Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-71-2014.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-40C/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO 00492736, zast.: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. 7, J., t.č. Z. L., E. č. XXX/X, L. o zaplatenie sumy 50,50 eur takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2013 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 50,50 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa sa dňa 10.05.2011 na linke MHD č. 98 v Bratislave na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom. Odporkyňa bola vyzvaná zo strany právneho zástupcu navrhovateľa k zaplateniu vyššie uvedenej sumy pokusom o zmier zo dňa 21.06.2011, avšak bezvýsledne.
Vo veci bol dňa 23.07.2013 pod sp. zn. 27 Ro 2589/2013 vydaný platobný rozkaz. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 12.09.2014 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200 ea OSP).
Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o drobný spor. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 10.05.2011 bola v čase o 07.43 hod na linke č. 98 v úseku zastávok Ovsištské nám. a Technopol v Bratislave vykonaná príslušným kontrolným orgánom navrhovateľa kontrola tarifných a prepravných podmienok, pri ktorej bolo zistené, že odporkyňa sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom. O tomto bolo spísané hlásenie, pričom následne mala byť odporkyňa upomienkou opätovne vyzvaná na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 eur a úhrady vo výške 50,- eur. Táto výzva zostala bezvýsledná.
Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom do 29.02.2012 je cestujúci povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.
Podľa § 14 ods. 3 cit. zák. pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je úhrada dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa bodu 3 čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach v znení neskorších predpisov a zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov Dopravným podnikom Bratislava, a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora nemôže preukázať platným cestovným lístkom je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Podľa prvej vety bodu 5 čl. 6 cit. predpisu v prípade, že cestujúci nezaplatí požadované cestovné a úhradu revízorovi priamo vo vozidle, cestujúci je povinný preukázať sa revízorovi osobnými údajmi (výlučne občiansky preukaz, cestovný pas, vojenský preukaz, vojenská knižka, vodičský preukaz, povolenie na pobyt a potvrdenie o strate občianskeho preukazu) potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady.
Navrhovateľ si predmetným návrhom uplatňoval nezaplatenú úhradu v zmysle cit. zákonných ustanovení a ustanovení Prepravného poriadku splatnú dňom porušenia povinnosti odporkyne mať zakúpený lístok, t.j. dňom 10.05.2011.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 108 OZ práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Ostatne citované zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 a § 773 OZ) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 OZ. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 OZ ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z., nakoľko aj tento nárok patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ a to napriek tomu, že v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. Zákon č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108. Zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na
cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 OZ dlžník - cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal, ktorým dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Právo z prepravy uplatňované v tomto konaní bolo možné uplatniť prvý raz dňa 11.05.2011. Premlčacia doba 1 roka teda uplynula dňom 11.05.2012. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 10.07.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby podľa ust. § 108 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 2 písmeno b) cit. zákona je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
S poukazom na ostatne citované zákonné ustanovenia a postavenie odporkyne ako spotrebiteľa vo vzájomnom záväzkovom vzťahu medzi účastníkmi konania súd musel ex offo prihliadnuť na premlčanie. Z uvedeného dôvodu nemohol navrhovateľovi žalobou uplatnené právo priznať a preto návrh v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorej ako úspešnej účastníčke konania vzniklo právo na náhradu trov tieto nepriznal, keďže jej v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.