Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16P-149-2013.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/149/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloletého P. T., A.. X. XX. XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov, matky Y. C., A.. XX.X.XXXX, W. Š., M. XXX/XX, otca G.. U. T., A.. X.X.XXXX, W. A. - X. P., P. XXX/X, S. Č.Y. A. XXXX, P., o návrhu matky na zvýšenie výživného, dňa 4. 3. 2015 takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 133,- EUR mesačne na sumu 180,- EUR mesačne splatnú vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dňom 8.7.2013. Zaostalé výživné za obdobie od 8.7.2013 do 4.3.2015 vo výške 987,- EUR súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 38,- EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody zo splátok. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 8C/147/2006-42 zo dňa 29.11.2006 v časti o výživnom na maloletého. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom podaným dňa 8. 7. 2013 žiadala, aby súd zvýšil otcovi výživné dňom 1. 8. 2015 zo sumy 133 € mesačne na sumu 240 € mesačne. Výživné bolo otcovi naposledy určené rozsudkom 8C/147/2006
- 42 dňa 16. 12. 2006 v konaní o rozvod manželstva. Matka ďalej uviedla, že náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. V čase pôvodného zvýšenia výživného navštevoval maloletý druhú triedu materskej školy, v čase podania návrhu na konanie bol žiakom 5. ročníka základnej školy a v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy. Medzi jeho aktivity v čase podania návrhu patrilo štúdium anglického jazyka na súkromnej jazykovej škole, ďalej navštevoval v škole aj hudobný odbor. Jeho mesačné výdavky súd na oblečenie a stravu vo výške 150 e mesačne, poplatok za stravu v školskej jedálni 23 €, súkromná jazyková škola 160 € mesačne, voľno časové aktivity 20 € mesačne a poplatky za letné tábory organizované školou 170 €. V čase rozvodu manželstva rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali, otec dosahoval ako živnostník príjem cca 497 €, matka dosahovala príjem zo zamestnania vo výške cca 464 € mesačne. V súčasnom období matka dosiahla zárobok za obdobie od 12/2012 do 1/2013 vo výške cca 613 €, za obdobie od 07/2013 do 6/2014, od 07/2013 do 6/2014 dosiahla priemerný zárobok cca 604 €, za mesiace 4/2014 a 5/2014 dosiahla zárobok 635 €, 10/ a 11/2014 dosiahla zárobok vo výške cca 688 €, za 12/2014 a 1/2015 a 2/2015 dosiahla zárobok vo výške cca 633 € mesačne. Matka má v súčasnosti dve vyživovacie povinnosti k mal. S. C., A.. X. X. XXXX a k P.. Otec maloletého sa na pojednávanie nedostavoval, súdne zásielky sporadicky preberal na pojednávanie na ktorom súd rozhodoval vo veci sa počas dokazovania nedostavil, dostavil sa až v čase ukončenia dokazovania a vyhlásenia rozhodnutia. Otec uviedol na predchádzajúcich pojednávaniach, že nie je ochotný zvýšiť výživné na dieťa i napriek tej skutočnosti, že ako živnostník vykonáva geodetické práce. Ďalej uviedol, že príjmy z jeho podnikateľskej činnosti sa podstatne znížili, nedosahujú ani takú sumu, ktorú dosiahol v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. I napriek skutočnosti, že otec bol poučený o povinnosti uviesť aj utajované skutočnosti a súd žiadal, aby predložil peňažný denník, otec, takýto dôkaz súdu nepredložil. Bránil sa tým, že sa musí starať o matku s ktorou žije od kedy sa bolo potrebné postarať o otca, ktorý medzičasom zomrel. Teraz sa stará o matku, ktorá vyžaduje celodennú starostlivosť, ale matka na pojednávaní uviedla, že dieťa ktoré bolo na poslednom styku s otcom uvádzalo úplne iné skutočnosti. Hoci uložil súd otcovi povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce vyjadrenia otca ohľadne matky, otec do vyhlásenia dokazovania žiadne doklady nepredložil. Kolízny opatrovník sa vyjadril na pojednávaní tak, že vzhľadom na tú skutočnosť, že otec i na výzvu súdu nedoplnil ako živnostník svoje zárobkové a majetkové pomery, domnieva sa, že je potrebné pri určovaní výšky výživného aby súd vychádzal z 20 násobku sumy životného minima a vzhľadom na túto skutočnosť a že výživné bolo určované koncom roka 2006, odôvodnené potreby maloletého stúpli v takom rozsahu, že navrhuje zvýšiť výživné otcovi na sumu 180,- EUR mesačne. Matka preukázala zvýšené výdavky na dieťa. Otec iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého nemá, preto je takáto výška výživného primeraná odôvodneným potrebám maloletého, ktorý v súčasnom období navštevuje 2. stupeň ZŠ a jeho potreby sú aj spoločenské vyžitie, rôzne aktivity, ktoré matka hradí. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, otca oboznámením sa s výdavkami matky na čl. 19 potvrdeniami o výdavkoch na dieťa a spoločnú domácnosť na čl. 20 až 25, 27, potvrdeniami o vyplácaní mzdy od zamestnávateľa za obdobie od 12/2012 do 1/2013, od 07/2013 do 6/2014, za mesiace 4/2014 a 5/2014, 11/2014, za 12/2014 a 1/2015 a 2/2015, potvrdeniami o nákladoch na dieťa a mimoškolskú činnosť maloletého 72 až 78, výdavkami na čl. 91 s potvrdenkami na čl. 92 až 102, rozsudkom OS Galanta 8C/147/2006-42 zo dňa 29. 11. 2006, potvrdením o predpisom mesta Šaľa o povinnosti zaplatiť daň z nehnuteľnosti a za odvoz smetí, potvrdením daňového úradu Nitra o tom že otec ako subjekt nepodal daňové priznanie za rok 2012, potvrdením MVSR ORP PZ v Nitre o tom, že otec je držiteľom dvoch motorových vozidiel, potvrdením katastrálneho odboru Okresného úradu v Nitre, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti- bytu zapísaného na LV č. XXXX kat. územie A., ostatným písomným materiálom a zistil nasledujúci skutočný stav veci: Vyživovacia povinnosť bola otcovi určená rozsudkom OS Galanta OS Galanta 8C/147/2006-42 zo dňa 29. 11. 2006 o rozvode manželstva na sumu 4000 Sk ( 133 €). mesačne. Matka je zamestnaná ako učiteľka, otec maloletého je živnostník. Rodičia žijú oddelene, každý má svoju vlastnú domácnosť. matka dosiahla naposledy príjem vo výške cca 633 €, otec výšku príjmov z podnikateľskej činnosti nepredložil. Výživné určuje súd v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovania výživného tak v dobe skoršieho ako i predchádzajúceho určenia výživného. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia a rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov) ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi ( čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere ( čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne čl. 29) S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne rozhodnutia. Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa. Podľa § 163 ods. l, a 2 OSP., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 75 ods.1, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1, Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Vykonaným dokazovaním, doloženými výdavkami matky ktoré súd až na strojček na zuby považoval za primerané, najmä náklady na školu, štúdium anglického jazyka, právo dieťaťa navštevovať školské výlety a tábory, dokladmi predloženými štátnymi orgánmi o majetku otca mal súd za preukázané, že od podania návrhu na konanie, resp. od 08. 07. 2013 prišlo k najmenej jednej zmene pomerov najmä u dieťaťa tým že začalo navštevovať 7. ročník základnej školy, zmenili sa pomery aj na strane rodičov, matky tým, že prišla má ďalšiu vyživovaciu povinnosť u otca sa zmenili pomery v tom, že otec o ktorého sa staral zomrel. Ani zdravotné dôvody matky nebránia tomu, aby otec vykonával živnosť, pretože žiadnymi dokladmi nepreukázal, žeby zdravotný stav jeho matky bol taký, aby potrebovala celodennú starostlivosť, otec ďalej nesprístupnil žiadne doklady a ani utajené o jeho príjmoch, nepredložil doklady o tom, že poklesli jeho príjmy z geodetických prác, ktoré vykonáva a tiež nepredložil doklady o tom, žeby podľa rozhodnutia lekárskej komisie sa musel starať o matku, alebo nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, pretože jeho pracovná schopnosť je znížená. Otec nepreukázal podmienky zmeny pomerov na svojej strane čo je v jeho neprospech, matka preukázala zvýšené výdavky na dieťa tým, že syn nastúpil do 7. ročníka základnej školy, a teda podľa názoru súdu prišlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, matka zvýšené výdavky vydokladovala pričom súd akceptoval zvýšené výdavky a dospel k záveru, že sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby najmä z dôvodu veku dieťaťa, jeho záujmov, spoločenského a kultúrneho vyžitia maloletého ktoré je v súčasnej dobe pre nedostatok finančných prostriedkov matky obmedzené. Podľa názoru súdu je povinnosťou otca zvýšiť si legálne príjmy, pretože neobstojí jeho tvrdenie, že nemá na platenie výživného, pričom sa pomery na jeho strane výrazným spôsobom od poslednej úpravy výživného nezmenili. Súd je toho názoru, že otec má povinnosť uprednostniť výdavky na dieťa ktoré sú primerané jeho potrebám a nie preferovať jeho tzv. neschopnosť platiť výživné. Otec podľa názoru súdu zámerne znižuje svoju životnú úroveň tým, že nevyužíva svoj pracovný potenciál na získanie dostatočne finančne výhodného zamestnania a keďže nepreukázal súdu žiadne také dôvody, ktoré by mu z vážnych zdravotných dôvodov bránili vykonávať legálne ohodnotenú prácu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 180 € mesačne, teda zvýšil výživné na sumu ktorú považoval za primeranú najmä tých dôvodov, že nie je ani v silách matky zabezpečiť vyššiu životnú úroveň dieťaťa a súd je toho názoru, že otec absolútne nevyužíva svoj pracovný potenciál, uspokojuje sa s tým, že matka ako tak dokáže zabezpečiť potreby dieťaťa v minimálnej miere. Súd je však toho názoru, že aj otec má povinnosť zabezpečovať potreby dieťaťa a to nielen v minimálnej miere, ale v takej miere, ktoré zabezpečí dieťaťu aj pokrytie iných ako základných potrieb najmä, keď otec nepreukázal vážne zdravotné problémy a toho vyplývajúce podstatné zníženie pracovnej schopnosti. Podľa § 163 ods. 1, OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Matka poberala za posledné obdobie zárobok cca 633 mesačne, otec aké dosahuje príjmy z podnikateľskej činnosti, súd vychádzal z predpokladu, že jeho príjem je minimálne 20 násobkom životného minima, čo je suma, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Keďže zmena pomerov nastala u maloletého pred podaním návrhu na konanie, pretože uplynula doba najmenej 7 rokov od určenia výživného, súd určil, že otec je povinný platiť zvýšené výživné od podania návrhu matkou. Keďže otec sa dostal s plnením výživné do omeškania, súd zaviazal otca doplatiť matke výživné vo výške 987 eur, za obdobie od 8.7.2013 do 4. 3. 2015, teda 19 mesiacov po 47 eur mesačne. Súd povolil otcovi zaplatiť zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach po 38 eur mesačne na dieťa za primerané, pretože podľa názoru súdu, takto určené zročné výživné ktoré súd určil otcovi zaplatiť za 24 mesiacov, nemôže ohroziť jeho životnú úroveň. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. l písm. a/ OSP, keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Zb. zák. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.