadnuté rozhodnutie žalobcu zmenil vo výrokovej časti a v ostatnej časti rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Rozhodol tak v súlade s ustanovením § 131a zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého konanie začaté pred 1. májom 2013 sa dokonči podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013, podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. mája 2013 sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Žalovaný tak v súlade stým zmenil výrok svojho rozhodnutia, pričom prihliadal na výhodnosť postupu podľa § 131a zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Paragrafové znenie § 36 ods. 1 písm. b) a § 33 ods. 4 písm. b) sa do poslednej novely zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nezmenilo, až zákonom č. 495/2013 došlo k zmenám čísla odsekov paragrafových znení, ale táto chyba bola odstránená zmenou výroku rozhodnutia. Obsah jednotlivých ustanovení podľa ktorých rozhodoval správny orgán sa nezmenil.
Žalovaný dostatočne odôvodnil aj dôvod zrušenia prechodného pobytu žalobcu na účel Slováka žijúceho v zahraničí podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého „Policajný útvar zruší prechodný pobyt ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie“, pričom podľa ustanovenia § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov (uvedené v odôvodnení rozhodnutia) „Policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Postačuje, ak uviedol v odôvodnení rozhodnutia skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Správny orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 19.11.2013 a zo dňa 23.05.2014, a žalobca túto možnosť využil a vyjadril sa k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného.
Neobstojí ani námietka žalobcu v súvislosti s výkladom ust. § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Je nesporné, že pôvodcom utajovanej skutočnosti je Slovenská informačná služba, ktorá zodpovedá za predmetnú informáciu poskytnutú správnemu orgánu a na jej prípadné odtajnenie je potrebný súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, čo je v prípade spravodajskej informačnej služby riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Správne
postupoval správny orgán, ak po oboznámení sa s obsahom utajovanej skutočnosti a zadokumentovaní vo forme úradného záznamu, ktorý je obsahom spisu, utajované skutočnosti vrátil pôvodcovi, čiže Slovenskej informačnej službe. Postupom správnych orgánov neboli porušené žiadne procesné práva žalobcu.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j, ods1 O.s.p. zamietol.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca vo veci nemal úspech a žalovaný zo zákona nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.