Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-83-2015.pdf
PDF · 68.93 KB
Case nature
Subarea
8CoP/83/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej L. D.Č. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 detí rodičov I. D.Č. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v P. F. Č. XX a E.I. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. F. J. X zastúpeného JUDr. Máriou Kozákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Odborárskej 7 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 31. decembra 2014 č.k. 23P 377/2014-17 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením z 31. decembra 214 č.k. 23P 377/2014-17 zamietol návrh otca, ktorým žiadal predbežným opatrením upraviť jeho styk s maloletou dcérou L..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. e/ v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p., že nemohol predložiť do rozhodnutia súdu doklad osvedčujúci jeho napadnutie 29.12.2014. Konštatoval, že ohrozenie života v zmysle Zákona o rodine nevie preukázať, lebo matka ho k maloletej nepúšťa, v dôsledku čoho nevidí ju v prirodzenom prostredí, kde žije a tak nemôže posúdiť, či je ohrozená na živote. Vie však preukázať, že matka svojím dominantným chovaním, pri ktorom nemá problém použiť silu, poškodzuje harmonický psychický vývoj ich maloletej dcérky. Poukázal na obsah priložených prepisov telefonických rozhovorov, z ktorých je jasný postoj matky, ktorá si užíva svoje výsadné právo rozhodovať o jeho práve stretávať sa s dcérou. Doložil doklad z 29.12.2014, kedy došlo na verejnosti k jeho druhému napadnutiu, pričom dcérka bola v kočíku a nemohol sa na ňu ani pozrieť, bola zababušená a nemohol ju ani pohladkať. Takéto chovanie považuje za ohrozenie harmonického vývoja dieťaťa. Naliehavosť vidí v skutočnosti, že kým súd rozhodne, uplynie veľa času a dcéra ho bude považovať za cudzinca. Tiež dodal, že celé sviatky mu matka bránila vidieť a vyskytnúť sa v spoločnosti maloletej dcérky. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel jeho návrhu na predbežného opatrenie.
Matka dieťaťa vo vyjadrení označila odvolanie otca za plné výmyslov a klamstiev. Nikdy sa o maloletú dcéru nestaral a pravdepodobne sa o ňu ani nevie postarať. Rovnako je klamstvo, že nepracuje, o čom svedčí jeho návrh na úpravu styku, ktorý zohľadňuje jeho pracovný čas. Uviedla, že otec ju napadol už počas tehotenstva, ako aj po narodení dcéry, ale trestné oznámenie nepodala, lebo bol v podmienke a ani celé vianočné sviatky sa neozval, takže 29.12.2014 sa ani nestretli, možno si zmýlil dátum. Volala políciu, lebo otec bol arogantný, drzý a nezaujímal sa o maloletú, ale iba hľadal nezmyselné dôkazy, fotil, nahrával, urážal a keď chcela odísť, tak ju nechcel pustiť a držal ju za kabát. V poslednom období sa bojí o seba, ale hlavne o maloletú dcéru, pretože otec sa správa nepredvídavo a nevie, čo môže urobiť, stále sa len sťažuje, nič nie je dobré a vymýšľa si udalosti, ktoré sa nestali. Nedokáže pochopiť otca, ktorý bol určité obdobie alkoholikom, pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu a liečil sa z
drogovej závislosti, kde potom berie drzosť neustále klamať, osočovať a ubližovať. Keď sa rozišli, často mu volala, aby išiel s nimi von a zaujímal sa o maloletú. Otcovi vychádza v ústrety a v čase, keď má voľno a napíše, že sa chce stretnúť, tak na stretnutie aj s maloletou dcérkou ide, preto sa nemôže sťažovať, že mu neumožňuje stretávať sa s dieťaťom. Teraz prešiel na taktiku, že ju pri stretnutiach provokuje, uráža a pod. Verí a dúfa, že otec pochopí, že svojím správaním neubližuje iba jej, ale aj ich maloletej dcére a svoje správanie zmení.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko otec neosvedčil potrebu nevyhnutnej ingerencie súdu do pomerov účastníkov konania. Otec sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil jeho styk s maloletou dcérou, nakoľko matka mu pravidelný styk neumožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že účelom predbežného opatrenia je úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. ktorý sa o dieťa osobne nestará, len v nevyhnutnej miere, pričom v danom prípade je styk otca s maloletou dcérou aj bez rozhodnutia súdu v tomto rozsahu realizovaný. Skutočnosť, že rozsah a frekvencia styku nie je podľa predstáv otca, nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na pravidelný styk so svojím dieťaťom, ani právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k biologickej rodine, v tomto prípade k otcovi, avšak výkon rodičovských práv nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov (otca) o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Odvolací súd poznamenáva, že krátkodobá absencia styku otca s maloletou nemôže byť dôvodom pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia, najmä, keď na Okresnom súde Košice II prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. L. pod sp.zn. 23P 361/2014, v ktorom konaní súd rozhodne aj o úprave styku otca s dieťaťom. Z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že ich vzťahy sú v súčasnej dobe značne problematické, ich podania obsahujú protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Až konečné rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania, zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (úprave styku) voči maloletému dieťaťu. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na riadenie predbežného opatrenia, v odvolaní otca proti zamietajúcemu rozhodnutiu a vo vyjadrení matky sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia práve so zreteľom na skutkové okolnosti tvrdené rodičmi, ktoré neosvedčujú naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť rozumného postoja oboch rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu a za súčasného stavu potrebu vzájomnej ústretovosti týkajúcej sa styku otca s maloletou a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich rodičovských práv a povinností. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že traumatizujúce zážitky spôsobené správaním rodičov môžu negatívne ovplyvniť optimálny psychický vývoj dieťaťa. Odvolací súd tiež dodáva, že v prípade, ak matka nebude ústretová pri styku otca s dieťaťom, takéto jej správanie nie je možné akceptovať, a ak by takéto správanie vzniklo, budú splnené podmienky odôvodňujúce predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia z úradnej povinnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.