Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-350-2005.pdf
PDF · 123.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/350/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, Y., zastúpený: JUDr. Ján Hlaváč, advokát, Ružová 5, Rožňava, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/ a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu iných trov konania vo výške 21,24 Eur titulom súdneho poplatku za odpor, v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 5.9.2005, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 12.847,- Sk s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu nároku na zaplatenie podielu na hospodárskom výsledku.
Svoj nárok odôvodnil tým, že v roku 2001 bol navrhovateľ v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu- Slovenský plynárenský priemysel, š.p. Právny predchodca odporcu bol zrušený bez likvidácie, pričom majetok, práva a povinnosti prešli na Fond národného majetku SR, ktorý tento majetok, práva a povinnosti vložil dňa 1.7.2001 do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Medzi Slovenským plynárenským priemyslom š.p. a Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. nastal prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Odporcovi vznikla podľa § 14 Kolektívnej zmluvy, uzavretej medzi SPP š.p. ako zamestnávateľom a odborovými základnými organizáciami na obdobie rokov 2001 až 2003, povinnosť zaplatiť v prospech navrhovateľa podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, teda 10.9.2002, sumu 12.847,-Sk. Odporca, napriek urgenciám , túto sumu neuhradil. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že vo výročnej správe odporcu za rok 2001 sa konštatuje, že po splnení odvodových povinností dosiahol odporca zisk 404 mil. Sk. Navrhovateľ zdôraznil záväznosť kolektívnej zmluvy pre obe zmluvné strany a všetkých zamestnancov, vykonávajúcich prácu v hlavnom pracovnom pomere. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Odporca, v rámci odporu podaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rožňava č.k. 14Ro/383/2005-7 zo dňa 8.9.2005, poukázal na skutočnosť, že vo veci konali v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sprostredkovateľ a rozhodca. Rozhodca vydal vo veci rozhodnutie, pričom odporca využil svoje právo a podal voči nemu námietku na Krajský súd v Bratislave. Vzhľadom k tomu, že vo veci prebiehal iný spor, mal odporca za to, že o nároku nie je možné rozhodnúť vydaním platobného rozkazu.
V rámci písomného vyjadrenia , doručeného súdu dňa 14.11.2013, navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na začatie konania. Poukázal na čestné vyhlásenia M.. D. O.- predsedu predstavenstva odporcu, Z. U.- predsedu plynárenského odborového zväzu zo dňa 16.1.2008 a čestné vyhlásenie M.. I. X.- člena predstavenstva odporcu zo dňa 22.7.2008. Podľa týchto vyhlásení Dodatok č.3 zo dňa 11.12.2001 Kolektívnej zmluvy na roky 2001-2003 riešil odmeňovanie zamestnancov za rok 2000. V tomto roku sa spoločnosť dostala do straty a hospodársky výsledok spoločnosti bol záporný. Z tohto dôvodu vykonalo predstavenstvo SPP, a.s. kroky vedúce k možnosti vyplatiť zamestnancom náhradu za podiel na hospodárskom výsledku za rok 2000. Následne bol z vyššie uvedeného dôvodu podpísaný Dodatok č. 3. Podľa názoru navrhovateľa je zrejmé, že Dodatok č. 3 Kolektívnej zmluvy na roky 2001 až -2003 nemal nič spoločné s podielmi na hospodárskom výsledku za rok 2001. Cieľom dodatku bolo riešenie odmien zamestnancov za rok 2000, keď sa nie ich vinou dostala spoločnosť do straty v dôsledku uznesenia NSSR o dodatkovom odvode do štátneho rozpočtu SPP, š.p., tým, že dodatkovým odvodom nebol vytvorený zisk, nemohli byť vyplatené podiely na hospodárskom výsledku. Preto po schválení v dozornej rade boli vyplatené jednorazové odmeny pre zamestnancov, avšak za týmto účelom bolo potrebné zrušiť §14 Kolektívnej zmluvy, čo sa vykonalo Dodatkom č. 3 zo dňa 11.12.2001. Zrušenie §14 Kolektívnej zmluvy sa dotýkalo roku 2001 avšak vo vzťahu k podielom za rok 2000. Aj zo samotnej dikcie dodatku č.3 vyplýva, že ide o právny režim regulujúci nárok na podiely na hospodárskom výsledku pre rok 2001, teda za nárokové obdobie roku 2000. Dodatok č. 3 zo dňa 11.12.2001 podiely na hospodárskom výsledku za rok 2001 neriešil, tu platilo pôvodné znenie Kolektívnej zmluvy, čo potvrdzujú čestné vyhlásenia signatárov KZ, ako aj ďalšie dokumenty súvisiace s prípravou Dodatku č. 3. Navrhovateľ poukázal aj na prílohy výročnej správy odporcu za rok 2001- výkazu zisku a strát, založenej v Zbierke listín, registrového súdu Bratislava I Zbl 3373/2007-1SA 2749/B Zbl, kde hospodársky výsledok odporcu po zdanení a osobitnom odvode za rok 2001 predstavoval 404 mil. Sk.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 18.8.2014 navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že rozhodca v kolektívnom spore Plynárenský odborový zväz Bratislava proti Slovenskému plynárenskému priemyslu a.s. o vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku SPP a.s. za rok 2001, rozhodnutím zo dňa 4.1.2014 nepriznal nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa Kolektívnej zmluvy za rok 2001 až 2003. Ide už o tretie rozhodnutie rozhodcu. Plynárenský odborový zväz podal proti rozhodnutiu zo dňa 4.1.2014 opravný prostriedok zo dňa 23.1.2014. Tento spor nie je právoplatne skončený. Navrhovateľ zdôraznil, že zo znenia Dodatku č. 3 jednoznačne vyplýva: " Pre rok 2001 sa ruší celý paragraf". Zmluvné strany sa podľa § 6 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní dohodli na pozastavení účinnosti predmetného ustanovenia, pričom to jednoznačne časovo ohraničili a to odo dňa podpisu Dodatku č. 3 dňa 11.12.2001 do 31.12.2001. Obdobie pred tým a potom zostáva dodatkom nedotknuté. Aj následné skutočnosti súvisiace s Dodatkom č. 4 KZ SPP, a.s. na rok 2001-2003 a prijatie novej kolektívnej zmluvy z 1.4.2002 v Preambule ktorej sa uvádza, že táto zmluva sa uzatvára ako "novelizované znenie Kolektívnej zmluvy SPP a.s. pôvodne uzavretej na roky 2001-2003" svedčia v prospech zamestnancov. Podľa názoru navrhovateľa znenie čl. 14 tejto KZ v definícii podielov na hospodárskom výsledku zahŕňa aj vyplatenie podielov za rok 2001, nakoľko toto bolo Dodatkom č. 3 len pozastavené a novelizovaným znením bolo len preklopené do Kolektívnej zmluvy zo dňa 1.4.2002. Úmysel dodatku iba pozastaviť účinnosť KZ na určitý čas potvrdzujú aj vyhlásenia osôb, konajúcich za účastníkov Dodatku č. 3 a taktiež zápis č. 24 zo zasadnutia predstavenstva SPP, a.s. zo dňa 26.11.2001. Opätovne zdôraznil, že listinné dôkazy potvrdzujú tvrdenie navrhovateľa, že Dodatok č. 3 KZ riešil otázku podielov na hospodárskom výsledku za rok 2000, kedy fakticky zamestnancom nevznikol nárok na podiely v dôsledku vykázanej straty spoločnosti, pričom poukázal na obsah písomnej informácie ( interného listu) zamestnancom SPP, a.s. zo dňa 2.11.2001. Obrana odporcu, že za rok 2001 dosiahol stratu neobstojí, čo osvedčujú fakty a skutočnosti, vyplývajúce z Výkazu ziskov a strát odporcu za rok 2001, z ktorého vyplýva dosiahnutie zisku 404 mil.Sk, pričom odvod štátneho podniku do štátneho rozpočtu nemožno ponímať ako nákladovú položku, resp. ako pasívum hospodárenia, nakoľko odvod predstavuje akúsi " dividendu" štátu z podnikania a teda je jednoznačne ziskom z podnikania. Skutočnosť, že sa zamestnávateľ cítil byť povinný vyplatiť podiely na hospodárskom výsledku za rok 2001, je možné vyvodiť zo zápisu zo dňa 29.4.2004 z rokovania pred sprostredkovateľom pre riešenie kolektívneho sporu M.. E. Y., kde zamestnávateľ predložil ponuku kompromisného riešenia sporu v tom, že navrhol vyplatenie 50% nároku požadovanom zástupcami zamestnancov, na čo zástupcovia zamestnancov nepristúpili. Zmena argumentácie prišla až s právnym nástupcom po SPP, š.p., ktorý si uvedené listiny vykladal v rozpore s úmyslom, ktoré osoby pri podpise dokumentov mali a to najmä pri podpise Dodatku č. 3. V Dodatku č. 3 je uvedené, že sa zrušuje §14 podiely na hospodárskom výsledku pre rok 2001. Z uvedeného ako aj z vyjadrení osôb, konajúcich za obidve zmluvné strany je zrejmé, že
ak by podstatou dodatku č. 3 bolo zrušenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001, bolo by v ňom uvedené a z vyjadrení účastníkov tohto vzťahu by vyplývalo, že sa zrušuje § 14 KZ za rok 2001. Za dôkaz, že dodatok č. 3 Kolektívnej zmluvy SPP na roky 2001-2003 pokiaľ ide o §14 zmluvy sa týkal podielov za rok 2000 považuje navrhovateľ aj Interný list odporcu zn. OSZ/131/2001 zo dňa 2.11.2001, ktorý sa zaoberá problematikou podielov na hospodárskom výsledku odporcu za rok 2000 s tým, že bude zahájené kolektívne vyjednávanie s prípadným návrhom zmeny vyplatenia podielov za rok 2000, čo sa vlastne dodatkom č. 3 Kolektívnej zmluvy SPP na roky 2001-2003 zo dňa 11.12.2001 naplnilo a v decembri 2001 došlo k vyplateniu odmien pre zamestnancov odporcu za rok 2000.
Odporca, vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.8.2014, poukázal na Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve uzavretej na roky 2001 až 2003 zo dňa 11.12.2001, ktorý sa dotkol § 14 tejto kolektívnej zmluvy. V rámci tohto dodatku sa zmluvné strany kolektívnej zmluvy dohodli, že §14 "podiely na hospodárskych výsledkoch" - pre rok 2001 sa ruší celý paragraf. Odporca mal za to, že došlo k uzavretiu dohody o zmene kolektívnej zmluvy, kedy jej zmluvné strany sa dohodli, že zamestnanci spoločnosti nemajú právo na podiel na hospodárskych výsledkoch odporcu. Vzhľadom k tomu, navrhovateľ nemá nárok, uplatňovaný si v tomto konaní. Návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť aj z toho dôvodu, že zamestnancom by vznikol nárok na podiel na hospodárskom výsledku iba v prípade priaznivých hospodárskych výsledkov, teda za situácie, že odporca v kalendárnom roku 2001 dosiahol zisk po tom, čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmlúv a iných skutočností. Za účelom zistenia hospodárskeho výsledku zamestnávateľa- odporcu k 31.12.2001 je potrebné použiť individuálnu účtovnú závierku zamestnávateľa k 31.12.2001. Ako však vyplýva z výkazu ziskov a strát odporcu k 21.12.2001, tak hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata, teda nebol splnený predpoklad na vznik povinnosti vyplatiť zamestnancom podiely na hospodárskom výsledku za rok 2001. Odporca ďalej poukázal na rozhodnutie rozhodcu M.. G. U., ktorý rozhodol tak, že zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. uzavretej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000 s účinnosťou od 1.1.2001.
Súd vec v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Navrhovateľ mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil zdravotnými dôvodmi listom, doručeným súdu dňa 13.2.2015, pričom nemal výhrady k tomu, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil listom, doručeným súdu dňa 27.2.2015, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti poverenej zamestnankyne, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Kolektívnou zmluvou SPP, š.p. uzavretou na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2001, Dodatkami č. 1 ku Kolektívnej zmluve SPP, š.p. uzavretej na roky 2001-2003 zo dňa 29.5.2001, Dodatkom č. 2 ku kolektívnej zmluve SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 zo dňa 24.10.2001, Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003 zo dňa 11.12.2001, dodatkom č. 4 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s. uzavretej na roky 2001 až 2003 zo dňa 31.1.2002, Kolektívnou zmluvou Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. na roky 2002 až 2003 účinnú dňom 1.4.2002, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.9.2003, mzdovým listom navrhovateľa za rok 2001, výkazom ziskov a strát odporcu k 31.12.2001, výročnou správou odporcu- výkazom zisku a strát ( bod 14- súhrnné výsledky za rok 2001 plus cash flow, bod 3- konsolidované súvahy, bod 4- konsolidované výkazy ziskov a strát, bod 5- konsolidované výkazy zmien vo vlastnom imaní, bod 6- konsolidované výkazy peňažných tokov), čestným vyhlásením Z. U. zo dňa 16.1.2008, čestným vyhlásením M.. D. O. zo dňa 16.1.2008, čestným vyhlásením M.. I.N. X. zo dňa 22.7.2008, zápisom č. 24 z mimoriadneho zasadania predstavenstva SPP, a.s. konaného dňa 26.11.2001, zápisom č. 47 zo zasadania predstavenstva SPP, a.s. konaného dňa 19.8.2003, materiálom na zasadanie predstavenstva a.s. s názvom: Právna analýza návrhu POZ na sprostredkovateľa vo veci nevyplatenia podielov na zisku na rok 2001 zo dňa 19.8.2003, záverom z rokovania zo Dňa 29.3.2004 o plnení ustanovenia § 14 KZ SPP za rok 2001, interným listom zo dňa 2.11.2001, listom Daňového úradu Bratislava zo dňa 25.9.2014, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/34/2006-183 zo dňa 28.9.2007, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp 28/2011-129 zo dňa 10.1.2012, rozhodnutím rozhodcu M.. G. U. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy zo dňa 4.1.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu v rozhodnom čase (po celý rok 2001). Hoci navrhovateľ, napriek výzve súdu, nepredložil pracovnú zmluvu
ani mzdový dekrét za rok 2001, skutočnosť že pracovný pomer medzi účastníkmi konania trval aj v roku 2001 považuje súd za preukázanú predložením mzdového listu navrhovateľa za rok 2001 odporcom.
Odporca, v zmysle výpisu z obchodného registra oddiel: Sa, vložka č. 2749/B, je akciová spoločnosť založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.6.2001 v súlade s § 154 až 220 Zák. 513/91 Zb. v znení noviel, v dôsledku Rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11.4.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO 00 211 290 zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) okrem práv podľa § 16 Zák. 92/1991 Zb. zrušeného štátneho podniku prešli na Fond Národného majetku SR ktorý ich dňa 1. júla 2001 vložil do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
Dňa 15.11.2000 bola medzi Slovenským plynárenským priemyslom, š.p. ako zamestnávateľom, zastúpeným generálnym riaditeľom M.. E. U.Š. a odborovými základnými organizáciami pôsobiacimi v Slovenskom plynárenskom priemysle, š.p., zastúpených predsedom Plynárenského odborového zväzu Z. U., uzavretá Kolektívna zmluva na roky 2001 až 2003, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2001. Podľa § 14 tejto zmluvy zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom, vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.
Z predložených listinných dokladov je zrejmé, že vyššie uvedená kolektívna zmluva bola následne menená a dopĺňaná dodatkami č. 1, 2, 3 a 4. Podľa názoru súdu, podstatnú zmenu kolektívnej zmluvy pre ustálenie skutkových okolností, predstavoval Dodatok č. 3 uzavretý medzi zmluvnými stranami samotnej kolektívnej zmluvy dňa 11.12.2001. Podľa tohto dodatku, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou kolektívnej zmluvy na roky 2001 až 2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami, sa pre rok 2001 zrušil celý paragraf 14 " Podiely na hospodárskych výsledkoch" a nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď... .
Z obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislava č.k. 4Sp/34/2006-183 zo dňa 28.9.2007 je zrejmé, že týmto rozhodnutím súd zrušil rozhodnutie M.. G.Á. U.- rozhodcu zo dňa 1.6.2004, ktorým rozhodol, že zamestnávateľ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. je povinný zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u zamestnávateľa práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12.847,-Sk a to v lehote 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. K zrušeniu tohto rozhodnutia došlo pre jeho nepreskúmateľnosť, pričom súd vrátil vec rozhodcovi na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Sp 28/2011-129 zo dňa 10.1.2012 zrušil rozhodnutie rozhodcu M.. G. U. zo dňa 17.12.2007 vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001(ktorým rozhodca nepriznal nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom bolo povinnosťou Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. a konajúceho orgánu vo veci opätovne rozhodnúť.
Rozhodca pre kolektívne spory č. 11, zapísaný v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR M.. G. U. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a Plynárenským odborovým zväzom, dňa 4.1.2014 rozhodol, že zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000 s účinnosťou od 1.1.2001.
Podľa výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2011, ktorý tvoril prílohu k daňovému priznaniu k dani z príjmov odporcu, hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata. Navrhovateľ súdu predložil prílohu výročnej správy odporcu, ktorá zahŕňala aj súhrnné výsledky za rok 2001, pričom v rámci výkazu zisku a strát uvádzala ako hospodársky výsledok po zdanení a osobitnom odvode pre rok 2001 sumu 404 miliónov Slovenských korún.
Súd sa oboznámil aj s čestným vyhlásením Z. U. zo dňa 16.1.2008, kde podpísaný prehlásil, že ako predseda Plynárenského odborového zväzu podpísal Dodatok č. 3 ku kolektívnej zmluve SPP, a.s., uzavretej na roky 2001 až 2003 dňa 11.12.2001 s tým, že jeho motívom ako aj cieľom bolo umožniť vyplatenie podielov na hospodárení pre zamestnancov za rok 2000, pričom mali za to,
že nové ustanovenie §14 kolektívnej zmluvy na roky 2001 až 2003 nám to znemožňuje. Ďalej uviedol, že úmyslom oboch strán podpisujúcich predmetný dodatok nebolo zrušiť platnosť predmetného ustanovenia, ale iba pozastaviť platnosť ustanovenia, kým nebudú vyplatené podiely na hospodárskom výsledku za rok 2000 podľa predchádzajúcej platnej kolektívnej zmluvy, čo vyplývalo aj z právnych analýz vypracovaných právnym oddelením SPP, a.s. a to len odo dňa podpisu dodatku dňa 11.12.2001 do 31.12.2001 a čom svedčí aj textácia v dodatku: "pre rok 2001" pričom účinnosť tejto zmeny nastala podpisom 11.12.2001 a skončila posledným dňom roka 2001. Toto vyhlásenie dal za účelom odstránenia nezrovnalostí a prípadných nejasností spojených s výkladom predmetného dodatku slobodne a vážne, nie iba v tiesni.
Rovnako v čestnom prehlásení M.. D. O., predsedu predstavenstva SPP zo dňa 16.1.2008 je zrejmé, že menovaný potvrdzuje podpísanie Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP a.s. uzavretej na roky 2001 až 2003, pričom cieľom a motívom bolo riešenie odmien pre zamestnancov za rok 2000, keď sa nie ich vinou dostala spoločnosť do straty v dôsledku uznesenia NRSR o dodatkovom odvode do ŠR SR pre SPP, š.p.. Tým, že dodatkovým odvodom nebol vytvorený zisk, nemohli byť vyplatené podiely na hospodárskom výsledku. Preto, po schválení v DR spoločnosti, boli vyplatené jednorazové odmeny pre zamestnancov, avšak, za tým účelom bolo potrebné zrušiť §14 KZ. Toto sa vykonalo predmetným dodatkom č. 3. Zrušenie §14 KZ sa dotýkalo roku 2001 avšak vo vzťahu k podielom za rok 2000. Účinnosť dodatku č. 3 bola odo dňa podpisu t.j. od 11.12. 2001 do 31.12.2001.
Obdobne aj v čestnom vyhlásení M.. I. X. ( člena predstavenstva SPP, ktorý podpísal dodatok č. 3 ku kolektívnej zmluve viazanej na roky 2001-2003) zo dňa 22.7.2008, sa uvádza, že dodatok č. 3 riešil odmeňovanie zamestnancov za rok 2000. V tomto roku sa spoločnosť SPP, a.s. dostala do straty v dôsledku dodatkového odvodu do štátneho rozpočtu SR. Týmto krokom došlo k tomu, že hospodársky výsledok spoločnosti SPP a.s. bol záporný. Z tohto dôvodu predstavenstvo SPP vykonalo kroky vedúce k možnosti vyplatiť zamestnancom spoločnosti náhradu za podiely na hospodárskom výsledku spoločnosti za rok 2000. Následne bol z vyššie uvedeného dôvodu podpísaný dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve na roky 2001-2003. Z uvedeného je zrejmé, že Dodatok č. 3 nemal nič spoločné s podielmi na hospodárskom výsledku za hospodársky rok 2001.
Navrhovateľ predložil súdu zápis z mimoriadneho zasadania predstavenstva SPP, a.s., konaného dňa 26.11.2001, kde predstavenstvo v bode č.15 neschválilo Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s. na roky 2001-2003. Na zasadnutí predstavenstva SPP, a.s. zo dňa 19.8.2003 bola prijatá úloha- vypracovať právnu analýzu návrhu POZ na vyporiadanie sporu vo veci nevyplatených podielov za rok 2001. V materiáli na zasadnutie predstavenstva dňa 19.8.2003 bola vypracovaná právna analýza POZ na sprostredkovateľa vo veci nevyplatenia podielov na zisku za rok 2001. Z jej obsahu je zrejmé, že návrh na vyplatenie podielov za rok 2001 nebol na valnom zhromaždení dňa 16.6.2003 schválený, preto predložil Plynárenský odborový zväz návrh na riešenie tohto problému prostredníctvom sprostredkovateľa. Záverom bolo konštatované, že vyplatenie podielov je záväzkom zamestnávateľa dohodnutým v kolektívnej zmluve, z ktorého vznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Z uvedeného dôvodu nemožno tento spor riešiť ako kolektívny. Zamestnanci majú právo uplatňovať si svoj nárok na vyplatenie podielov, ako nárok z pracovnoprávnych vzťahov súdnou cestou. Navrhovateľ ďalej predložil súdu záver z rokovania dňa 29.4.2004, z ktorého je zrejmé, že zamestnávateľ predložil ponuku kompromisného riešenia sporu v tom zmysle, že vyplatí zamestnancom finančnú čiastku predstavujúcu výšku 50% nároku požadovaného POZ. POZ s predloženou ponukou nesúhlasil a požadoval vyplatenie čistky v zmysle § 14 KZ SPP, a.s.. V internom liste odporcu zo dňa 2.11.2001 adresovanom všetkým zamestnancom Ústredia akciovej spoločnosti bolo uvedené, že na základe rozhodnutia Dozornej rady a Predstavenstva akciovej spoločnosti záväzok zaplatiť zamestnancom podiely na hospodárskych výsledkoch, nebol realizovaný. Dôvodom bol vznik straty a to vzhľadom vykonanie dodatkového odvodu do štátneho rozpočtu v roku 2000. Z tohto dôvodu neboli vytvorené potrebné zdroje na vyplatenie podielov, nebol dosiahnutý zisk.
Podľa § 20 ods. 1, 2, 3 zákona č. 65/1965, v znení účinnom v rozhodnom období od 15.11.2000 do augusta 2002 ( ďalej len Zákonník práce), postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje zákon. V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Ak tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky zamestnancov, vzťahuje sa to na zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť,
ak sa výslovne neustanovuje inak. Zamestnávateľmi, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, sa na účely tohto zákona rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej výdavky na mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky sú zabezpečované jej finančným vzťahom na rozpočet zriaďovateľa. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
Podľa § 111 ods. 1,2,3 a 4 Zákonníka práce zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda. Zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 112 ods. 1,2 a 3 Zákonníka práce, zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Zamestnancom sa nezávisle od celkových výsledkov zamestnávateľov zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.
Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.
V konaní bolo jednoznačne preukázaná existencia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, pričom navrhovateľ vystupoval v tomto vzťahu v pozícii zamestnanca, odporca v pozícii zamestnávateľa. Na odporcu, ako zamestnávateľa prešli povinnosti a záväzky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zo štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel, š.p. tak, že Fond národného majetku SR vložil celý majetok právneho predchodcu navrhovateľa ( spolu s ostatnými právami, povinnosťami a záväzkami) dňa 1.7.2001 do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s..
Ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. uzavretej na roky 2001 až 2003 medzi SPP, š.p. ako zamestnávateľom a POZ ( ďalej len Kolektívna zmluva pre roky 2001 až 2003) obsahovalo úpravu povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu a vyplácanie podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Súd po preskúmaní formálnych náležitostí uzavretej kolektívnej zmluvy konštatuje, že táto bola uzavretá medzi zmluvnými stranami, ktoré v čase jej uzavretia disponovali všetkými hmotnoprávnymi predpokladmi na jej uzavretie a bola riadne podpísaná osobami oprávnenými za zmluvné strany konať. V tejto súvislosti súd konštatuje, že kolektívna zmluva vo všeobecnosti predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý vychádza z princípu zmluvnej voľnosti ako aj z autonómneho postavenia zmluvných partnerov. V rámci kolektívnej zmluvy možno upraviť, okrem iného, aj nároky zamestnancov, presahujúce zo zákona nárokovateľné mzdové nároky. Súd má za to, že k takémuto záväzku sa zaviazal aj právny predchodca odporcu a to práve v § 14 uzavretej Kolektívnej zmluvy, kedy konštituoval svoju povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, pričom v rámci kolektívnej zmluvy bol dojednaný aj termín vyplatenia tohto nároku a to ako výplatný termín za mesiac august príslušného roka. Kolektívna zmluva nadobudla účinnosť dňa 1.1.2001.
Pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného v tomto konaní, má však, podľa názoru súdu, rozhodujúci význam práve Dodatok č. 3 k vyššie uvedenej kolektívnej zmluve, uzavretý medzi zmluvnými stranami (totožné ako pri uzatváraní Kolektívnej zmluvy na roky 2001 až 2003) dňa 11.12.2001 ( ďalej len "Dodatok č. 3"). Týmto dodatkom došlo k zrušeniu § 14" Podiely na hospodárskych výsledkoch" pre
rok 2001. Aj tento dodatok bol uzavretý medzi zamestnávateľom a príslušnou odborovou organizáciou, teda medzi subjektami, ktoré boli nesporne nositeľmi oprávnení, ktorých sa tento dodatok týkal a ktoré takto prejavili vôľu zrušiť § 14 Kolektívnej zmluvy pre rok 2001. V tejto súvislosti súd v prvom rade uvádza, že nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku spoločnosti zamestnancovi predstavuje zo zákona nenárokovateľnú časť mzdy a preto ju vo všeobecnosti možno priznať až vtedy, ak sa nárok na jej vyplatenie stane súčasťou napríklad interných predpisov zamestnávateľa alebo kolektívnej zmluvy. Tak sa tomu stalo aj v tomto prípade, kedy nesporne nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku bol zakotvený do kolektívnej zmluvy pre roky 2001 až 2003. Tento nárok, ktorý nebol upravený v žiadnom inom vnútornom predpise zamestnávateľa, ani v konkrétnych pracovných zmluvách, však predstavoval právny titul osvedčujúci nárok na plnenie len do okamihu, kým nebol zrušený Dodatkom č. 3 ku kolektívnej zmluve. Aj tento dodatok totiž predstavoval konsenzus prejavov vôle zmluvných strán a ako taký spôsobil následok v podobe zrušenia celého §14 Kolektívnej zmluvy. Ak teda § 14 upravoval na jednej strane" povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku" a taktiež povinnosť "vyplatiť tieto podiely vo výplatnom termíne" jeho zrušením pre rok 2001 došlo v tomto roku k zániku týchto povinností. Teda zániku povinnosti tvoriť a vyplatiť podiely na hospodárskom výsledku. Za nesprávnu považuje súd aj argumentáciu navrhovateľa, ktorý tvrdí, že predmetom Dodatku č. 3 bola dohoda, ktorou zmluvné strany pozastavili účinnosť predmetného ustanovenia § 14, pričom toto jednoznačne časovo ohraničili odo dňa 11.12.2001 do 31.12. 2001 a obdobie pred tým aj potom zostalo dodatkom nedotknuté. Súd má za to, že ak by zmluvné strany chceli prejaviť svoju vôľu a pozastaviť účinnosť § 14 len na určité časové obdobie, resp. ak by mal prejav vôle smerovať k tomu, že samotný dodatok sa má týkať nárokov vzniknutých v roku 2000, samotná slovná formulácia by musela byť odlišná. Súd preto uvádza, že odporcovi nevznikla povinnosť pre rok 2001 tvoriť podiely na hospodárskych výsledkoch. Preto nevznikol ani nárok zamestnancov na ich vyplatenie, nakoľko účinnosťou Dodatku č. 3 došlo k zániku právneho titulu nároku, uplatňovaného v tomto konaní. Hoci navrhovateľ predložil súdu viaceré listinné dôkazy ( osvedčujúce síce snahu odporcu o kompromisné riešenie sporného nároku, ku ktorému ale v konečnom dôsledku nedošlo), obsahom ani jedného z nich nebolo osvedčenie vzniku opätovnej povinnosti zamestnávateľa tvoriť a vyplácať zamestnancom podiely na hospodárskych výsledkoch za rok 2001, či už v podobe vzniku vnútorného interného predpisu zamestnávateľa, ktorý by túto povinnosť konštituoval, alebo v podobe dodatku ku kolektívnej zmluve. Jednoducho povedané, zrušením § 14 kolektívnej zmluvy došlo k zrušeniu povinnosti vyplácať podiely pre rok 2001 a žiadnym iným relevantným právnym úkonom, nebola táto povinnosť opätovne konštituovaná.
Súd sa taktiež zaoberal tvrdením navrhovateľa, že v podstate sám odporca, svojim konaním osvedčil, že sám sa cítil byť povinný zaplatiť svojim zamestnancom podiel na hospodárskom výsledku spoločnosti za rok 2001. V tejto súvislosti poukázal na návrh na zaplatenie 50% z nárokov. Súd však nemôže pripísať tomuto konaniu odporcu atribút prejavu vôle smerujúceho k uznaniu nároku. Poukazuje na to, že tento návrh bol prednesený na rokovaní, ktorého cieľom bolo riešenie tohto problému, avšak nemožno ho stotožňovať s uznaním dlhu ako takého.
Okrem vyššie uvedeného samotná formulácia § 14 Kolektívnej zmluvy pre roky 2001 až 2003 nevykazuje znaky dostatočnej určitosti právneho úkonu ( § 37 Občianskeho zákonníka) tak, aby z nej bolo možné vyvodiť konkrétne povinnosti a podmienky plnenia odporcu. Okrem ustálenia samotnej povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch a splatnosti plnenia neuvádza ostatné okolnosti, napríklad komu takéto nároky vznikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa nároky vzťahujú aj na prípady dosiahnutia záporného hospodárskeho výsledku a podobne. Obsah tohto paragrafu len odkazuje na vnútropodniková predpis, ktorý podľa tvrdenia odporcu, nebol nikdy prijatý. Preto aj v prípade, že by § 14 zostal účinný ( a teda zmluvné strany by ho Dodatkom č. 3 nezrušili), súd by z neho samého nemohol vyvodiť nepochybný záver o osvedčenosti uplatneného nároku.
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že výročná správa odporcu uvádzala pre rok 2001 zisk, čo malo podporiť danosť jeho nároku, súd uvádza že na určenie hospodárskeho výsledku je rozhodujúci odporcom predložený výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001, ktorý bol predkladaný aj Daňovému úradu a z ktorého za rozhodné obdobie jednoznačne vyplýva záporný hospodársky výsledok. Výročná správa, na ktorú poukazuje navrhovateľ sa zostavuje na základe iných finančných ukazovateľov ( vypracováva sa tzv. konsolidovaná závierka) a z právneho hľadiska pre posúdenie hospodárskeho
výsledku odporcu nemôže byť záväzná. Skúmanie skutočnosti, či odporca dosiahol v rozhodnom období zisk a toho, či tento záver je určujúci pre posúdenie dôvodnosti nároku, však súd považuje za nadbytočný vzhľadom na neexistenciu titulu plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešným účastníkom konania bol v konaní odporca, nakoľko súd návrh zamietol. Súd priznal odporcovi trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 21,24 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.