Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/321/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému:R. H., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 668,88 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 34,13 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 34,13 Eur za obdobie od 18.09.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy vedľajšieho účastníka vo výške 114,89 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 07.08.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 668,88 Eur ako aj úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Nárok uplatnil na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným a žalovaná suma predstavuje neuhradené faktúry, za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobca v žalobe konkretizoval príslušné faktúry. Jedna z faktúr sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 611,67 Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného uviedol, že vstupuje do konania v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj v zmysle judikatúry súdov, pričom žiadal v tejto časti priznať náhradu trov konania.

Podľa súd nenariaďoval pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor v zmysle , pričom súd sa oboznámil s obsahom žaloby, faktúrami, zmluvou o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, vyjadrením vedľajšieho účastníka, pričom zistil tento skutkový stav:

Dňa 08.02.2010 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí služby Magio Sat, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby podľa zmluvy. Žalovaný mal v súlade so zmluvou uhrádzať poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku za poskytnuté služby, čo však neurobil. Vo faktúre právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému aj jednorazové poplatky, pokutu za Magio box v sume 126 Eur, pokutu za diaľkový ovládač v sume 16,77 Eur, pokutu za kartu v sume 19,95 Eur a pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 29,95 Eur. Spolu si tak za jednorazové poplatky účtoval sumu 192,67 Eur a taktiež Magio Sat pokutu vo výške 199 Eur. Ako aj pokutu Magio internet solo 220 Eur.

Následne bola pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu.

Žalobca poukázal na to, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanému. V uvedenom prípade teda žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo mu koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keď by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému program služieb za zľavnenú cenu. Žalobca uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu a ako taká jej výška musí byť do určitej miery vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z tohto získava.

Podľa (ďalej len ), v znení účinnom do 26.11.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia nároku žalobcu na zaplatenie faktúr za poskytnutie hlasových a nehlasových služieb, súd ex offo sa zaoberal aj otázkou premlčania, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom súd dospel k záveru, že faktúra na sumu 34,13 Eur za obdobie 01.07.2011 - 31.07.2011, resp. nárok na zaplatenie tejto sumy, je nárokom premlčaným s tým, že v danom prípade začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba nasledujúcim dňom po uplynutí fakturačného obdobia, teda dňom 01.08.2011, nakoľko týmto dňom žalobca, resp. jeho právny predchodca, mohol objektívne sa domáhať svojho práva po prvý krát, nakoľko vedel o výške vzniknutého nároku a o tom, kto za neho zodpovedá. To, že faktúra bola vystavená neskôr a takisto aj dátum splatnosti faktúry je až 17.08.2011, z pohľadu premlčania nie je relevantné, nakoľko v danom prípade sa vychádza z toho, kedy sa objektívne mohol po prvý krát dozvedieť žalobca o svojom nároku, čo objektívne nastalo už uplynutím fakturačného obdobia. Predmetná všeobecná 3-ročná premlčacia doba teda uplynula dňa 01.08.2014, pričom žaloba na tunajšom súde bola podaná 07.08.2014, teda po jej márnom uplynutí. Z uvedeného dôvodu súd prihliadol na oslabenie práva jeho premlčaním, kedy sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto v tejto časti považoval za dôvodné žalobu zamietnuť ako premlčanú. V danom prípade je nutné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu v zmysle , nakoľko sa jedná o typický spotrebiteľský vzťah a nejedná sa o obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá platne zmluva o poskytnutí služieb a žalovaný nezaplatil za riadne odobraté služby, faktúry v celkovej výške 34,13 Eur, a to za obdobie 01.08.2011 do 31.08.2011 z toho dôvodu. Z toho dôvodu vyhovel žalobe v časti o zaplatenie týchto faktúr.

Zároveň súd považoval za právne dôvodné priznať žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, v zmysle ustanovení v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia . V zmysle uvedeného vykonávacieho nariadenia je výška úroku z omeškania zvýšená o 8 %-tuálnych bodov oproti úrokovým sadzbám Európskej centrálnej banky platných k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pokiaľ sa jedná o nárok titulom zmluvnej pokuty, k tomu súd uvádza, že na tento inštitút je nutné prihliadať z pohľadu toho, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je upravený predpismi spotrebiteľského práva, nakoľko sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 12 mesiacov 11 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Pre úplnosť súd dodáva, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na vyslovenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, keďže teoreticky žalobca by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj po ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa .

Vzhľadom na to, že je množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým nebolo priznané plnenie titulom zmluvnej pokuty, či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 53 a ods. 1 v aktuálnom znení, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania, najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom právnej úpravy je, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému ochrany spotrebiteľov. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický jazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť pochopiť ich obsah. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému zákonnému zákazu, ktorý je upravený v žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu poskytnúť právnu ochranu a žaloba aj z toho dôvodu bola v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá ako nedôvodná.

Výrok o trovách konania vyplýva z s poukazom na skutočnosť, že prevažne úspešný žalovaný náhradu trov konania priznať nežiadal.

O povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania bolo rozhodnuté podľa , keď vedľajší účastník bol úspešný v časti konania, do ktorej vstúpil, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v zmysle vyhlášky MS SR č. , a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie na súd, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby činí 39,83 Eur + DPH 19,15 Eur, k tomu dvakrát režijný paušál 8,04 Eur, čo predstavuje sumu 114,89 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.