Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/173/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú G. G., A.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca G.. P. G., A.. X.X.XXXX, W. O., Q. Č.. X, za účasti matky O. O., A.. XX.X.XXXX, W. O., Č. Č.. X, zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Pražská č. 4, v konaní o úpravu styku takto

rozhodol:

Z a k a z u j e styk otca s maloletou G. G., A.. X.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletej požiadal súd, aby upravil styk s jeho dcérou G. tak, aby pri stretávaní sa s ňou mohol realizovať svoje ústavné práva a podieľať sa na jej výchove. Rozsah svojich stretávaní v návrhu vymedzil tak, že bude oprávnený stretávať sa s dieťaťom každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 16,00 hod. do 17,30 hod.. Otec maloletú odovzdá matke po ukončení styku v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať na určenom mieste. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku. Zároveň požiadal, aby súd nariadil matke maloletej, aby pravidelne jedenkrát mesačne, najneskôr do konca každého mesiaca e- mailom informovala otca dieťaťa o jeho výsledkoch v škole, o zdravotnom stave a o ďalších podstatných záležitostiach dieťaťa.

Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. - 44 zo dňa 13.1.2005. Na čas po rozvode bola ich dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne. Styk s maloletou nebol upravený. Návrh podal preto, lebo chce, aby matka rešpektovala v prvom rade právo dieťaťa na to, aby poznalo svojich rodičov a právo kontaktovať sa s nimi, taktiež právo dieťaťa vybudovať si svoju vlastnú identitu, ktorá je podstatná pre jeho duševný vývin, do ktorej bezpochyby patria jeho biologickí rodičia, tiež rešpektujúc právo rodiča a rodinných príslušníkov na stretávanie sa s dieťaťom. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č. -44 bolo dňa 13.1.2005 jeho manželstvo rozvedené a maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Styk s dcérou nebol určený, aj keď sa ho otec maloletej dožadoval vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva. Nakoniec sa však dohodli o úprave práv a povinností k ich dieťaťu a súd schválil ich dohodu bez toho, aby sa upravil styk otca s maloletou. Otec maloletej tvrdil, že aj na základe európskych dohovorov má právo stretávať sa so svojím biologickým dieťaťom a mať informácie o jeho vývoji a budúcnosti. Bohužiaľ tieto informácie nemá.

Matka maloletej mu robila neustále prieky, aby sa nemohol stretávať s dcérou. Doposiaľ nebol upravený styk otca s maloletou a on sa domnieva, že maloletá je pod silným vplyvom matky a jej rodiny. Z jej správania voči otcovi je zrejmé, že u nej dochádza k citovému odcudzeniu a existuje reálna hrozba, že tento stav je nezvratný. Taktiež starí rodičia maloletej z otcovej strany napriek ich vrúcnemu záujmu nemajú možnosť vidieť vnučku, čím veľmi trpia. Otec maloletej uviedol, že Zákon o rodine hovorí o tom, že je rodič - otec, ktorý je povinný platiť výživné a prispievať na výživu maloletej dcéry, ale hovorí aj o tom, že má svoje práva ako otec. K tým právam patrí aj styk s jeho maloletou dcérou. Z jeho výpovede súd zistil, že problém v jeho kontaktovaní sa s dcérou nastal potom, keď matka maloletej v roku 2004 odišla zo spoločnej domácnosti bez toho, aby o tom vedel. Keď prišiel domov, byt bol prázdny a jeho manželka s dcérou odišli na jemu neznáme miesto. S maloletou dovtedy bývali v jednej domácnosti sedem rokov, mal ku nej vytvorený vzťah, vychovával ju. Postupom času nadobudol presvedčenie, že matka robila všetko preto, aby zničila jeho vzťah s dcérou a aby zostal len vzťah matka - dcéra. V tom čase si to nevšimol, lebo bol nezamestnaný a mal veľa existenčných problémov. Keď sa domáhal dcéry, pohádali sa s jej matkou tak, že na neho podala trestné oznámenie a na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku s maloletou. V senáte 21P bolo o tomto zákaze rozhodnuté tak, že súd matke vyhovel, konanie vo veci samej pod číslom 21P/234/04 bolo dňa 17.1.2006 zastavené. Neskôr sa už nedomáhal stretnutí s dcérou. Bál sa konfliktov, lebo je verejný činiteľ a nechcel mať problémy. Mrzí ho však, že takýmto spôsobom matka maloletej vyčlenila zo života ich dcéry aj starých rodičov z jeho strany. Starí rodičia s maloletou vychádzali veľmi dobre, jeho mama sa s tým dlho nevedela zmieriť. Voči dcére nikdy nebol agresívny, nikdy ju nebil, čo potvrdila aj jeho bývalá manželka pri rozvode ich manželstva. Naposledy sa stretol a rozprával s dcérou v roku 2012. Keď ju uvidel, skoro ju ani nespoznal. V roku 2013 ho kontaktovala matka maloletej, aby prispel dcére na strojček na zuby, s čím súhlasil. Keď však o tom komunikoval s dcérou, jej správanie k nemu ho natoľko znechutilo, že jej peniaze nakoniec nedal.

Otec vtedy uviedol, že dcéru nechce do ničoho nútiť. Dcéra má 17 rokov a má svoje priority. Bol by však rád, keby súd rozhodol o tom, že sa s dcérou stretnú raz za mesiac. Chce mať s ňou aspoň nejaký kontakt, aby na seba nezabudli. Nehovoril o tom s maloletou, od matky dostal e-mail, že Ivana sa s ním nechce stretávať. Keď mu to ona sama na pojednávaní povie do očí, na svojom návrhu trvať nebude. Trval na tom, aby maloletú súd vypočul v jeho prítomnosti.

Matka sa podivila, keď tento návrh podal, nevedela, čo by k tomu mohla povedať, len toľko, že 9 a pol roka nejavil o dcéru žiaden záujem. Nikdy G. v stretnutí sa s otcom nebránila. Keď sa ich dcéra v roku 2012 stretla s otcom, matke o tom povedala. Potom spolu komunikovali e-mailovou formou. Naopak, otec maloletej sa stále vulgárne vyjadruje na jej adresu a hucká Ivanu proti matke, čo ona nikdy nerobila. Napriek tomu G. sa nemá záujem s otcom stretávať. Tvrdila, že ona ju nemôže do ničoho nútiť a nemôže jej to ani zakazovať. Ivana matke povedala, že nemá záujem sa stretnúť s otcom.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že z internetovej komunikácie medzi otcom a dcérou vyplynulo, že otec chcel skúšku DNA, či je Ivana jeho dcéra ale že už nechce. Maloletá bola rozrušená z vyjadrení otca, lebo otec popieral otcovstvo voči nej. Preto už ani v roku 2012 nemala záujem sa s otcom stretávať. Keďže otec sa ešte v roku 2014 pýtal matky maloletej, či je biologickým otcom dcéry, považovala za zarážajúce, že sa kontaktu s dcérou domáha. Domnievala sa, že otcom podaný návrh na úpravu styku bol účelovým konaním, pretože predtým neprejavil nijakú osobnú iniciatívu stretávať sa so svojou dcérou. Naopak z e-mailov a pošty, ktorú jej doručoval a ktorú súdu predložili je zrejmé, že sa z dcéry len vysmieval. Dieťa bolo v pomykove nad týmito správami, ktoré dostalo od otca, bolo z nich zneistené. Bola presvedčená, že tento návrh bol podaný iba z dôvodu, že na súde medzi rodičmi sa viedli aj iné konania. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi otcom a maloletou nie je vybudovaný a dieťa je už skoro dospelé, navrhla otcov návrh zamietnuť. Kolízna opatrovníčka uviedla , že potom, čo jej bolo zaslané rozhodnutie o tom, že má zastupovať v tomto konaní maloletú, predvolala si maloletú na úrad a rozprávala sa s ňou o tom, ako sa s otcom stretávala v minulosti a aký má záujem, resp. akú možnosť stretávania by s otcom uvítala. Ivana uviedla, že svojho otca nevidela 9,5 roka, nevedela o ňom nič a ani on sa o ňu nezaujímal. Myslí si, že dnes už je neskoro na to, aby sa stretávali. Ona o stretávanie sa s otcom záujem nemá a keď to bude potrebné, je ochotná to povedať aj pred súdom.

Súd vypočul v prítomnosti rodičov maloletú G. a opýtal sa jej, či má záujem stretávať sa s otcom, ak nie, prečo. Maloletá uviedla, že má 17 rokov, čochvíľa bude dospelá. Má veľa povinností v škole, rieši tie problémy, ktoré ju momentálne viac zaťažujú a keďže s otcom nemá rozvinutý vzťah, nemá dosť síl na to, aby ho s ním teraz rozvíjala. V najbližšej dobe nemá záujem stretávať sa s otcom a ani o pravidelné ani o nepravidelné stretávanie sa nemá záujem.

Matka s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že o stretávanie sa s otcom sama maloletá nemá záujem. Tvrdila, že v styku s dcérou mu bránené nebolo, on sám svoje právo nevyužíval.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletej a po rozhovore s ňou odporučil prihliadnuť na jej stanovisko, nakoľko je už vo veku, kedy sa dokáže sama rozhodnúť, ako často a či vôbec sa bude s otcom stretávať.

Súd po vykonanom dokazovaní dňa 26.2.2014 rozsudkom č. -31 návrh otca na úpravu styku s maloletou G., A.. X.X.XXXX zamietol.

Otec maloletej sa dňa 3.4.2014 voči rozsudku odvolal. V odvolaní poukázal na práva svoje a práva maloletého dieťaťa zakotvené v Zákone o rodine ako aj v Dohovore o právach dieťaťa a uviedol, že na ne súd neprihliadol, ale rozhodol s poukázaním na prejavenú vôľu maloletej, ktorá ešte nie je plnoletá a preto nebola schopná relevantne posúdiť potencionálne dôsledky svojich želaní.

Krajský súd v Košiciach unesením č. -61 zo dňa 30.10.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Nariadil prvostupňovému súdu, aby doplnil dokazovanie vo veci a opätovne o styku otca s maloletou rozhodol. Poukázal aj na dôkazy, ktoré matka predložila pred rozhodnutím krajskému súdu.

Pred začatím pojednávania súd vypočul v prítomnosti kolíznej opatrovníčky maloletú G.. Oznámil maloletej, že jej otec trvá na tom, aby bol upravený jeho styk s ňou, hoci len v minimálnom rozsahu a to aj napriek tomu, že si je vedomý toho, že čoskoro dovŕši plnoletosť a že sa potom už nebude musieť riadiť rozsudkom. G. uviedla, že otec sa ku nej nikdy ako otec nechoval a to ani v čase, keď jej rodičia žili spolu ako manželia. Keď ju mamka dala na starosť otcovi ešte ako malé dieťa, otec ju zavrel do kúpeľne, kázal jej, aby sa dlho kúpala vo vani, lebo on pozeral rôzne erotické stanice. Potom, čo sa rozviedol s jej mamou, nikdy neprišiel za ňou a nepovedal jej, že ju má rád, že ho mrzí, že už nemôžu byť spolu a nikdy ju nepožiadal o to, aby mali spoločný program. V minulom roku si na ňu nespomenul ani vtedy, keď mala narodeniny. Ani na Vianoce a ani pri žiadnych sviatkov sa o ňu nezaujímal, neponúkol jej stretnutie s nevlastným bratom, alebo aby spolu s ním niekam išli, napr. cez jarné prázdniny. Zdá sa jej to divné, že otec natoľko zotrváva na svojom návrhu na určenie styku, keď žiaden kontakt s ňou za celých 10 rokov nemal. Bohužiaľ nepestovali medzi sebou žiadne city a ona ho už ani nedokáže brať ako vlastného otca. Vie o tom, že je to jej otec, váži si ho, ale city k nemu neprechováva žiadne. Veľmi ťažko by dokázali spolu komunikovať aj prostredníctvom e-mailov. Nie tak dávno jej napísal nepekný e-mail, bola z toho veľmi prekvapená. Prečítala si aj ten e-mail, ktorý jej poslal dňa 9.12.2014. Otec sa jej nikdy neozval počas roka. Väčšinou, keď sa jej takým spôsobom ozval, bolo to pred pojednávaním, ktoré mal s jej matkou na tomto súde. Neverí mu, že jeho záujem o ňu je úprimný. Nevie si predstaviť, ako by sa s ním stretávala, aj keby jej súd toto stretávanie nariadil. Dobrovoľne by na také stretnutia ani nešla, tvrdila, že by z toho bola deprimovaná. Diví sa otcovým pohnútkam aj tomu, že doteraz zotrváva na svojom návrhu, veď už len pár mesiacov chýba a bude mať 18 rokov. Nemyslí si, že len vtedy dokáže prejaviť svoj názor, ani potom ho nezmení. Už teraz vie zodpovedne prehlásiť, že s otcom si nemajú čo povedať a nemá záujem na tom, aby sa s ním stretávala. Uviedla, že naopak jej matka, okrem toho, že ju rešpektuje a váži si ju ako matku, je aj jej priateľkou. Vždy stojí pevne pri nej a keď mala nejaké problémy, bol to jediný človek, na ktorého sa mohla obrátiť. Sama mala záujem na tom, aby s matkou riešila svoje problémy. Študuje na strednej škole v 2. ročníku. V škole je občas od 8,00 hod. do 15,00 hod. a vo voľnom čase fotografuje a natáča na video. Študuje na odbornej škole grafiku a dizajn, ona je na odbore dizajn a popritom sa zaoberá aj týmito aktivitami. Poobede sa musí pripravovať do školy, na počítači si vypracováva rôzne zadania, čo jej niekedy trvá aj dva dni. Škola im tieto úlohy terminuje. Tvrdila, že potrebuje mať aspoň chvíľu voľného času pre seba, kedy len tak počúva hudbu, alebo si niečo kreslí. To jej pomáha pri školských zadaniach, pretože ešte aj kresby majú známkované. Vo voľnom čase nemá čas sa stretávať s kamarátkami. Nie je ten typ, aby chodila na diskotéky. Nevie si predstaviť, kedy by si našla čas na to, aby sa ešte stretávala s otcom, no

ani v tom nevidí žiaden zmysel. Má aj ďalších dvoch súrodencov. Mamke sa pred 10-mi rokmi narodila dcéra X. (je to jej sestra) a E., ktorý sa narodil pred dvomi rokmi (je to jej brat). Mamka je vydatá za otca týchto detí, ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti. Manžela svojej matky volá „otec“ . On nerobí žiadne rozdiely medzi svojimi biologickými deťmi a ňou. Stará sa o ňu rovnako, ako sa stará o svoje deti a ona ho takisto rešpektuje ako otca, veď mu ho vlastne aj dlhú dobu nahrádza.

Otec maloletej uviedol, že trvá na stretávaní sa s dcérou, aj keď si uvedomuje jej vek a aj to, že medzi nimi väzby žiaľbohu nie sú. Je presvedčený, že od siedmeho roku maloletej sa ju matka snažila vychovávať tak, aby sama nemala záujem sa s otcom stretávať. Povedal, že je mu jasné, že dieťa bude mať dňa 1.7.2015 18 rokov ale je mu to jedno, koľko mesiacov ešte chýba do dovŕšenia plnoletosti jej dcéry. On má voči nej nielen rodičovské povinnosti, ale aj rodičovské práva. Preto chce mať styk s dcérou upravený, avšak bude rešpektovať aj rozhodnutie súdu. Rád by poukázal na to, že on z vlastnej vôle neprerušil kontakty s dcérou, rodinu rozbila matka maloletej. Chcela sa druhýkrát vydať a tak sa aj stalo, má novú rodinu a on jej v tom brániť nechcel. Rozviedli sa a matka žije spokojne so svojím novým manželom. Otec mal záujem o dcéru, ale matka robila všetko preto, aby dieťa vzťah s otcom nemalo, dokonca prerušila aj vzťahy s celou jeho širokou rodinou. Maloletá sa nestretáva ani so starými rodičmi z otcovej strany. Poukazoval aj na svoje práva, ktoré sú zakotvené v zákone o rodine.

Matka maloletej popierala tvrdenia otca, že by mu bránila stretávať sa s dcérou. Potom, čo už mal možnosť sa s dcérou stretávať, dvakrát do mesiaca sa pýtala dcéry, či sa chce stretnúť s otcom a že ona jej toto stretnutie sprostredkuje. Keď však zavolala otcovi svojej dcéry, ten ju vždy informoval len o tom, v akom štádiu je vo vybavovaní si svojich poslaneckých aktivít. Vždy ho zaujímala len jeho kariéra, dcéra ho nikdy nezaujímala. Dokonca chcel použiť dcéru vo svojej volebnej kampani. Zverejnil bez jej súhlasu jej fotografiu a len na jej naliehanie administrátor fotografie z e-mailov stiahol.

Matka maloletej predložila súdu e-mailovú komunikáciu otca s dcérou, resp. jeho e-mail, ktorý poslal dcére dňa 6.5.2014, kde je uvedené, že ten rozsudok, ktorý on dostane z Krajského súdu v Košiciach o úprave styku s dcérou, že si s ním „ihneď vytrie svoju ctenú riť“ a že dcéru má hlboko v „riti“, nech sa ho neopováži niekedy v jeho živote vyhľadať a navštíviť. Tvrdil, že u neho skončila na tom pojednávaní, tak, ako skončila aj jej matka. Písal, že slovo „Ivana“ viac nechce počuť, za svoju dcéru ju nepovažuje a má sa stretávať s potetovanými zasranmi. Uviedol, že dcéra dostane vstupenku k pobytu v OÁZE v Bernátovciach, že ich obe nenávidí a že si má pamätať aj matka aj dcéra, že príde raz čas, keď podá návrh na výživné, ale nezabudne vždy prízvukovať, že bude exekúcia a že „zasraná“ bude cvakať. G. priamo napísal, že má svoj život a on toto právo od tejto chvíle plne rešpektuje a že si má robiť, čo chce. Tvrdil, že sú už za vodou a že ich vzťah otec a dcéra je navždy doriešený. Uviedol, že trvá na tom, že ju chce vydediť a v testamente to aj urobí. Nikdy viac nechce, aby ho dieťa kontaktovalo. Uvádzal, že v zmysle zákona je jeho dcérou, ale ako človeka ju za dcéru nepovažuje. Zaujíma ho jedine obdobie, kedy sa jej zákonne zbaví. Rozhodnutie súdu o styku s dieťaťom je len zdrapom papiera atď..

Otec potvrdil, že je to pravda, napísal to v rozčúlení a nepopiera to.

Na otázku súdu a kolíznej opatrovníčky, ako si otec predstavuje stretávanie sa s dcérou, ak ho ona bude odmietať, otec odpovedal, že čo už bude môcť v taký čas robiť, že určite ju za vlasy ťahať nebude, ale chce mať rozhodnutie súdu na papieri. Určite by na ňom násilím netrval, v žiadnom prípade by ju za sebou neťahal, alebo niečo podobné a takisto by sa neobrátil ani na políciu.

Kolízna opatrovníčka vzhľadom k veku maloletej neodporúčala, aby súd v tejto veci nariaďoval znalecké dokazovanie, alebo psychologické vyšetrenie dieťaťa a rodičov. Navrhla prihliadnuť na prejavenú vôľu maloletej o stretávanie sa s otcom.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa ust. § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Keďže bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a obvykle je aj v záujme detí, aby mali pravidelný kontakt s druhým rodičom, súd mal záujem upraviť styk otca s dcérou tak, aby sa mohol s maloletou pravidelne stretávať a realizovať tak svoje občianske práva a rodičovské povinnosti spojené s participovaním oboch rodičov na výchove svojich detí.

Zobral však do úvahy tú skutočnosť, že G. sa s otcom stretávať nechce. Poukázala na dobu desiatich rokov, počas ktorej nemali žiaden kontakt. Keďže je vo veku blízkemu dospelosti, kedy už vie posúdiť svoje konanie, súd jej stanovisko akceptoval, potom, čo zistil, že otcovi sa nepodarilo nadviazať v poslednom období s dcérou taký vzťah, kde by jeden druhého akceptoval. Niektoré konania otca voči maloletej ju zraňovali (popieranie otcovstva). V rozpore s dobrými mravmi sú listy otca maloletej, ktoré adresoval jej matke a kde sa zavrhnutiahodným spôsobom vyjadroval o svojej dcére. Dňa 24. apríla 2014 napísal matke maloletej, „aby si so svojou G. vytrela svoju chudobnú riť“. Nazval ich rodinu chudobnou háveďou a sociálnym odpadom. Otec - poslanec - uviedol, že môže „osrať“ to nevychované decko. Nazval ich odpadovou dierou nalepenom na schopnom človeku, ktorého vyciciavajú o poctivo zarobené prachy. Seba nazval ctenou osobou. Vraj matke - spoločenskému odpadu

- a tej malej štetke (G.) jeho peniaze nesmrdia. Napísal, že ich nenávidí z celej duše.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu, najmä vychádzajúc z urážlivých vyjadrení otca na adresu svojej dcéry a jej matky a možných negatívnych dopadov na jej psychiku a jej ďalší vývoj, styk otca s maloletou zakázal.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa ust. , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.