Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71S-66-2022.pdf
PDF · 71.75 KB
Case nature
Subarea
71S/66/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: Mestské lesy, s.r.o., so sídlom Cesta SNP 245/2, 906 13 Brezová pod Bradlom, IČO: 34 141 995, zast.: JUDr. Daniela Simanová, advokát, daňový poradca, so sídlom Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6803/2022 zo dňa 28. marca 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30. mája 2022, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 1. júna 2022 a bola postúpená Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 23. augusta 2022 na základe Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/124/2022-21 zo dňa 29.júla 2022, domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 6803/2022 zo dňa 28. marca 2022, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie č. 28024/2021 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 13.000,- Eur.
2. Žalobca v podanej žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil žalobca tým, že je mikroúčtovnou jednotkou, ktorého tržby za predaj vlastných výrobkov predstavovali v roku 2020 celkovo 128.000,- Eur. Žalobca uviedol, že zamestnáva v priemernom prepočítanom stave 5 zamestnancov a pri povinnosti platiť vlastníkovi lesa nájomné vo výške dosahujúcej štvrtinu jeho príjmov a súčasnom znížení objemu ťažby v roku 2022 na polovicu sa obáva, že pri jeho povinnosti zaplatiť pokutu vo výške uloženej prvostupňovým orgánom štátnej správy a potvrdenej napadnutým rozhodnutím žalovaného nebude schopný udržať vyrovnané hospodárenie ako predpoklad udržania zamestnanosti. Ďalej uviedol, že pokuta bola splatná do 30. apríla 2022, avšak nebol schopný ju uhradiť v celej výške a z toho dôvodu sa dohodol na splátkovom kalendári a uhradil k uvedenému termínu prvú splátku. Podľa názoru žalobcu je úhrada ďalších splátok na základe rozhodnutia vydaného po uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty na jej uloženie, teda po zániku práva správneho orgánu začať správne konanie o uložení pokuty v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v rozpore s platnými právnymi predpismi a spôsobí mu povinnosť úhrady ďalších splátok v zmysle právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a z pohľadu jeho dosahovanej výšky tržieb nenapraviteľnú finančnú škodu, keď nebude schopný udržať zamestnanosť a riadne obhospodarovať lesy. Na záver žalovaný uviedol, že zistené nedostatky boli skôr administratívneho charakteru a počas kontroly a na základe uložených opatrení ich postupne odstraňoval a ku dňu podania tejto žaloby zosúladil svoje postupy s platnými právnymi predpismi. Podľa názoru žalobcu z toho dôvodu nie je priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s verejným záujmom.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 19. septembra 2022 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení z 18. novembra 2022 vyjadril, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku žaloby. Žalovaný uviedol, že žalobca uzavrel s ministerstvom Dohodu o splátkach, uverejnenú v centrálnom registri zmlúv pod č. 741/2022MPRVSR-2022 zo dňa 19. mája 2022, pričom do konca mesiaca október 2022 zaplatil žalobca šesť splátok po 1.625,00 Eur, čiže mu zostáva zaplatiť dve splátky po 1.625,00 Eur v mesiacoch november a december 2022 do zaplatenia pokuty v plnej výške. Z toho dôvodu žalovaný nevidel dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil len to, že zaplatením pokuty vo výške uloženej prvostupňovým orgánom štátnej správy by nebol schopný udržať vyrovnané hospodárenie, ktoré je predpokladom udržania zamestnanosti. Žalobca taktiež len všeobecne tvrdil, že podľa jeho názoru úhradou splátok na základe rozhodnutia vydaného po uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty na jej uloženie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a spôsobí mu povinnosť úhrady ďalších splátok a z pohľadu jeho dosahovanej výšky tržieb aj „nenapraviteľnú finančnú škodu“, keď nebude schopný udržať zamestnanosť a riadne obhospodarovať lesy. Ďalej uviedol, že nedostatky, ktoré boli zistené sú skôr administratívneho charakteru, pričom postupne ich odstraňoval a zosúladil svoje postupy s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe len veľmi všeobecne uviedol, aký následok mu hrozí. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 SSP. Tvrdiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, resp. závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, a túto hrozbu aj osvedčiť, je povinnosťou žalobcu. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Skutočnosť, že v prípade výkonu napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy dôjde k
zásahu do majetku žalobcu s negatívnym dopadom na jeho činnosť, nie je sama o sebe dostatočná pre osvedčenie existencie hrozby závažnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca taktiež neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho činnosťou, výšku disponibilných finančných prostriedkov, výšku mzdových nákladov, hodnotu majetku a pod.).
10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky mu hrozia, resp. môžu hroziť. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí a bude mať konkrétne negatívne dopady na jeho práva a právom chránené záujmy. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok.
11. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).