Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Raganovej a Moniky Géciovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F., štátna príslušnosť E. F., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarkova 31, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo dňa 24.10.2019, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 12.01.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.01.2020, podanou v zákonom stanovenej lehote ( , ďalej len „SSP“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo dňa 24.10.2019 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. HCP-PO6-1986-014-KP zo dňa 3.7.2019, a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Administratívne konanie.

2. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) svojím rozhodnutím vydaným pod č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo dňa 24.10.2019, potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice, ktoré ako príslušný prvostupňový správny orgán (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím vydaným pod č. PPZ-HCP-PO6-1986-014/2019-KP zo dňa 03.07.2019, žalobcovi v zmysle ustanovenia o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamieta žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky, v zmysle ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, ak stanovisko podľa obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu.

3. Z predloženého administratívneho spisu doručeného z prvostupňového správneho orgánu vyplynulo, že žalobca, ako štátny príslušník tretej krajiny podal dňa 05.04.2019 na prvostupňovom správnom orgáne žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov v zmysle , ktorá bola zaevidovaná pod č. PPZ-HCP-PO6-1986/2019-KP. Na základe povinnosti ustanovenej v prvostupňový správny orgán požiadal

dňa 05.04.2019 písomnosťou spracovanou pod číslom písomnosti PPZ-HCP-PO6-1986-004/2019-KP Slovenskú informačnú službu o stanovisko k žalobcovi, ako žiadateľovi o udelenie pobytu.

4. Prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22.05.2019 pod číslom PPZ-HCP-PO6-2019/013810-002 zo dňa 17.05.2019 bola prostredníctvom žalovaného doručená informácia Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava (ďalej len „ÚHCP P PZ“) číslo PPZ-HCP- OCP1-2019/032864-002 zo dňa 15.05.2019, ktorou ÚHCP P PZ oznamuje prvostupňovému správnemu orgánu, že v prípade žalobcu má prvostupňový správny orgán postupovať podľa . K tejto skutočnosti zaslal prvostupňový správny orgán žalobcovi v zmysle zákona o správnom konaní výzvu na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia a to v lehote do 7 dní od prevzatia výzvy v zmysle a správneho poriadku. Žalobca svoje právo vyjadriť sa využil a v stanovenej lehote sa vyjadril.

5. Na základe dokazovania, že žalobca argumentmi uvádzanými vo svojom vyjadrení nespochybnil resp. ničím nevyvrátil zistenia prvostupňového správneho orgánu, dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu vo veci udelenia trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej, čo dňa 03. 07. 2019 vyústilo do vydania rozhodnutia pod číslom písomnosti PPZ-HCP-PO6-1986-014/2019-KP, ktorým sa na základe ustanovenia zamietol žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky, ktorú si žalobca podal podľa . Dňa 30.07.2019 bolo na prvostupňový správny orgán doručené odvolanie žalobcu, spísané dňa 29.07.2019, proti rozhodnutiu vydanému prvostupňovým správnym orgánom č. PPZ-HCP-PO6-1986-014/2019-KP zo dňa 03.07.2019.

6. Žalovaný uvádza, že po riadnom posúdení podkladov doložených prvostupňovým správnym orgánom, ako aj námietok uvádzaných žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli naplnené zákonné dôvody na vydanie napadnutého rozhodnutia, a preto v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu v plnom rozsahu zamietol. Rozhodnutie vydané žalovaným, prevzal žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby dňa 12.11.2019, čím zároveň rozhodnutie žalovaného, nadobudlo právoplatnosť.

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sa okrem iného uvádza: „K námietke týkajúcej sa nesúhlasného stanoviska odvolací orgán uvádza, že z obsahu súvisiaceho spisového materiálu ako aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že adresátom informácie o nesúhlasnom stanovisku je ÚHCP P PZ. Informácia obsiahnutá v stanovisku požíva ochranu podľa zákona číslo o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „”). V zmysle Zákona o ochrane utajovaných skutočností sa s utajovanou skutočnosťou môže jednorázovo oboznámiť aj osoba v konaní pred štátnym orgánom na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, Súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných následkoch ich porušenia. V súlade s ustanovením Zákona o ochrane utajovaných skutočností účastník konania nie je osobou oprávnenou na oboznámenie sa s informáciou, ktorá je predmetom ochrany podľa Zákona o ochrane utajovaných skutočností. Z uvedeného dôvodu sa písomnosť nenachádza v spisovom materiáli cudzinca a môže byt' sprístupnená iba v zmysle ustanovenia Vyhlášky číslo Národného bezpečnostného úradu o administratívnej bezpečnosti.“

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika.

8. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že je príslušníkom E. F., ktorá sa v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky považuje za tretiu krajinu. Ďalej ozrejmil: „Na území Slovenskej republiky sa zdržiavam dlhší čas a žijú tu aj moji bratia. Vzal som si za manželku Slovenku, s ktorou sa staráme spoločne o dve deti a spoločne aj podnikáme. Z uvedených dôvodov som požiadal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Košice o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov v zmysle .“

9. K procesnému priebehu administratívneho konania žalobca v správnej žalobe uviedol: „Na základe uvedeného mi bola doručená Výzva na vyjadrenie sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci neudelenia trvalého pobytu, z ktorej nebolo zrejme k čomu sa mám vyjadriť, pretože z predmetnej výzvy vyplývala jediná skutočnosť a to, že nebolo dané súhlasné stanovisko buď Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom na udelenie môjho pobytu. Z uvedeného dôvodu som požiadal o nahliadnutie do spisu, aby som mal možnosť oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci a to v zmysle poučenia uvedeného vo výzve. Moja žiadosť bola bezdôvodne zamietnutá. Vzhľadom na to, že som od začiatku nevedel, voči čomu sa mám brániť, uviedol som len, že som bezúhonný občan žijúci na území Slovenskej republiky, preto nevidím dôvod, prečo by konajúci úrad obdržal nesúhlasné stanovisko. Spomenuté orgány majú povinnosť prihliadať na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti a keďže som ženatý so Slovenkou a spoločne sa staráme o dve deti, mám tu zázemie i priateľov, nikdy som nebol trestaný, nikdy som nevyvíjal žiadnu činnosť proti Slovenskej republike, riadne platím dane, požiadal som, aby si konajúci orgán vyžiadal na doplnenie podkladov dôvody, pre ktoré bolo zaslané nesúhlasné stanovisko a zároveň som opätovne požiadal o nahliadnutie do spisu a následne o udelenie pobytu, o ktorý som žiadal. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice pod spis. značkou HCP-PO6-1986-014/2019-KP zo dňa 3.8.2019 bola moja žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov zamietnutá v zmysle .) .“

10. V ďalšej časti správnej žaloby citoval svoje odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a uviedol: „Žalovaný vo svojom odôvodnení reprodukoval stanovisko prvostupňového orgánu, pričom sa vyjadril, že mi podľa úradného záznamu bola daná možnosť nahliadnutia do spisu, čo nie je pravda. O možnosti nahliadnuť do spisu som s nikým nehovoril. Zároveň cudzinecká polícia mala možnosť kontaktovať môjho právneho zástupcu v tejto veci a neučinila tak a to viac v prípade, keď žiadala o doplnenie plnomocenstva. Pokiaľ by aj bola daná možnosť na nahliadnutie dňa 26.9.2019, tento termín bol daný až po rozhodnutí vo veci samej. Je teda otázne, akým spôsobom by som sa mohol brániť. Odvolací orgán uvádza, že sa informácia o nesúhlasnom stanovisku nenachádza v spise, pretože používa ochranu v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností, pričom uvádza, že nie som osobou, ktorá by v zmysle uvedeného zákona sa mohla oboznámiť s utajovanou skutočnosťou. Avšak sám odvolací orgán poukazuje na § 35 predmetného zákona, kde takouto osobou ja okrem iných aj advokát. Nikto ma neupozornil v čase, keď som nemal právne zastúpenie na takúto závažnú skutočnosť a tak ako som už uvádzal, môjmu právnemu zástupcovi táto možnosť nebola daná. Uvedeným postupom bolo porušené moje právo na spravodlivý proces. Podotýkam, že oba správne orgány porušujú i vlastné interné predpisy. Dovoľujem si požiadať Vážený súd, aby zabezpečil do súdneho spisu túto listinu. Odvolací orgán poukazuje na rozpor medzi dotazníkom a skutočnosťou, že som uvádzal, že s manželkou sme vybudovali spoločne podnik so zameraním na výrobu zmrzliny. Je potrebné si uvedomiť, že neovládam slovenský jazyk ako rodený Slovák a preto nie je možné, aby sa tak prísne posudzovali rozpory v informáciách, ktoré nemajú a nemôžu mať vplyv na proces udelenia trvalého pobytu. Je zrejmé, že sám nemôžem podnikať na území Slovenskej republiky a podnikateľským subjektom je samozrejme spoločnosť mojej manželky, preto nevidím dôvod na to, aby toto bol dôvod na zamietnutie mojej žiadosti. Pokiaľ sa mám vyjadriť k informáciám o mojej rodine, nie je mi zrejmé, akým spôsobom správny orgán skúmal údaje o mojej rodine, ale na území Slovenskej republiky legálne žijú moji dvaja bratia. Nikdy som taktiež netvrdil, že manželstvom získam oprávnenie na trvalý pobyt automaticky, ale uvádzal som to ako jednu zo závažných skutočností, ktoré som považoval za potrebné uviesť, že mám na území Slovenskej republiky najmä rodinné zázemie. Na základe uvedeného tvrdím, že rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave, prvostupňový ani druhostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré som poukazoval, naviac boli do konania zabezpečené také dôkazy, ku ktorým som nemal možnosť sa vyjadriť, resp. sa v spise ani nenachádzajú, nebolo mi umožnené nahliadnuť do spisu a preto obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné a zmätočné, zároveň postupom bolo porušené moje ústavné právo na spravodlivý proces, a takéto porušenia právnych predpisov odobril svojim rozhodnutím i druhostupňový orgán.

11. K správnej žalobe sa na výzvu súdu vyjadril žalovaný správny orgán vo forme vyjadrenia č. PPZ-HCP- PO2-035857/2020-003 zo dňa 5.6.2020. Vo vyjadrení správny orgán zrekapituloval priebeh správneho

konania a zopakoval svoju argumentáciu, ktorú použil na odôvodnenie svojho rozhodnutia. V závere uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

12. Na výzvu súdu sa vyjadril vo forme repliky právny zástupca žalobcu, listom zo dňa 3.7.2020, v ktorom stručne zopakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby. Rovnako tak urobil aj žalovaný správny orgán, ktorý sa na výzvu súdu vyjadril dňa 8.7.2020 vo forme dupliky, v ktorej odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 5.6.2020.

Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu.

13. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa v platnom znení () a podľa ust. a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

14. Správny súd na prejednanie veci nariadil v zmysle ustanovenia na základe žiadosti žalovaného pojednávanie, ktoré vykonal štyri krát a to dňa 30.3.2022, 20.4.2022, 1.6.2022 a dňa 14.12.2022, na ktorom aj rozhodol. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalovaného a žalobca a jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní, zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a žiadal sa oboznámiť s utajovanou skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

15. Správny súd si dňa 27.7.2022 vyžiadal od ÚHCP P PZ spisový materiál, ktorý obsahuje stanovisko v zmysle , ktorý je indikovaný v liste (správe) vedenom pod sp. zn. PPZ-HCP-OCP1-2019/032864-002 zo dňa 15.05.2019, ktorý sa nachádza ako súčasť administratívneho spisu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, ktorý bol predložený súdu na preskúmanie. Na uvedené dožiadanie reagoval žalovaný správny orgán listom č. PPZ-HCP-PO2-2022/021157-008 dňa 8.8.2022 tak, že uvedeným stanoviskom nedisponuje, nakoľko informácia v ňom obsiahnutá požíva ochranu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

16. Následne správny súd vyzval dňa 20.10.2022 Slovenskú informačnú službu, aby mu poskytla k nahliadnutiu utajený registratúrny záznam v súvislosti s vypracovaným dokumentom (stanoviskom) v zmysle , ktorý sa týka žalobcu A. B.. Na základe tohto stanoviska bola Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky – Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície vypracovaná správa zo dňa 15.05.2019, sp. zn. PPZ-HCP-OCP1-2019/032864/002, ktorá je súčasťou administratívneho spisu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov a ktorá ukladala RHCP Prešov v prípade žalobcu zabezpečiť postup útvaru v riadiacej pôsobnosti podľa .

17. Slovenská informačná služba (ďalej len „SIS“) listom č. SIS-77/33-V-38-1/2022-S zo dňa 9.11.2022, v utajenom režime, poskytla súdu k nahliadnutiu informácie, ktoré viedli konajúce správne orgány k postupu a rozhodnutiu v zmysle . Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že informácia, ktorá bola sprístupnená SIS vyššie uvedeným listom pre potreby žalobcu v konaní o udelení trvalého pobytu, bola dôvodná a kvalifikovaná na to, aby stanovisko podľa obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu pre žalobcu.

18. K žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie SIS, ktorá sa ho týka, správny súd dáva do pozornosti zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že nie je oprávnený dať súhlas na oboznámenie sa s takouto informáciou, nakoľko nie je štátnym orgánom, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí.

19. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu. Podľa policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri

nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

20. Správny súd overil skutkový stav a zistil, že sa zhoduje so stavom uvedeným v bodoch 2. až 8. rozsudku. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiu a postupu žalovaného správneho orgánu v preskúmavanej právnej veci je námietka žalobcu, že sa nedozvedel o dôvodoch zamietnutia jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu a jednak to, že nebol dodržaný procesný postup takým spôsobom, že nemal možnosť nahliadnutia do spisu. Správny súd sa pri posúdení tejto právnej veci zaoberal v prvom rade otázkou vzťahujúcou sa na aplikáciu ust. , ktorého aplikáciu zvolil žalovaný pri vydaní rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo dňa 24.10.2019, resp. či tento postup bolo možné považovať za zákonne udržateľný.

21. Pre naplnenie dôvodu na zamietnutie žiadosti podľa pritom postačuje, že stanovisko podľa obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu. V takom prípade zákon ukladá orgánu verejnej správy obligatórne postupovať tak, že žiadosť zamietne. Ako bolo uvedené v bode 17. rozsudku, po oboznámení sa so závažnými skutočnosťami nebol zistený poznatok zo strany súdu o arbitrárnom postupe orgánov verejnej správy. Orgán verejnej správy vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu z relevantných podkladov a tieto aj v odôvodnení uvádzal. Správnu úvahu žalovaný použil v rámci stanovených zákonných limitov, keďže pôvodca utajovanú informáciu neodtajnil. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Orgán verejnej správy vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom kladené náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú vecne správne, zákonne udržateľné a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

22. Ohľadom námietky žalobcu, že nemal možnosť nahliadnutia do spisu správny súd v tejto súvislosti uvádza, že k tejto námietke sa už v odvolacom konaní vyjadril žalovaný správny orgán a túto argumentáciu pojal do odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde sa uvádza: „K uvedenému odvolací orgán uvádza, že v súvisiacom spisovom materiáli sa od účastníka konania nachádza len jedna žiadosť o nazretie do spisového materiálu, a to uvedená v jeho vyjadrení, ktoré osobne doručil správnemu orgánu dňa 02.07.2019, a ktoré správny orgán pod číslom PPZ-HCP-P06-1986-013/2019-KP uvedeného dňa zaevidoval. Zároveň sa v súvisiacom spisovom materiáli pod číslom PPZ-HCP-P06-1986-019/2019- KP zo dňa 26.09.2019 nachádza úradný záznam napísaný a podpísaný policajtkou správneho orgánu, ppor. Mgr. G. B., v ktorom je uvedené, že správny orgán v deň vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. dňa 03.07.2019 opakovane, telefonicky kontaktoval účastníka konania, ktorý v tom čase ešte nemal

splnomocneného zástupcu, na telefónnom čísle, ktoré mal k dispozícii, avšak toto bolo počas dňa vypnuté. Ďalej je uvedené, že dňa 26.09 2019 bol účastník konania správnym orgánom telefonicky kontaktovaný a vyzvaný, aby sa tohto dňa alebo najbližší pracovný deň dostavil na správny orgán, z dôvodu doloženia osvedčenej plnej moci na jeho zastupovanie, aby mohol správny orgán pokračovať v odvolacom konaní a zároveň, aby umožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisového materiálu. Účastník konania uviedol, že vyrozumie ešte dnes, t. j. dňa 26. 09. 2019 splnomocnenú osobu, aby sa dostavila na správny orgán a doložila osvedčenú plnú moc a nahliadla do spisového materiálu. Správny orgán upovedomil účastníka konania aj o možnosti písomného predvolania, resp. jeho splnomocneného zástupcu na účel nahliadnutia do spisového materiálu, ale účastník konania utvrdil správny orgán, že telefonické vyrozumenie mu dostatočne vyhovuje a splnomocnená osoba sa dňa 26.09.2019, alebo najneskôr nasledujúci pracovný deň dostaví na správny orgán za uvedeným účelom. Účastník konania, ako ani splnomocnená osoba sa na správny orgán dňa 26.09.2019, ani nasledujúci pracovný deň za uvedeným účelom nedostavili.“

23. Vzhľadom na vyššie uvedené a na dátum vydania samotného napádaného rozhodnutia, t.j. 24.10.2019, bolo záujmom účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu, aby sa v stanovený čas dostavil na správny orgán a oboznámil sa celým administratívnym spisom pred vydaním samotného rozhodnutia. Keďže možnosť (nie len formálnu, ale aj dostatočne časovo reálnu) na oboznámenie sa s administratívnym spisom účastník konania mal, ktorú však nevyužil, nemožno tento postup hodnotiť ako nezákonný zo strany správneho orgánu.

24. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

25. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

27. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia,

údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych

veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).