Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 4.875,97 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -190 zo dňa 13 . septembra 2022, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , až ods. 4, , , , (ďalej len „“), o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „“), , , zákona o spotrebiteľských úveroch.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 7.2.2020 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.875,97 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 24.8.2016 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca pôvodného žalobcu žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, preto dňa 23.11.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 22.11.2017. Celkový dlh žalovaného ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavuje sumu 4.875,97 eura (istina 3.000 eur, riadny úrok 1.567,21 eur, úrok z omeškania 240,80 a poplatkov 67,96 eur ) s prísl..

Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 28.2.2020 vydaný platobný rozkaz sp. zn. , ktorým bolo žalobe vyhovené.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.8.2021 prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že nárok je premlčaný, pretože premlčacia doba začala plynúť už odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní ako prvou. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu pre porušenie postupu podľa o bankách, t. j. nedoručenie výzvy žalovanému.

Písomným podaním z 13.9.2021 sa k vyjadreniu žalovaného ešte vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba samostatne. Konštatoval, že umožňuje, aby sa dlžník s veriteľom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná doba začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Dôvodil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pre nesplnenie splátky splatnej 20.11.2017, teda premlčacia doba by uplynula najskôr 20.11.2020 a žaloba bola podaná na súd 7.2.2020. Ďalej žalobca konštatoval, že dodržal všetky podmienky podľa a rovnako tak oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.

Dňa 16.9.2021 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. -120, ktorým rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.992,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a s tým súvisiaceho výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko dojednaná ročná úroková sadzba 20,90 % ročne nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov pri obdobnom spotrebiteľskom produkte. Úroková miera v bankách pri podobných úveroch bola v roku 08/2016 podľa štatistík NBS vo výške 11,46 % p. a..

Proti výroku rozsudku o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi sumu 2992,44 eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu včas. Namietal záver súdu, keďže žalovaný celkovo na úver uhradil iba sumu 7,56 eur, úver bol zosplatnený pre omeškanie s úhradou splátky splatnou dňa 20.11.2017, a teda od tohto okamihu mala začať plynúť premlčacia doba. Žalovaný je toho názoru, že súd nesprávne právne aplikoval ust. (resp. opomenul dikciu druhej vety cit. ust). Ak žalovaný neuhradil ani prvú splátku úveru v celosti (Zmluva bola uzavretá 24.08.2016), nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že omeškanie nastalo až po zosplatnení (23.11.2017). Uvedený výklad súdu je tak v priamom rozpore s ust. ako aj judikatúrou krajských súdov. Odhliadnuc od uvedeného sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s námietkou žalovaného, týkajúcou sa aktívnej legitimácie žalobcu.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 25.4.2022 č. k. -176 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd predložené podacie hárky (č.l. 108, 109, 110 spisu) bez ďalšieho za takýto relevantný dôkaz preukazujúci odoslanie a doručenie do dispozičnej sféry žalovaného nepovažuje. Súd nedostatočne posúdil predložené dôkazy a preto je

potrebné prisvedčiť žalovanému, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní je sporná. Ak žalobca v konaní preukáže platné postúpenie pohľadávky podľa a súd prvej inštancie dospeje na základe vykonaných dôkazov k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, následne sa bude zaoberať odvolacou námietkou žalovaného o začatí plynutia premlčacej doby pri zosplatnení úveru podľa .

Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), a žalovaný uzatvorili dňa 24.8.2016 zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,05 eura, pri RPMN 25,78 %, ročnej úrokovej sadzbe 20,90 % a priemernej hodnote RPMN 16,57 %. Najvyššie prípustná miera odplaty je uvedená vo výške 23,73 %. Konečná splatnosť bola uvedená do 20.9.2020.

Výzvou zo dňa 5.10.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.218,56 eur.

Výzvou zo dňa 12.9.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.597,74 eur.

Listom zo dňa 23.11.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade celkovej dlžnej čiastky vo výške 3.936,32 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 17.12.2018 postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému na aktuálneho žalobcu.

Písomným podaním z 3.1.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu.

Z vyjadrenia žalobcu z 21.7.2021 vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo 7,56 eur, čo žalovaným ani nebolo rozporované.

Na pojednávaní konanom 16.9.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 3.000 eur z čoho žalovaný zaplatil iba sumu 7,56 eur. K aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto je daná a postúpenie pohľadávky bolo v súlade s . Poukázal na to, že boli zo strany žalujúcej predložené výzvy spolu s doručenkami, konkrétne zo dňa 5.10.2017, 23.11.2017 ako aj 12.9.2018, rovnako tak oznámenie o postúpení pohľadávky z 3.1.2019. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že podľa právneho názoru pohľadávka premlčaná nie je, nakoľko pohľadávka bola zosplatnená v zmysle , čiže právo zosplatniť celý dlh je možné len do splatnosti najbližšej splatnej splátky a rovnako tak poukázal na , teda, že veriteľ môže zosplatniť dlh až po troch mesiacoch. Konštatoval, že premlčaciu dobu je potrebné počítať od 21.11.2017, pričom žaloba bola podaná 7.2.2020, teda žaloba, resp. nárok z tejto žaloby premlčaný nie je. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok považuje v celom rozsahu za premlčaný a konštatoval, že nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

Na pojednávaní konanom 13.9.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok žalobcu považuje vzhľadom na argumenty uvedené v týchto vyjadreniach za premlčaný a rovnako tak konštatoval, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia a tým pádom nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou bola dňa 24.8.2016 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur. Konečná splatnosť bola 20.9.2020. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.

V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.

V zmysle citovaného ustanovenia 17 ods. 1 pre postúpenie pohľadávky musia byť splnené 2 podmienky a to postúpenie pohľadávky na oprávnenú osobu a ukončenie úverového vzťahu.

Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.3.2018, sp. zn. uviedol: „Podmienky podľa vety prvej , za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( O. z.).“

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Citované ustanovenie oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní (z dôvodovej správy uvedenému zákonu týkajúcej sa

predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná. Z uvedeného teda vyplýva, že pôvodný žalobca nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“.

Ako vo svojom rozhodnutí konštatoval aj odvolací súd, žalobca v konaní relevantne preukázal doručenie žalovanému podanie označené ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2017 (č. l. 27, 107 spisu). Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca bol upozornil žalovaného tak ako to vyžaduje ust. . Bez preukázania výzvy žalovanému na zaplatenie dlhu nemôže byť zosplatnenie platné v súlade s a .

Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy žalovanému, čo indikuje neplatné zosplatnenie predmetného úveru.

Súd má teda za to, že neboli v konaní vzhľadom na neplatné zosplatnenie splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Podľa zmluvy bola konečná splatnosť úveru dňa 20.9.2020. Ako už je vyššie uvedené k vyhláseniu predčasnej splatnosti platne a preukázateľne nedošlo a teda Slovenská sporiteľňa, a. s. nemohla postúpiť žalobcovi dňa 17.12.2018 tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala v rozpore s ustanovením , ale aj s , a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením a ). Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 (ďalej len „“), podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný mal úspech v celosti, preto žalovaný má oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože právo podľa bolo žalobcom uplatnené v rozpore s ust. , a to z dôvodu, že podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal dôjdenie výzvy pred postúpením do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle . V danom prípade súd prijal takýto záver (ohľadom nesplnenia rovnakej podmienky, t.j. ohľadom preukázania doručenia do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle ) aj pri posudzovaní splnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo má za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. účinnosť prejavu vôle spája s okamihom jeho odovzdania alebo doručenia adresátovi, t. j. v súdenom prípade žalovanému. Zákon však explicitne nevyžaduje, aby sa adresát aj s obsahom právneho úkonu reálne oboznámil. Dôležité však je, aby adresát tohto právneho úkonu mal reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle (tak ako v súdenom prípade s Výzvou zo dňa 05.10.2017). Nie je však podmienkou aby sa s obsahom prejavu vôle aj skutočne oboznámil. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako vec

nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženému podaciemu hárku, preukazujúcemu, že písomnosť bola odoslaná a dostala sa do dispozičnej sféry žalovaného uzavrel, že uvedené nebolo v konaní preukázané. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že k Výzve zo dňa 05.10.2017 pripojil podací hárok, ktorý preukazuje, že daná písomnosť bola odoslaná na poštovú prepravu na adresu žalovaného, a to pod podacím číslom RE954875965SK. Z podacieho hárku je zrejmý aj dátum odoslania Výzvy – 11.10.2017 a teda nemožno mať pochýb, že právny predchodca žalobcu túto písomnosť preukázateľne zaslal na adresu žalovaného, ktorý mal možnosť sa s obsahom tejto Výzvy oboznámiť. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní jednoznačne preukázal, že zásielka bola doručovaná priamo žalovanému a preto skutočnosť, že žalobca nedisponuje doručenkou nie je podľa názoru žalobcu dostatočným preukázaním toho, že zásielka sa do dispozičnej sféry žalovaného nedostala, ako to uviedol konajúci súd. Ak súd dospel k iným záverom, potom žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa preto nemôže stotožniť so záverom súdu, v zmysle ktorého zosplatnenie úveru nebolo pre súdom tvrdené nepreukázanie doručenia Výzvy žalovanému platné, nakoľko boli splnené obidve zákonné podmienky v zmysle a to aj s ohľadom na to, že v zmysle ust. mal žalovaný objektívnu možnosť sa s Výzvou pred zosplatnením oboznámiť.

K splneniu podmienok pri postúpení pohľadávky na iný subjekt podľa žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie ukladá a to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 05.10.2017, ktorou bol žalovaný okrem iného upozornený aj na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky, a ku ktorej žalobca predložil podací hárok preukazujúci jej odoslanie žalovanému, výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2017, ku ktorej žalobca predložil kópiu doručenky, ktorá preukazuje doručenie tejto výzvy žalovanému, výzvou zo dňa 12.09.2018, ktorou bol žalovaný osobitne upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, a ku ktorej žalobca predložil podací hárok preukazujúci jej odoslanie žalovanému. Žalobca teda v konaní tvrdil a predloženými listinnými dôkazmi bez pochýb preukázal, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 12.09.2018, ale aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017, ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Žalobca preukazoval doručovanie výzvy zo dňa 12.09.2018 predložením podacieho hárku. Vo vzťahu k samotnému podaciemu hárku možno analogicky poukázať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.07.2010, ktorého právna veta znie „Je na účastníkovi konania, aby preukázal odoslanie podania súdu, či už podacím lístkom, predložením druhopisu podania s potvrdením podateľne súdu o prevzatí zásielky doručenej osobne, predložením výpisu z elektronickej pošty o odoslaní zásielky alebo predložením telefaxového potvrdenia o bezchybnom odoslaní podania spolu s potvrdením, že podanie bolo odoslané príslušnému súdu s výsledkom doručenia „OK".“S ohľadom na uvedené žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu súd nepovažoval (okrem iného) ani predložený podací hárok za dostatočný dôkaz ohľadom skutočnosti, že Výzva zo dňa 12.09.2018 sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného a má za to, že v tejto súvislosti dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ dospel k záveru o opaku a žalobu zamietol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 24.08.2016 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku vo výške 4875,97 eur (č.l. 21 spisu). Žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku vo výške 4875,97 eur s príslušenstvom. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje v ustanovení a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola banka, a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v o bankách.

Podľa ustanovenia o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V tomto ustanovení o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami

pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou zo dňa 5.10.2017 (č.l. 46 a č.l. 109 spisu) a výzvou zo dňa 12.09.2018 (č.l. 45, č.l. 110 spisu) je potrebné dodať, že vo vzťahu k týmto listinám nebolo preukázané ich doručenie žalovanému zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s..

Žalobca v podanom odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.07.2010, ktorého právna veta znie „Je na účastníkovi konania, aby preukázal odoslanie podania súdu, či už podacím lístkom, predložením druhopisu podania s potvrdením podateľne súdu o prevzatí zásielky doručenej osobne, predložením výpisu z elektronickej pošty o odoslaní zásielky alebo predložením telefaxového potvrdenia o bezchybnom odoslaní podania spolu s potvrdením, že podanie bolo odoslané príslušnému súdu s výsledkom doručenia „OK".“ S týmto právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Avšak je nutné konštatovať, že v danej veci žalobca nepostupoval v súlade s citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR.

Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnými výzvami zo dňa 5.10.2017 (č.l. 46, č.l. 109 spisu), výzva zo dňa 12.9.2018 (č.l. 45, č.l. 110 spisu) je potrebné dodať, že vo vzťahu k týmto listinám nebolo preukázané ich doručenie žalovanému zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s..

Žalobca v konaní predložil Podací hárok č. F. XXXXXXXXX, ktorým preukazuje odoslanie výzvy zo dňa 12.9.2018 (č.l. 110 spisu), rovnako tak Podací hárok č. F. (č.l. 109 spisu), ktorým preukazuje odoslanie Výzvy zo dňa 5.10.2017 žalovanému. Predložené podacie hárky v jednom riadku obsahujú podacie číslo zásielky, meno priezvisko žalovaného, dátum odoslania. Na relevantné preukázanie odoslania písomnosti je však potrebné preukázať, že tento podací hárok bol podaný aj na poštovú prepravu. Z rozhodovacej praxe súdu je známe, že žalobca predkladá takéto hárky, ktoré nie sú verifikované a nie je možné z nich vyvodiť, že takéto podanie bolo aj podané na poštovú prepravu, absentuje pečiatka pošty, resp. iné (elektronické) potvrdenie pošty o prijatí korešpondencie. Je pravdou, že ust. ani ust. explicitne nevyžaduje, aby sa dlžník s výzvou aj oboznámil, ale je povinnosťou veriteľa relevantne preukázať, že predmetná výzva bola žalovanému odoslaná do jeho dispozičnej sféry a teda, že žalovaný mal možnosť sa s písomnosťou oboznámiť. Odvolací súd nespochybňuje, že jediným dôkazom na preukázanie odoslania nemusí byť len doručenka o prevzatí písomnosti, na tento účel môže slúžiť aj podací hárok, z ktorého však musí byť preukázateľné, že žalobca výzvu vyhotovil a odoslal. Podacie hárky č. F. XXXXXXXXX (č.l. 110 spisu ) a č. F. (č.l. 109 spisu) túto podmienku nespĺňajú.

Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Keďže neboli splnené podmienky pre platné zosplatnenie úveru, vychádzajúc z uvedeného nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky banky podľa .

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 15. decembra 2020, sp. zn. , zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 „Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť (ktorú nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými

podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj tretia veta ), aby nedošlo k jeho porušeniu.“

Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý, nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Ak v ustanovení o bankách, sa hovorí o omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu nevyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba dlh vzniknutý neuhradením už splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti nemôže byť dlžník v omeškaní. Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ neuhradených splatných splátok.

Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

V zmysle dôvodovej správy k , mal zákonodarca úpravou obsiahnutou v ustanovení na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu , keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

Základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia . Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa ustanovenia veta prvá , musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu

postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci z pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Ďalšími zo vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

Podľa ustanovenia , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Za predpokladu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia veta prvá , pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, a to , kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia .

Ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uvedený záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018 vydaného vo veci , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie č. 60.

Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

Hodnotenie dôkazov upravuje v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, ).

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením a tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).