Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-59-2014.pdf
PDF · 120.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/59/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: X. P. - Y., so sídlom J. XX/X, I. B., IČO: XX L. XXX, zastúpený Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanej: H.. Z. O., bytom W. K. XXXX/XX, V., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, o zaplatenie 5.050,81- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/34/2009-300 zo dňa 12.5.2014 jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 5.050,81 eur spolu s 13% ročným úrokom z omeškania od 16.6.2006 do 30.6.2006, so 14 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2006 do 31.12.2006, so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2007 do 30.6.2007, so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2007 do 31.12.2008, s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 5.050,81 eur, ktorého výška je v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá určená výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 %, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch tohto rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal toho, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie 5.050,81 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že H.. Y. O., ktorý vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia si objednal u neho elektromontážne práce vrátane odbornej prehliadky a odbornej skúšky na stavbe Slovenskej knižnice nevidiacich v Levoči na K.. Q. V. č. XX. Na základe objednávky bolo vykonané dohodnuté dielo podľa projektovej dokumentácie. Do smrti objednávateľa do dňa 30.11.2005 preberal práce na diele, ako aj samotné faktúry za vykonané práce H.. Y. O., ktorý celkovo vyplatil žalobcovi sumu 318.177,40 Sk. Dňa 30.11.2005 H.. O. zomrel a jeho manželka žalobcovi oznámila, že bude pokračovať v manželovej živnosti. V zmysle § 13 Zákona o živnostenskom podnikaní v platnom znení sa stala právnou nástupkyňou manžela v zmysle osobitného predpisu. Žalobca ďalej pokračoval v realizácii objednaných prác, tieto následne preberal H.. I. J., ktorý bol splnomocnený žalovanou, prípadne práce prevzala sama žalovaná. Celkovo po smrti H.. O. žalobca vykonal práce v sume 152.160,80 Sk, ktoré boli H.. J. a žalovanou prevzaté, za čo boli vystavené faktúry č. 38/2005 zo dňa 21.11.2005 na sumu 40.701,60 Sk, faktúra č. 40/2005 zo dňa 20.12.2005 na sumu 29.086,- Sk, faktúra č. 41/2005 zo dňa 20.12.2005 na sumu 16.660,20 Sk, faktúra č. 4/2006 zo dňa 11.1.2006 na sumu 38.017,40 Sk a na
sumu 27.695,60 Sk bol vystavený krycí list. Ani H.. J., ani žalovaná rozsah vykonaných prác a správnosť fakturácie nespochybnili a predmetné faktúry boli riadne zaevidované do účtovníctva žalovanej ako objednávateľa. Keď sa žalobca obrátil na žalovanú, aby uhradila svoje záväzky, uviedla, že za vykonané práce finančné prostriedky od Slovenskej knižnice nevidiacich Levoča neprišli, pričom ale táto informácia sa nezakladala na pravde, keďže voči H.. O. boli vyrovnané všetky záväzky zo strany investora. Po týchto zisteniach žalobca prihlásil svoju pohľadávku do dedičstva listom zo dňa 16.8.2006, notárka Q.. V. dedičstvo prejednala a konanie bolo skončené zastavením z dôvodu, že poručiteľ H.. Y. O. v čase smrti nemal žiaden majetok. Následne listom zo dňa 2.10.2007 sa žalobca obrátil na súd na začatie konania o novoobjavenom majetku a dňa 11.11.2008 sa konalo na Notárskom úrade Q.. V. pojednávanie s tým, že napriek tomu, že ku dňu 30.12.2005 bol celkový majetok poručiteľa H.. Y. O. 2.720.979,-Sk, nemožno tento majetok považovať za majetok patriaci poručiteľovi ku dňu jeho smrti, pretože finančné prostriedky, ktoré boli pripísané ku dňu 31.12.2005 ako aktíva, boli nadobudnuté po smrti poručiteľa. Žalobca mal za to, že žalovaná pokračovala v živnosti svojho manžela, prevzala na seba všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývali zo zmluvných vzťahov právneho predchodcu a teda bola povinná uhradiť aj žalobcovu pohľadávku.
Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom č.k. 16Rob/416/2008-41 zo dňa 4.12.2008, ktorý bol zrušený v dôsledku žalovanou podaného odporu. V tomto uviedla, že bola len pokračovateľkou živnosti H.. O. po jeho smrti za účelom ukončenia prác, pričom živnosť bola ukončená dňa 26.9.2007 a teda zodpovedá za žalovanú pohľadávku len do výšky dedičstva po H.. Y. O.. Pokiaľ ide o fakturované práce, tieto aj keď boli fakturované v decembri 2005, boli vykonané ešte v novembri 2005 takmer v celom rozsahu za života H.. O. a pohľadávka v celom rozsahu patrí do dedičstva, pričom za dlh žalovaná zodpovedá len do výšky dedičstva. Dedičské konanie sa skončilo zastavením pre nemajetnosť a preto žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.
Ďalej súd poukázal na rozsudok v tejto veci vydaný dňa 23.6.2011 č.k. 16Cb/34/2009-141, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.050,81 eur s príslušenstvom, pričom svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 470 ods. 1 OZ s tým, že žalovaná ako manželka poručiteľa oznámila živnostenskému úradu, že po smrti svojho manžela bude naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť tak, ako to má na mysli ust. § 13 Živnostenského zákona, čím vstúpila do všetkých práv a povinností H.. O., ktoré mu vyplývali z jeho podnikateľskej činnosti. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, podľa ktorej po smrti H.. O. vyplatila Slovenská knižnica nevidiacich finančné prostriedky za práce, ktoré boli vykonané až po jeho smrti s tým, že z týchto finančných prostriedkov nie je dôvod uhrádzať predchádzajúce záväzky H.. O.. V ďalšom súd poukázal na to, že faktúry, ktoré žalobca vystavil spolu so súpisom prác nikto nerozporoval a práce boli prevzaté. Konštatoval, že žalovaná v tomto konaní nevystupuje na strane žalovanej ako dedička, ktorá by zodpovedala za poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva, ale je žalovaná ako podnikateľka, teda osoba, ktorá v súlade s § 13 Živnostenského zákona pokračovala v živnosti H.. Y. O..
Po odvolaní žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Cob/80/2011-158 zo dňa 23.2.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5.050,81 eur s prísl. aj vo výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že všetky faktúry, ktoré sú predmetom konania, sa týkajú prác, ktoré boli vykonané pred smrťou H.. O., teda nejde o práce, ktoré boli vykonané pre žalovanú. Odvolací súd dospel k záveru, že vec nebola správne právne posúdená, pretože ak by platil záver súdu prvého stupňa, potom by zodpovednosť ako ju súd prvého stupňa vyvodil u žalovanej mali aj osoby uvedené v § 13 ods. 1 písm. b) až d), to znamená aj napr. správca dedičstva, ak ho ustanovil súd, čo iste neprichádza do úvahy.
V rozhodnutí sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovanej, že táto by zodpovedala len za záväzky, ktoré by vznikli z pokračovania živnosti až do skončenia konania o prejednaní dedičstva, a to z jej vlastnej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ išlo o podnikateľskú činnosť jej manžela a záväzky z jeho činnosti a za dlhy z takejto činnosti, prichádza do úvahy len aplikácia ust. § 470 ods. 1, 2 OZ. Ak totiž poručiteľ v čase smrti mal pohľadávky voči iným subjektom, potom nepochybne tieto pohľadávky bolo možné v dedičskom konaní prejednať. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie R 46/1963, v zmysle ktorého dedič zodpovedá veriteľovi poručiteľa iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva; cena dedičstva sa
zisťuje v dedičskom konaní. Od ceny dedičstva stanovenej v dedičskom konaní sa môže súd odchýliť v občianskom súdnom konaní, v ktorom veriteľ uplatňuje pohľadávku za poručiteľa proti dedičom, ak stav dedičstva je pre veriteľa priaznivejší ako stav uvedený v súpise majetku alebo ak do dedičstva patria aj iné veci, ktoré neboli uvedené v tomto súpise, prípadne, ak veci uvedené v súpise majú vyššiu hodnotu. Je vecou veriteľa, aby takéto rozhodnutie v občianskom súdnom konaní dosiahol a tak dosiahol aj splnenie svojho dlhu od dedičov.
Vzhľadom na túto okolnosť, že súd prvého stupňa nevychádzal z týchto skutkových okolností a teda aj vec ináč právne hodnotil, odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uložil súdu prvého stupňa znova posúdiť zodpovednosť žalovanej v zmysle § 470 OZ a v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacím súdom rozhodnúť.
Po zrušení veci a vrátení súdu prvého stupňa na ďalšie konanie tento doplnil dokazovanie v naznačenom smere a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca súhlasil s tvrdením žalovanej, že majetkové právo vzniklo za života poručiteľa z titulu zmluvy o dielo za práce, ktoré boli aj fakturované, pričom ale nemal inú možnosť ako podať takúto žalobu, nakoľko v pôvodnom dedičskom konaní aj v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva súdny komisár žiadnym spôsobom neprihliadol na to, kedy majetkové právo vzniklo, ale konštatoval, že ku dňu smrti H.. O. tento nebol vlastníkom žiadneho majetku. Keďže žalobca nebol účastníkom tohto konania, nemohol sa brániť opravným prostriedkom. Po smrti manžela H.. O. jeho manželka pokračovala v živnosti a z toho titulu prevzala jednak pohľadávku voči Slovenskej knižnici pre nevidiacich a jednak záväzok voči žalobcovi vo výške 152.160,80 Sk. Žalobca si preveril v Slovenskej knižnici pre nevidiacich úhradu pohľadávky, ktorú mali zaplatiť H.. O. ako právnej nástupkyni, pričom žalovaná nenamietala žiadnym spôsobom, keď peniaze prevzala a disponovala nimi, avšak keď sa žalobca na ňu obrátil, aby uhradila záväzok poručiteľa, tvrdila, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť a teda, že nič nededila. Ak žalovaná tvrdí, že majetkové právo vzniklo za života H.. O. a k finančnému plneniu došlo po jeho smrti žalobca nemá inú možnosť ako podať žalobu o zaplatenie dlžnej sumy voči právnej nástupkyni H.. O.. H.. O. nevykonávala samostatne živnosť, ale vstúpila do živnosti H.. O., teda po smrti poručiteľa, ostali jej zachované identifikačné údaje fyzickej osoby podnikateľa a nie je náležité tvrdenie, že sama začala podnikať. H.. O. kontinuálne pokračovala po smrti manžela v predmete podnikania, realizovala zmluvu o dielo so Slovenskou knižnicou. Faktúry, ktoré žalobca uplatnil v konaní riadne prevzala, nespochybňovala správnosť fakturácie. Po smrti jej manžela uhradila Slovenská knižnica nevidiacich Levoča sumu 1.216.403,- Sk, kedy v dedičskom konaní bolo konštatované, že tento majetok nemožno považovať za majetok patriaci poručiteľovi ku dňu jeho smrti, pretože finančné prostriedky boli nadobudnuté po jeho smrti. Súd v inom konaní konštatoval, že finančné prostriedky, ktoré prišli po smrti nebohého H.. O. nepatria do dedičstva a keďže žalovaná pokračovala v živnosti, prešli na ňu všetky práva, ale aj povinnosti, okrem iného aj záväzky voči žalobcovi.
Podľa žalovanej bolo treba rozlíšiť obdobie do 30.11.2005 a po 30.11.2005, keď do dedičstva patrí ten majetok, ktorý existoval do 30.11.2005. Žalovaná pokračovala v živnosti, ale už vo vlastnom mene a knižnica vyplácala priebežne finančné prostriedky, tak za života H.. O. ako aj po jeho smrti, avšak za práce, ktoré boli vykonané už po jeho smrti. Suma, na ktorú žalobca poukázal, bola cena zákazky, ktorá bola platená priebežne a zároveň zahŕňa aj tú časť zákazky, ktorú realizovala pani O.. Žalovaná nemá dôvod, aby z finančných prostriedkov, ktoré boli vyrobené v období po 1.12.2005 a uhradené po tomto období, uhrádzala predchádzajúce záväzky H.. O., ktorý zomrel bez zanechania majetku. Žalobca vystavil faktúry po smrti H.. O.. Poukázala na to, že ustanovenie § 13 Živnostenského zákona, zabezpečuje kontinuitu v podnikateľskej činnosti, avšak neprelamuje zásadu, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičského podielu, ktorý v konkrétnom prípade bol stanovený ku dňu 30.11.2005. To, že pokračovala v živnosti manžela, nezväčšovala jeho majetok, podnikala tak vo vlastnom mene a na vlastný účet, aj keď pod pôvodným oprávnením H.. O., čo ale neznamená, že majetok, ktorý vytvorila po jeho smrti, by mal patriť do dedičstva. Zdôraznila, že jej zodpovednosť za záväzky H.. O. prichádza do úvahy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Namietala aj nedostatok vecnej legitimácie, keďže ide o žalobu smerujúcu vodič dedičovi, v takomto prípade by žaloba mala smerovať voči všetkým dedičom. Žalovaná nie je v danom prípade jediným dedičom a to je tiež dôvod pre zamietnutie žaloby.
Súd prvého stupňa ďalej na základe vykonaného dokazovania konštatoval skutkový stav, podľa ktorého žalobca a H.. O., obaja podnikali na základe živnostenského oprávnenia, uzavreli neformálnym spôsobom zmluvu o dielo (objednávka z 27.4.2005), predmetom ktorej boli elektromontážne práce, odborná prehliadka a odborná skúška na stavbe, stavebné úpravy suterénu budovy Slovenskej knižnice nevidiacich v Levoči podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie H.. B. W., ktorá bola aj podkladom pre vypracovanie technickej správy - elektrická inštalácia projektantom H.. Q. Z.. Žalovaný za vykonané práce vystavil faktúry, ktoré preberal H.. O. a následne boli aj uhradené a to faktúry č. 22/2005, 26/2005, 27/2005, 29/2005, 30/2005, kedy faktúra č. 30/2005 bola uhradená dňa 22.12.2005, t.j. po smrti H.. Y. O.. Žalobcom bola dňa 25.11.2005 vystavená faktúra č. 38/2005 na sumu 40.701,60 Sk splatná dňa 5.12.2005, ku ktorej bol priložený súpis vykonaných prác podpísaný objednávateľom, ďalej dňa 20.12.2005 bola vystavená faktúra č. 40/2005 na sumu 29.086,-Sk splatná 30.12.2005, prevedené práce boli vedené v súpise vykonaných prác, ktoré prevzal zodpovedný zástupca žalovanej. Dňa 20.12.2005 bola vystavená faktúra č. 41/2005 na sumu 16.660,20 Sk splatná dňa 30.12.2005 spolu so súpisom prác, ktoré prevzal za objednávateľa zodpovedný zástupca. Dňa 11.1.2006 bola vystavená faktúra č. 4/2006 na sumu 38.017,40 Sk splatná dňa 25.1.2006, spolu so súpisom vykonaných prác, kde na tomto súpise nie je podpis, kto práce prevzal a zároveň žalobca vyúčtoval sumu 27.695,60 Sk ako vedľajšie rozpočtové náklady.
Dňa 30.11.2005 došlo k úmrtiu H.. Y. O., dedičské konanie bolo vedené na OS Poprad pod sp. zn. 19D/830/05, v ktorom žalobca uplatnil dňa 17.8.2006 pohľadávku vo výške 152.160,80 Sk titulom neuhradených faktúr a krycieho listu tak, ako je to uplatňované aj v tomto konaní. Dedičské konanie bolo ukončené zastavením, pretože poručiteľ nezanechal majetok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2007. Po smrti H.. O. boli žalobcom vystavené faktúry č. 40/2005, 41/2005, 4/2006 a krycí list rozpočtu.
Zo správy Obvodného úradu Poprad, odbor živnostenského podnikania bolo preukázané, že dňa 24.1.2006 bolo doručené H.. Z. O. oznámenie pozostalej manželky o pokračovaní v živnosti podľa § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o živnostenskom podnikaní, kedy súčasne ustanovila aj zodpovedného zástupcu za predmet podnikania - staviteľ vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok a stavba budov. Z výpisu zo Živnostenského registra súd zistil, že H.. Z. O. pokračovala v živnosti po zomrelom H.. Y. O. a živnostenské oprávnenie zaniklo až na základe jej oznámenia zo dňa 26.9.2007.
Dňa 3.10.2007 žalobca podal podnet na okresný súd na začatie dedičského konania o novoobjavenom majetku H.. Y. O., ktorá vec bola vedená pod sp. zn. 17D 200/07, v podnete poukázal na to, že po smrti H.. Y. O. Slovenská knižnica nevidiacich poukázala na jeho podnikateľský účet úhradu z titulu vystavených faktúr č. 200518 a 200520. Po smrti H.. Y. O. bola vystavená faktúra pre Slovenskú knižnicu nevidiacich z titulu zmluvy o dielo č. 2/2005, ktorú uzavrel H.. Y. O., faktúra č. 200518 a to dňa 30.11.2005 na sumu 515.701,-Sk splatná 14.12.2005, spolu s krycím listom rozpočtu, kde za elektroinštaláciu bola fakturovaná suma 85.198,50 Sk. Dňa 22.12.2005 bola vystavená faktúra č. 2005/20 vystavená po smrti H.. O. pre Slovenskú knižnicu nevidiacich splatná 27.12.2005 na sumu 600.702,-Sk spolu s krycím listom rozpočtu, kde v rámci elektroinštalácie bola zahrnutá suma 81.628,70 Sk na úhradu tejto faktúry. Slovenská knižnica nevidiacich zaplatila dňa 29.12.2005 sumu 494.882,-Sk a dňa 30.6.2006 sumu 105.820,-Sk, a tak faktúra vystavená na sumu 600.702,-Sk bola zaplatená.
V uznesení OS Poprad sp. zn. 17D/200/2007-48 bolo konštatované, že napriek tomu, že ku dňu 31.12.2005 bol celkový majetok H.. Y. O. vo výške 2.721.979,-Sk, nemožno tento považovať za majetok patriaci poručiteľovi ku dňu jeho smrti, pretože finančné prostriedky, ktoré boli vykázané ku dňu 31.12.2005 ako aktíva, boli nadobudnuté po smrti poručiteľa z titulu faktúr pre Slovenskú knižnicu nevidiacich Levoča, vystavené a splatné po smrti poručiteľa.
Slovenská knižnica nevidiacich uviedla, že dňa 27.5.2005 bola uzatvorená zmluva o dielo č. 2/2005 medzi ňou a H.. Y. O. na realizáciu stavebných úprav suterénu budovy v celkovej výške 2.116.403,- Sk s DPH. Zmluvná cena mala byť uhradená v plnom rozsahu a ku zmluve nebol podpísaný žiaden dodatok. Po 30.11.2005 boli uhradené dve faktúry, a to faktúra č. 200518 uhradená dňa 8.12.2005 vo výške 515.701,-Sk a faktúra č. 200520 uhradená dňa 21.12.2005 vo výške 600.702,-Sk. Preberacie konanie s riadnym zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby bolo dňa 21.12.2005, kde žiadna zo strán nepožiadala o dodatok k zmluve o dielo, ani navýšenie zmluvnej ceny. Napriek tejto skutočnosti firma O. zaslala faktúru č. VF6001 zo dňa 10.7.2006 vo výške 165.895,50 Sk, ktorú neakceptovala a zaslala
späť dodávateľovi ako neopodstatnenú. Uvedená faktúra mala byť predmetom súdneho sporu vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi.
Žalobca uviedol, že práce fakturované faktúrou č. 40/2005, č. 41/2005 a č. 4/2006 boli vykonané po smrti H.. O., o čom svedčí aj výsluch žalovanej. S výnimkou prác, ktoré boli fakturované faktúrou č.38/2005 boli všetky ostatné práce fakturované po tom, ako žalovaná pokračovala v živnosti. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že po smrti H.. O. žalobca vykonal len práce, ktoré boli fakturované faktúrou č. 4/2006, avšak ani za úhradu tejto faktúry nemôže byť žalovaná zodpovedná, pretože dedičské konanie aj dodatočné prejednanie dedičstva bolo zastavené pre nemajetnosť.
Z neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.10.2013 súd zistil, že žalobkyňa, v tomto konaní žalovaná, sa žalobou zo dňa 13.10.2006 domáhala proti Slovenskej knižnici pre nevidiacich zaplatenia sumy vo výške 5.506,72 eur s prísl.. Žalobu odôvodnila tým, že je pokračovateľkou živnosti po nebohom manželovi H.. Y. O., ktorý ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 2/2005, pričom žalobkyňa sa domáha zaplatenia prác naviac, než ako boli zmluvne dohodnuté. Súd žalobu zamietol, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi tieto práce naviac patrila aj zmena elektroinštalácie vykonaná X. P., t.j. žalobcom v tomto konaní.
Ďalej v odôvodnení rozsudku súd citoval ustanovenie § 13 ods. 1, 2, 6 zákona č. 455/1991 Zb., ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 2 Zákona o živnostenskom podnikaní, ustanovenie § 470 ods. 1 OZ.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná po smrti svojho manžela H.. Y. O. pokračovala v živnosti, pričom túto živnosť vykonávala na základe živnostenského oprávnenia vydaného ešte jej nebohému manželovi, tak ako to vyplýva zo správy Obvodného úradu Poprad, ktorému dňa 24.1.2006 doručila oznámenie o pokračovaní v živnosti podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o živnostenskom podnikaní. Toto živnostenské oprávnenie zaniklo až na základe jej oznámenia zo dňa 26.9.2007. Žalovanú po smrti H.. Y. O. treba považovať za osobu, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť a nadobúda postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, teda zodpovedá aj za záväzky po svojom právnom predchodcovi vrátane tých, ktoré vznikli ešte pred smrťou H.. O., a ktoré neboli vykonané pre ňu. Rovnako je nepochybné, že žalovaná pokračovala kontinuálne v manželovej živnosti nielen počas celého dedičského konania, ale aj po jeho skončení, keď toto bolo uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 19D/830/2005-56 zo dňa 27.4.2007 zastavené, keďže nebolo v rámci dedičského konania zistené, žeby poručiteľ bol vlastníkom či už hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Zo samotného konania žalovanej, ktorá v rámci prejednania dedičstva nenavrhla medzi jeho aktíva a pasíva zahrnúť pohľadávku, ktorú v súčasnosti uplatňuje na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi a rovnako nenavrhla zahrnúť do pasív dedičstva po nebohom manželovi pohľadávku uplatňovanú žalobcom v tomto konaní, súd vyvodil, že žalovaná dobrovoľne vstúpila do práv a povinností po svojom nebohom manželovi.
V prípade ak by si súd osvojil názor žalovanej, že táto nezodpovedá za pasíva vzniknuté v podnikaní nebohého manžela, nemohla by žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sa domáhať ako aktívne legitimovaná voči Slovenskej knižnici pre nevidiacich zaplatenia peňažnej sumy za práce vykonané na základe zmluvného vzťahu, ktorého účastníkom bol ešte nebohý manžel. Mohla by sa domáhať len toho, aby tieto finančné prostriedky patrili do dedičstva po nebohom manželovi s tým, že tieto by boli v prípade, ak by bola konaní úspešná prejednané ako novoobjavený majetok poručiteľa. Súd má za to, že žaloba je dôvodná, pričom nie je treba brať zreteľ na ukončené dedičské konanie, resp. na to, či pohľadávka bola alebo nebola zahrnutá do dedičstva, ale na skutočnosť, že žalovaná svojím oznámením Živnostenskému úradu vstúpila do všetkých práv a povinností svojho manžela ako podnikateľa, ktorý umrel a stratil právnu subjektivitu, pričom žalovaná podnikala kontinuálne v manželovej živnosti ako osoba oprávnená už na vlastnú zodpovednosť za záväzky a za celkový chod živnosti, tak ako to má na mysli ust. § 13 Živnostenského zákona. Bolo by nelogické, aby žalovaná mohla a bola oprávnená robiť iné úkony súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti po nebohom manželovi, ako napríklad disponovať s účtami, prijímať finančné prostriedky za výkon prác od objednávateľa a zároveň by nebola povinnou osobou zodpovednou za záväzky, ktoré vznikli a stali sa splatnými po smrti jej manžela z titulu uzavretej Zmluvy o dielo č. 2/2005. Žalovaná v konaní nevystupovala na strane žalovaného ako dedič, ktorý zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ale je žalovaná ako podnikateľka, osoba, ktorá v súlade s § 13 Živnostenského zákona pokračovala v
živnosti H.. Y. O.. Keďže došlo k dátumu 26.9.2007 k zániku živnostenského oprávnenia, je H.. Z. O. označená žalovaniu v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p..
Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaná svojím podpisom na zázname z kontrolného dňa stavby Slovenskej knižnice pre nevidiacich zo dňa 5.12.2005 potvrdila, že do 7.12.2005 doručí do sídla obstarávateľa autorizačný záznam zo Živnostenského úradu, z ktorého bude vyplývať, že preberá všetky záväzky a povinnosti po zosnulom manželovi H.. O. súvisiace s pokračovaním a ukončením prác, a preto by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku i so zásadou právnej istoty, aby súd konštatoval, že za tieto záväzky nezodpovedá, resp. že zodpovedá len do výšky nadobudnutého dedičstva po poručiteľovi H.. O.. Rovnako nemožno opomenúť ani prípadné zneužitie tohto inštitútu, keďže žalovaná pokračovala v živnosti po nebohom manželovi od jeho úmrtia, t. j. 30.11.2005 nielen do doby skončenia dedičského konania, t.j. 4.9.2007 ale až do 26.9.2009 kedy oznámila Živnostenskému úradu ukončenie tohto živnostenského oprávnenia po nebohom manželovi, preto ak by si súd osvojil právnu argumentáciu žalovanej, bolo by výhodné pre akéhokoľvek manžela poručiteľa pokračovať v živnostenskom oprávnení s tým, že takáto osoba by na rozdiel od ostatných živnostníkov zodpovedala za záväzky len do výšky nadobudnutého dedičstva.
Tým, že žalovaná kontinuálne pokračovala v živnosti po nebohom manželovi, vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z tohto živnostenského oprávnenia, a preto nemožno oddeliť aktíva a pasíva, ktoré vznikli na základe toho istého živnostenského oprávnenia ešte za života nebohého H.. O. od tých aktív a pasív, ktoré sa stali splatnými po smrti H.. O..
Odklon od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom súd prvého stupňa zdôvodnil tým, že sa oprel o ďalšie preukázané skutočnosti, najmä o to, že žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi si uplatnila právo na zaplatenie sumy od investora za práce naviac, pričom svoju aktívnu legitimáciu odvodila z pokračovania živnosti po nebohom manželovi, na základe čoho mali na ňu prejsť všetky práva a povinnosti z tejto živnosti. Táto skutočnosť, ktorú doteraz súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevzali v úvahu je významnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje rozhodnúť inak ako to judikoval odvolací súd pred týmto doplnením dokazovania. Tým, že žalovaná po skončení živnosti uplatnila svoje práva na úhradu údajných pohľadávok, je možné voči nej podľa názoru súdu požadovať úhradu záväzkov.
Súd súčasne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania pod § 768f, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V súvislosti s náhradou trov konania citoval ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací dôvod videla v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaná zdôraznila, že pokračovala v živnosti po nebohom manželovi, avšak živnosť prevzala iba za účelom dokončenia prác a po ukončení týchto živnosť zrušila. Ak je daná nejaká jej zodpovednosť, tak iba za práce fakturované faktúrou č. 4/2006, avšak aj pokiaľ ide o tieto práce, mala za to, že aj v tejto časti by mala byť žaloba zamietnutá, pretože išlo o práce vykonané počas trvania živnosti H.. Y. O..
Uvedené súdne konanie nemožno porovnávať so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 12Cb/108/2006 tak, ako to urobil prvostupňový súd, pretože predmetom žaloby vedenej na uvedenom súde je náhrada za práce, ktoré boli financované z vlastných finančných prostriedkov H.. Z. O., ktorá de facto dotovala dokončenie diela pre Slovenskú knižnicu pre nevidiacich, a teda finančné prostriedky nepatria do dedičstva. V tomto konaní však ide o náhradu za práce, ktoré boli vykonané ešte H.. Y. O. a teda sú predmetom dedičského konania a nemajú nič spoločné so žalovanou.
Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Zdôraznil, že po smrti H.. O. na žiadosť žalovanej boli vykonávané ďalšie práce, vyplýva to aj z potvrdených prebratých faktúr H.. J., ale aj zo záznamu z kontrolného dňa zo dňa 5.12.2005, kde je uvedené, že sa realizuje montáž elektroinštalácie, a že do 7.12.2005 žalovaná doručí do sídla
obstarávateľa záznam zo Živnostenského úradu, že preberá všetky záväzky a povinnosti po zosnulom manželovi na pokračovanie a ukončenie prác.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľka domáhala jej preskúmania a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné.
Z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela - za práce, ktoré boli vykonané ešte za života H.. Y. O., teda do 30.11.2005, o čom svedčí výpoveď žalobcu na odvolacom pojednávaní dňa 23.2.2012, ktorý jednoznačne potvrdil, že všetky faktúry, ktoré sú predmetom žaloby sa týkajú prác, ktoré boli vykonané ešte pred smrťou H.. O.. Svedčí o tom aj skutočnosť, že žalobca svoju pohľadávku prihlásil do dedičského konania po poručiteľovi H.. R. O..
Na odvolacom pojednávaní dňa 5.3.2015 zástupca žalobcu uviedol, že nevie preukázať kedy boli vykonané práce vyúčtované ako vedľajšie rozpočtové náklady vo výške 27.695,60 Sk v krycom liste rozpočtu, pretože na ňom uvedený dátum nie je, avšak potvrdil, že krycí list rozpočtu bol vyhotovený najneskôr 21.1.2006. Na odvolacom pojednávaní dňa 5.3.2015 odvolací súd oboznámil faktúru č. 38/2005 s dátumom vystavenia 21.11.2005 na sumu 40.701,60 Sk, faktúru č. 40/2005 na sumu 29.086,- Sk vystavenú 20.12.2005, faktúru č. 41/2005 na sumu 16.660,20 Sk vystavenú 20.12.2005, faktúru č. 4/2006 zo dňa 11.1.2006 na sumu 38.017,40 Sk, ďalej krycí list rozpočtu, ktorý uvádza názov stavby Stavebné úpravy SKN Levoča, názov objektu Slovenská knižnica pre nevidiacich, vedľajšie rozpočtové náklady 7,5% z celkovej fakturácie 369.275,50 Sk v sume 27.695,60 Sk s tým, že tento krycí list je bez dátumu. Súčasne na odvolacom pojednávaní dňa 5.3.2015 odvolací súd prečítal oznámenie Obvodného úradu v Poprade, zaslané Okresnému súdu Poprad, podľa ktorého tento zasiela fotokópiu oznámenia H.. Z. O. o pokračovaní v živnosti zo dňa 24.1.2006.
V súdnom spise na č.l. 76 sa nachádza oznámenie H.. Z. O. Obvodnému úradu v Poprade, že podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v platnom znení oznamuje, že do skončenia konania o prejednaní dedičstva bude ako pozostalá manželka po H.. Y. O. pokračovať v živnosti.
Podľa zápisnice z dedičského konania sp.zn. 17D/200/2007, Dnot 238/2007 napísanú 11.11.2008 odvolací súd zistil, že H.. Y. O. zomrel 30.11.2005. Dedičmi sú H.. Z. O., H.. Y. O. a H.. G. J.. V zápisnici sa konštatovalo, že na základe zistených skutočností s poukazom na § 175h ods. 1 O.s.p. je treba konanie zastaviť, pretože poručiteľ ku dňu smrti 30.11.2005 nebol vlastníkom majetku, ohľadne ktorého bol podaný podnet na dodatočné prejednanie.
Odvolací súd tak, ako to konštatoval už v zrušujúcom uznesení č.k. 3Cob/80/2011-158 zo dňa 23.2.2012 konštatuje, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Ak by záver súdu prvého stupňa bol správny, potom by zodpovednosť, ktorú vyvodil u žalovanej by mali aj osoby uvedené v § 13 ods. 1 písm. b) a d) Živnostenského zákona, to znamená napr. aj správca dedičstva, ak by ho ustanovil súd, čo iste neprichádza do úvahy. Ustanovenie § 13 ods. 1 nič nemení na ustanovení § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Žalovaná zodpovedá len za záväzky, ktoré by vznikli z pokračovania živnosti ale za záväzky jej manžela, ktoré tento mal do svojej smrti môže zodpovedať len v zmysle § 470 ods. 1 OZ. Ani jej vyhlásenie o vstupe do práv a záväzkov jej manžela, ani súdne konanie, ktoré viedla na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi nič na tomto závere nemôže meniť. Dedičia totiž preberajú s majetkom aj záväzky s tým, že za dlhy ručia len do výšky toho, čo zdedia.
Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že ak fyzická osoba živnostník zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, ďalej dedičia zo záveru a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom a spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ďalej pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písm. b), ak v živnosti nepokračujú dedičia a ďalej správca dedičstva ak ho ustanoví súd. Ak by platil záver súdu prvého stupňa, potom by sa rovnaká povinnosť ako stanovil v napadnutom rozsudku musela vzťahovať aj na správcu dedičstva, ktorého by ustanovil súd, čím by vlastne došlo k negácii ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda správca dedičstva by zodpovedal za dlhy poručiteľa len z dôvodu, že by oznámil pokračovanie v jeho živnosti. Takýto záver by bol nepochybne v rozpore s ustanovením §
470 ods. 1 OZ, a preto z hore uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh žalobcu zamietol.
Súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.