Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-231-2014.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/231/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľky N. S., D.. W. XX.XX.XXXX, N. Č., Ž. XXXX, zast. Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou v Novom Meste nad Váhom, Nám. Slobody 16, proti odporcovi F. S., D.. W. XX.XX.XXXX, N. Č., Ž.I. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. U. S., D.. W. XX.XX.XXXX, V. O.. V. S., D.. W. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov Beáty Vidovej, nar. dňa 19.12.1970, a Radovana Vida, nar. dňa 08.11.1976, uzatvorené dňa 11.09.1999 v Novom Meste nad Váhom, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v Novom Meste nad Váhom vo zväzku XX, ročníka 1999, na strane 25, pod por. číslom 63, rozvádza.
II. Mal. U. S., D.. W. XX.XX.XXXX, a mal. V. S., D.. W. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom zastupovať deti a spravovať ich majetok v bežných veciach budú obaja rodičia.
III. Odporca je povinný prispievať na výživu mal. Lukáša mesačne sumou XXX,- Eur a na výživu mal. V. mesačne sumou XXX,-Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Odporca je povinný prispievať mal. U. na tvorbu úspor mesačne sumou XXX,-Eur a mal. V. na tvorbu úspor mesačne sumou XX,-Eur, a to na osobitný účet zriadený navrhovateľkou vždy do 15.dňa v každom mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Navrhovateľka je povinná oznámiť odporcovi číslo účtu a peňažný ústav, v ktorom budú účty detí zriadené do 3 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
V. Súd styk odporcu s deťmi neupravuje.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bude na výživu mal. U. prispievať sumou XXX,- Eur mesačne a na výživu mal. V. sumou XXX,-Eur mesačne. Uviedla, že nezhody začali vznikať asi pred troma rokmi, kedy sa jej odporca priznal k nevere. V tomto období mu však navrhovateľa neveru odpustila a on prisľúbil, že sa to viac nebude opakovať. Občas sa kvôli tomu pohádali, ale postupom času mu to nevyčítala, snažili sa žiť ako formálne fungujúca rodina. V auguste 2014 jej však odporca povedal, že s
ňou nie je šťastný a chce sa preto rozviesť. Do tejto doby fungovali ako šťastná rodina. Následne prestali spoločne hospodáriť. Starší syn znáša situáciu v rodine lepšie, ako V., ktorá vníma otcovu neprítomnosť v rodine ťažko. Svoj návrh následne navrhovateľka doplnila písomne dňa 18.02.2015. V ňom uviedla, že deti majú záujem zostať žiť s ňou. Poukázala na výdavky maloletého U. V. V., na svoje výdavky. Uviedla, že okrem školských výdavkov a výdavkov na záujmy detí chodievajú s deťmi každoročne na lyžovačku, tento rok ju deti realizovali postupne s oboma rodičmi. Vzhľadom k výdavkom detí žiadala výživné určiť vo výške XXX,-Eur na U. a vo výške XXX,-Eur na V.. Žiadala tiež uložiť otcovi detí povinnosť prispievať obom deťom na tvorbu úspor v sume XXX,-Eur u U. a v sume XXX,-Eur u V..
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že sa v manželstve necítil šťastný, tento pocit mala zrejme len navrhovateľka. Manželstvo fungovalo cca 10 rokov, postavili spolu dom, starali sa o deti, trávili spoločne dovolenky, riešili iné veci ako sami seba. Odporcovi chýbal pocit šťastia, manželka mala aj svoje koníčky a on sa cítil trochu odstrčený. Postupne medzi nimi viazla komunikácia, vyvrcholilo to jeho neverou a následne už manželstvo nevedeli dať dohromady. V súčasnosti žije s inou ženou, myslí, že dcéra ju akceptuje, syn odmieta u neho prespávať a on ho k tomu ani nútiť nebude, nechce ho však stratiť, preto i teraz bývajú každý deň spolu hodinu či hodinu a pol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, správami o príjmoch účastníkov, výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami detí a písomným vyjadrením navrhovateľky.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Obaja účastníci zhodne uviedli, že problémy v manželstve sa po prvýkrát výraznejšie prejavili asi pred troma rokmi. V tom čase sa odporca priznal navrhovateľke k nevere. Obaja manželia sa ešte pokúsili manželstvo zachrániť, avšak neúspešne. V auguste 2014 oznámil odporca navrhovateľke, že sa chce rozviesť a nie je s ňou šťastný. Tento pocit prezentoval aj pred súdom. Účastníci spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, odporca žije s inou ženou. Starostlivosť o deti zabezpečuje prevažne navrhovateľka, deti sú však s otcom v pravidelnom kontakte. Ani jeden z účastníkov neprejavil už snahu o zachovanie manželstva, snahu riešiť vzniknutú situáciu. Podľa názoru súdu manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, jeho zachovanie nie je už ani v záujme detí, keďže v prípade, že by účastníci začali spolu žiť, mohli byť sa konflikty prenášať i do výchovy detí. Z tohto dôvodu bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Hodnotiť prvotnú príčinu rozpadu manželstva je v tomto prípade ťažké, avšak treba uviesť, že najmä odporca mal prejaviť väčšiu zodpovednosť k rodine. Súd na strane navrhovateľky nezistil správanie, ktoré by viedlo k rozpadu manželstva, navrhovateľka mala i má záujem s rodinou tráviť väčšinu času. Odporcom tvrdený chýbajúci pocit šťastia by zrejme nemal byť dôvodom, pre ktorý sa rozhodol opustiť inak fungujúce manželstvo a rodinu. Je však zrejmé, že k náprave už nedôjde, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Obaja účastníci súhlasili so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Tá deťom i v súčasnosti celú osobnú starostlivosť poskytuje, i keď rovnako i odporca sa snaží naďalej na výchove detí podieľať. Súd preto obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že rodičia sú schopní sa dohodnúť o stretávaní otca s deťmi a tak styk nebolo potrebné upravovať.
Pri určení výživného vychádzal súd z potrieb detí a možností oboch rodičov podieľať sa na ich výžive.
U. navštevuje v súčasnosti 9. ročník základnej školy, má záujem ďalej od septembra 2015 študovať na odbornom učilišti v Z. H.. Má výdavky primerané tomuto veku. Hrá futbal, navštevuje posilňovňu, z tohto dôvodu je potrebné kupovať mu športové oblečenie. Zdravotný stav má dobrý.
V. chodí na základnú školu, navštevuje výtvarný krúžok, kde platí XX,-Eur na pol roka a XX,-Eur na pomôcky. Inak má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku.
Navrhovateľka je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný zárobok vo výške X.XXX,XX Eur. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Spláca pôžičku vo výške XX,-Eur mesačne, dochádza do práce, náklady na benzín má vo výške cca XX,-Eur mesačne.
Odporca je zamestnaný, dosahuje čistý mesačný zárobok vo výške X.XXX,-Eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, náklady na ich bývanie sú vo výške XXX,-Eur mesačne. Rovnako spláca pôžičku vo výške XX,-Eur, dochádza autom do práce, čo ho stojí cca XX,-Eur mesačne. V januári 2015 prispel na náklady na bývanie detí, keď zaplatil plyn a elektriku za dom, vo februári zaplatil elektriku a XX,-Eur na kanalizáciu. Na výživu detí prispel od januára XXX,-Eur.
Vychádzajúc z takýchto zistení je zrejmé, že obaja rodičia sú schopní podieľať sa primeraným spôsobom na výžive svojich detí. Napokon, i do súčasnosti uspokojovali nielen ich bežné výdavky, ale čiastočne i nadštandardné, keď s deťmi trávili zimné, či letné dovolenky. Je zrejmé, že v súčasnej dobe obaja rodičia majú záujem na výchove svojich detí a na tom, aby bolo o nich riadne postarané. Súd je toho názoru, že matkou navrhnuté výživné vo výške XXX,-Eur na syna U. a XXX,-Eur na dcéru V. je plne primerané a zodpovedá i možnostiam oboch rodičov podieľať sa na výžive svojich detí. Napokon, určeným výživným by malo byť docielené, aby životná úroveň jednotlivých členov rodiny bola v zásade rovnaká. Toto výživné navyše plne zodpovedá i potrebám detí. Deti majú výdavky primerané veku, žiadne nadštandardné výdavky nemajú.
Pokiaľ ide o tvorbu úspor, účelom tvorby úspor je zabezpečenie detí do budúcnosti. Najmä v prípade mal. U. je tvorba úspor s poukazom na príjmy rodičov plne opodstatnená. U. je vo veku, kedy sa postupne začne pripravovať na výkon svojho budúceho povolania štúdiom na strenej škole a je teda predpoklad, že po skončení strednej školy by sa mohol osamostatniť, k čomu samozrejme bude potrebovať určité finančné prostriedky. Rodičia sú schopní zo svojho príjmu mu v tomto smere pomôcť. Rovnako by úspory mohli v budúcnosti slúžiť U. na prípadné štúdium na vysokej škole. Súd s ohľadom na príjem otca určil úspory vo výške XXX,-Eur mesačne.
V prípade mal. V. sa rovnako dá očakávať obdobné použitie nasporených finančných prostriedkov, avšak s ohľadom na jej vek ešte sporenie v matkou navrhovanej výške nie je v zásade potrebné. Súd preto
určil povinnosť otca v jej prípade poskytovať jej na tvorbu úspor sumu XX,-Eur. Úspory sa u nej budú tvoriť dlhšiu dobu ako v prípade mal. U.V..
Súd uvádza, že otec detí i po zaplatení určeného výživné bude mať dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb (zostane mu suma vo výške cca X.XXX,-Eur). Rovnako i matka detí pri zohľadnení jej príjmu, určeného výživného, bude mať dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb i potrieb detí. Otec detí je zo svojho zostávajúceho príjmu schopný ešte poskytovať deťom ďalšie výhody, zaplatiť prípadne dovolenky, či prispieť im na realizáciu ich záujmov. Pokiaľ otec detí poukazoval na skutočnosť, že deťom zanechal dom, v ktorom môžu naďalej žiť, je pravdou, že v súčasnosti žijú deti spolu s matkou v spoločnom dome ich rodičov, avšak v budúcnosti nie je vylúčené, že si rodičia detí iným spôsobom vyporiadajú svoje bezpodielové spoluvlastníctvo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Účastníci náhradu trov konania nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.