Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozhodnutie_11C-82-2014.pdf
PDF · 134.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/82/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: Š. S., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXX, D. T. o zaplatenie 338,58 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 338,58 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 338,58 eur od 09.10.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom apríl 2015 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 20 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 83,04 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 338,58 eur s úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V návrhu uviedol, že na základe žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. zriadila v prospech žalovaného bežný účet na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinnosti žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1 Obch. podmienok. Z tohto dôvodu žalobca vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného v celkovej sumu 425,91 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 338,58 eur, úrokov v sume 87,33 eur, poplatkov v sume 0,- eur a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote nezaplatil, vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.01.2014. Žalovaný napriek písomným výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil ani len čiastočne, voči žalobcovi je od 09.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 338,58 eur s prísl. Žalobca poukázal na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 01.01.2009. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupcom a spol. Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. ako postupníkom zo dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov vo výške dlžnej sumy 425,91 eur s prísl. postúpená žalobcovi. Na základe uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného, aby mu zaplatil: istinu vo výške 338,58 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p. a. z dlžnej sumy 338,58 eur od 09.10.2013 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy konania.
Žalovaný so žalobu súhlasil. Požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to špecifikáciou odovzdávanej pohľadávky, oznámením zo dňa 05.04.2013 o postúpení, kópiou doručenky na čl. 6, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.10.2013, kópiou zásielky na čl. 8,9, predžalobnou výzvou zo dňa 23.01.2014, obchodnými podmienkami na čl. 13-16, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.10.2014, prehľadom transakcii na čl. 33-45, obchodnými podmienkami na čl. 46-57, správami o pobyte žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.01.2015, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 30.08.2006, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.01.2015, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, obchodnými podmienkami na čl. 73-81, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte na základe ktorej sa postupca zaviazal zriadiť pre žalovaného bežného účtu v mene SK. Zároveň bola uzavretá aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty dňa 12.08.2002 k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z listín pôvodného veriteľa a to oznámenia zo dňa 30.08.2006 vyplýva, že žalovanému bolo zároveň povolené prečerpanie na jeho osobnom účte č.XXXXXXXXXX do výšky10.000,-Sk, t.j. 331,94 eur.
Z oznámenia zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému z nepovoleného prečerpania účtu č. XXXXXXXXX na žalobcu. Z doručenky na čl. 6 vyplýva, že žalovaný si oznámenie o postúpení prevzal dňa 25.04.2013.
Z listu zo dňa 01.10.2013 vyplýva, že nový veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX právnym predchodcom. Podľa vyjadrenia je dlh žalovaného v sume 425,91 eur, ktorá pozostáva zo sumy 338,58 eur ako istiny a úrokov v sume 87,33 eur.
V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.1. banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.1. až do výšky povoleného prečerpania. Po poskytnutí povoleného prečerpania banka umožní dlžníkovi využívať Povolené prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči Banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech Účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na Účet dlžníka. Banka je oprávnená odmietnuť vykonanie platobného príkazu dlžníka, ak by v dôsledku vykonania takéhoto platobného príkazu došlo k nepovolenému prečerpaniu. V takýchto prípadoch Banka nezodpovedá za prípadné škody, ktoré by dlžníkovi vznikli nevykonaním takýchto platobných príkazov.
V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.2. banka v prípade, ak dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie na základe Úverovej zmluvy inej ako Zmluva o povolenom prečerpaní, oznámi dlžníkovi poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v tomto Oznámení maximálnu výšku povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať; Výšku povoleného prečerpania stanoví Banka najmä na základe zhodnotenia bonity dlžníka.
V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.3. banka je oprávnená kedykoľvek počas trvania povoleného prečerpania jednostranne zmeniť (zvýšiť alebo znížiť) alebo zastaviť povolené prečerpanie, a to napríklad na základe finančného správania dlžníka (najmä poukazovania vyšších alebo nižších príjmov zo závislej činnosti alebo iných pravidelných príjmov na Účet dlžníka oproti predchádzajúcim mesiacom); zmeny alebo zastavenie povoleného prečerpania sú účinné rozhodnutím
Banky a budú dlžníkovi oznámené Oznámením. Ak banka zníži povolené prečerpanie, dlžník je povinný na základe Oznámenia a v lehote určenej bankou v oznámení vyrovnať dlžnú čiastku presahujúcu novourčené povolené prečerpanie; ak tak dlžník neurobí, nevyrovnaná čiastka sa považuje za nepovolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa primerane postupuje aj v prípade, ak banka zastaví povolené prečerpanie; po zastavení povoleného prečerpania je banka oprávnená dlžníkovi povolené prečerpanie opätovne poskytnúť.
V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.5. povolené prečerpanie zaniká momentom zániku Úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania.
V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 12 Úročenie Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 12.1. banka úročí pohľadávku banky úrokovou sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené. Banka je oprávnená jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby v závislosti od zmeny rizikovosti úverového vzťahu a z dôvodov uvedených v čl. 30.
V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 14 Prípady porušenia Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článkov 14.1. a 14.2 prípadmi porušenia sú najmä nasledujúce prípady:
a) akékoľvek nepovolené prečerpanie trvá viac ako 5 dní, alebo
b) akékoľvek nepovolené prečerpanie je vo výške viac ako 10% z výšky povoleného prečerpania stanovenej bankou, alebo
c) nastane ktorákoľvek zo skutočností podľa bodov 8.1. a 8.2. (ak bolo povolené prečerpanie poskytnuté dlžníkovi ako privátnemu klientovi) alebo podľa bodov 8.1. a 8.3. (ak bolo povolené prečerpanie poskytnuté dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi), pričom tam, kde sa uvádza pojem úver, rozumie sa ním na účely povoleného prečerpania povolené prečerpanie. Ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je bez ohľadu na to, či bolo povolené prečerpanie poskytnuté dlžníkovi ako privátnemu klientovi alebo MIKRO podnikateľovi, oprávnená postupovať podľa bodu 8.4. alebo zastaviť povolené prečerpanie úplne alebo až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie povoleného prečerpania.
V zmysle bodu D Spoločné ustanovenia pre úvery a povolené prečerpania, podľa článkov 22 až 24 úverová zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie úveru, sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu úverového vzťahu. Úverová zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie povoleného prečerpania, sa uzatvára na dobu uvedenú v takejto úverovej zmluve. Ak z akéhokoľvek dôvodu zanikne úverová zmluva pred skončením úverového vzťahu, úverové podmienky a VOP budú platiť až do úplného skončenia úverového vzťahu, a to aj v prípade odstúpenia podľa bodu 27. alebo výpovede podľa bodov 23., 24., 26. a 30. Úverovú zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie úveru, je dlžník oprávnený kedykoľvek písomne vypovedať; na základe výpovede zanikne úverová zmluva uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 15 dní odo dňa doručenia výpovede banke. Úverovú zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie povoleného prečerpania, je dlžník oprávnený vypovedať spôsobom a v lehotách uvedených v takejto úverovej zmluve. Banka je oprávnená úverovú zmluvu kedykoľvek vypovedať; rovnako je oprávnená kedykoľvek vypovedať poskytnutie úveru, a to aj po podaní žiadosti o tranzu, príp. o poskytnutie úveru. Na základe výpovede zanikne úverová zmluva uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 15 dní odo dňa doručenia výpovede dlžníkovi. Vypovedanie poskytnutia úveru podľa tohto bodu je účinné dňom doručenia výpovede dlžníkovi. Bod 8.4. písm. b) nie je týmto bodom dotknutý.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.10.2014 vyplýva, že nimi uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému ich právnym predchodcom formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Ich právny predchodca umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na
bežnom účte vo forme povoleného prečerpania do výšky 331,94 €, ako vyplýva z výpisu z bežného účtu v časti s označením „Povolené čerpanie“ (položka č. 14570, 14624, 14717…výpisu), po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok, tj. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti ako aj výšky celkových záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka nimi uplatnenej sumy 338,58 € tak táto predstavuje debetný stav na účte žalovaného, tj. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Za účelom preukázania pravosti a dôvodnosti nimi uplatneného nároku predložili súdu položkovité výpisy z účtu žalovaného vedené do postúpenia pohľadávky, z ktorých je preukázaný mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej sume peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, ich právny predchodca dňa 25.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 54 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške zostatku povoleného prečerpania v sume 331,94 € a debetný zostatok na účte žalovaného v sume 338,58 € technicky preúčtoval na debetný účet č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, čo vyplýva z položky č. 1 predloženého výpisu, ktorého kompletný výpis súdu spolu týmto podaním predložili. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného č.ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovaného, žalovaný nepovolené prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ako aj sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradil, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl 14 bod 14.1. Obchodných podmienok v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásili ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzvali žalovaného na jej zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný im pohľadávku v poskytnutej lehote do 8.10.2013 nezaplatil, voči ním je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 338,58 € s príslušenstvom.
Z prehľadu, platobnej histórie vyplýva, že stav na účet žalovaného je - 338, 58 eur ako aj to, že povolené prečerpanie bolo zastavené dňa 25.07.2011.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.01.2015 vyplýva, že žalovaný bol dňa 30.8.2006 ich právnym predchodcom riadne písomne vyrozumený o poskytnutí povoleného čerpania finančných prostriedkov až do sumy 331,94 € s premenlivou úrokovou sadzbou 9,65% p. a. a konečnou lehotou splatnosti do 11.9.2019. K zastaveniu povoleného prečerpania došlo dňa 25.7.2011, čo preukazujú predloženým výpisom z účtu, od tohto dátumu neevidujú žiadnu platbu. Kompletná história vedenia účtu, vrátane kreditných a debetných obratov na účte sa nachádza v nimi predložených výpisoch, ktoré sú výpismi z bankového informačného systému. Zostatok dlžnej sumy, t.j. rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi sa nachádza v stĺpci s označením „zostatok“ (-338,58 €) a predstavuje dlžnú sumu evidovanú na účte žalovaného z titulu nepovoleného prečerpania.
Z výpovede žalovaného na otázku súdu, či sa pamätá kedy bola uzavretá zmluva a či bola zmluva o vedení osobného účtu vypovedaná, príp. kedy bol účet zrušený, či bolo od zmluvy odstúpené žalovaný uviedol, že účet v Slovenskej sporiteľni mal dlho. To, či bol vôbec účet zrušený nevie. K týmto skutočnostiam sa vyjadriť nevie. Vie uviesť len toľko, že účet bol vedený na jeho meno avšak disponujúce právo a kartu od účtu mala jeho manželka. Od roku 2010, kedy sa s manželkou rozišli, peniaze na osobný účet už neposielal.
Žalovaný ďalej na dotaz súdu uviedol, že v prípade, že bude povinný zaplatiť dlžnú sumu žiada, aby mu bolo povolené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 20,- eur mesačne. Na otázku, aby ozrejmil svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery uviedol, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. Platí výživné vo výške 54,26 eur. Rodičom na bývanie dáva zhruba 100,- eur. Zvyšné výdavky pozostávajú z bežných výdavkov na hygienu a ošatenie. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti ani motorových vozidiel. Má 2 maloleté deti. Výživné, ktoré uvádzal je výživné spolu na obe maloleté deti. Uviedol, že vlastní ešte staršie motorové vozidlo zn. Q.. Ide o staršiu výrobu.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, je absolútnym obchodno- záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov z omeškania.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte pôvodný veriteľ viedol pre žalovaného bežný účet na jeho meno a v jeho prospech s možnosťou prečerpania účtu, pričom na tomto účte je vedený aktuálny debetný zostatok vo výške 338, 58 eur, teda žalovaná suma istiny, ktorej výška vyplýva aj z predložených výpisov. Dňa 25.07.2011 podľa vyjadrenia žalobcu došlo k zastaveniu povoleného prečerpania. Ako vyplýva k tomu dňu bol dlh 338,58 eur. Dlh bol preúčtovaný na technicky iný účet.
Z dôvodu nedovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na tomto účte zo strany žalovaného a nevyrovnania debetu nový veriteľ zmluvu vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 01.10.2013 a žalovaného vyzval k dodatočnej úhradu dlhu, do 08.10.2013. K uvedenému dňu sa stala splatnou celá pohľadávka pôvodného veriteľa. Žalovaný so žalobou súhlasil.
Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, bola celková výška pohľadávky z titulu prečerpania finančných prostriedkov žalovaným na jeho bežnom účte vo výške 338,58 eur. Žalovaný so žalovanou sumou súhlasil, potvrdil, že finančné prostriedky na osobnom účte čerpal. Uviedol, že všetky tvrdenia žalobcu sú pravdivé.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd považoval uplatnený nárok žalobcu čo do istiny za plne dôvodný a preto mu vyhovel.
Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy aj nárok na úrok z omeškania a to vo výške 8,50 % ročne zo sumy 338,58 eur od 09.10.2013 do zaplatenia.
Dňom 09.10.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 338,58 eur pretože listom zo dňa 01.10.2013 nový veriteľ zmluvu vyhlásil mimoriadnu splatnosť a žalovaného vyzval k dodatočnej úhradu dlhu a to do 08.10.2013. Od 09.10.2013 sa preto dostal do omeškania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mu vznikol nárok aj na úroky z omeškania. K uvedenému dňu sa stala splatnou celá pohľadávka pôvodného veriteľa. Na základe uvedeného preto súd vyhovel žalobe aj čo do úrokov z omeškania ako plne dôvodnej a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy 338,58 eur od 09.10.2013 do zaplatenia.
Zároveň súd po prehodnotení osobných majetkových a zárobkových pomerov povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu v splátkach vo výške, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalobca a preto má právo na náhradu trov konanie ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 20 eur z trov právneho zastúpenia.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky je za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................. 26,56 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh.......................................................26,56 eur
Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) je 2 x po 8,4 eur, spolu 16,08 eur.
Spolu je to 69,20 eur + 20% DPH 13,84 eur, spolu je to 83,04 eur.
Súd poukazuje, že nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za právnym úkon - výzva na zaplatenie zo dňa 23.01.2014, nakoľko v zmysle cit. vyhl. § 14 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1.6.2009, patrí odmena len za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. V súvislosti s tým nepriznal súd právnemu zástupcovi žalobcu ani režijný paušál za tento úkon a DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.