Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15CoP-12-2015.pdf
PDF · 77.18 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Gala a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloletú P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky D. Y., rod Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., a otca X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 14P/24/2014-29 zo dňa 07. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej P. Y., nar. XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletú P. Y., nar.XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi maloletej uložil povinnosť s účinnosťou od 27.13.2013 prispievať na výživu maloletej mesačne výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Zameškané výživné za obdobie od 27.12.2013 do 30.09.2014 v sume 277,01 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,00 eur, splatných spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia k rukám matky maloletej, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok pre omeškanie čo len jednej zo splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že maloletá je narodená mimo manželstva rodičov. Rodičia spolu nežijú.
Otec maloletej na jej výživu od narodenia finančne neprispieva, len sporadicky jej niečo kúpi (potraviny, oblečenie). Jeho pobyt bol dlhodobo evidovaný ako pobyt bezdomovca v Obci L. Y., neskôr v Meste V.. V súčasnosti by sa mal zdržiavať na adrese J. XX, V.. Otec nepoberá žiadne dávky od štátu. Je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Príjem si zabezpečuje brigádnicky, v priemere mesačne zarobí 100,00 eur.
Matka s maloletou žijú so starou matkou. Príjem matky je rodičovský príspevok a rodinný prídavok na maloletú, spolu 226,00 eur. Iný príjem nemá, nemá žiadny majetok, nepoberá žiadnu dávku vyplácanú sociálnou poisťovňou, ani dávku v hmotnej núdzi od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Spláca
pôžičku 25,00 eur mesačne. Na výdavky domácnosti prispievajú spoločne so starou matkou. V mesiaci december 2014 matka očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa zo vzťahu s otcom maloletej P..
Maloletá P. je zdravá. Otec o dcéru javí záujem, plneniu povinností otca sa nebráni. Pri rozhodovaní o výživnom súd zohľadnil, že pomery otca nateraz neumožňujú určiť vyššie výživné, než 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určené podľa osobitného predpisu, ktoré v čase rozhodovania súdu bolo 27,13 eur mesačne. Súd určil počiatok platenia výživného spätne, od narodenia maloletej ako matka navrhla, s čím otec dieťaťa aj súhlasil. V nadväznosti na počiatok určenia výživného súd vypočítal výšku zročného výživného, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach, vzhľadom na jeho pomery.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej voči výroku o rozsahu jeho povinnosti platiť na maloletú výživné. Navrhol rozhodnutie o výživnom zmeniť, výživné znížiť. Odôvodňoval to tým, že nemá prácu, ani žiaden príjem. Sám pochádza zo siedmich detí, svojich rodičov nechce zaťažovať jeho problémami. Matka dieťaťa je ovplyvňovaná svojou rodinou, ktorá matku popudzuje proti nemu. Od starej matky odchádzala jeho družka D. ťažko aj vtedy, keď si našli spoločný podnájom, ktorý zariadili jeho rodičia. Je pravda, že od narodenia maloletej spolu nebývajú a nežijú. Dcérku má rád, ale určené výživné nemá z čoho platiť.
Matka maloletej sa k odvolaniu nevyjadrila.
Kolízny opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť, zníženie výživného nie je v záujme maloletej.
Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 zákona č. 99/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.
Zo spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu vyplynulo, že maloletá podľa preukázaného rodného listu je dieťaťom účastníkov konania.
V zmysle ust. § 62 Zákona č. 36/2004 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je však povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (t. č. zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení), ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. Čiže každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Pritom 30 % minimálna výška výživného je závislá od zmeny životného minima upraveného týmto osobitným zákonom v ust. § 2 písm. c), v spojitosti s príslušným Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydaným v nadväznosti na ust. § 5 ods. 6 zákona o životnom minime (podľa údajov zistených Štatistickým úradom SR), ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov SR a nadobúda účinnosť vždy k 1. júlu príslušného kalendárneho roka (§ 5 ods. 1 zákona o životnom minime).
Keďže súd uložil otcovi maloletej povinnosť platiť výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, treba zdôrazniť, že pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima (teda dôjde k zmene zákona o životnom minime - ust. § 2 písm. c) ) v nadväznosti na takúto zmenu, sa zmení adekvátne i výška výživného na dieťa a otec je povinný počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30 % už z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime. Zákonné zmeny súm životného
minima je otec, ako osoba výživou povinná, sledovať sám a platiť ich v zvýšenej miere bez ďalšieho (bez osobitného rozhodnutia súdu).
Prvostupňový súd minimálnu sumu výživného platnú ku dňu rozhodovania okresného súdu (k 07.10.2014) uviedol v odôvodnení rozhodnutia v správnej sume 27,13 eur, ktorá predstavovala 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu a to v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 28. júna 2013 o úprave súm životného minima, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. júla 2013 (suma podľa § 2 písm. c) zákona je 90,42 eura).
Výnimočne táto suma (napriek vyššie uvedenému, že sa mení vždy k 1. júlu príslušného kalendárneho roka) zodpovedá aj minimálnemu zákonnému výživnému platnému od 07.10.2014, pretože životné minimum sa po prvý krát v júli 2014 nezvýšilo vzhľadom na nulovú infláciu (teda suma 90,42 eur podľa § 2 písm. c) zákona, z ktorej sa vypočítava 30 %, zostáva zachovaná).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd v maximálnej možnej miere zohľadnil ťaživú sociálnu a finančnú situáciu otca maloletej, pretože výšku výživného ustálil na najnižšej hranici povinného zákonného výživného, ktoré ako je vyššie uvedené, je každý rodič povinný výživou povinný platiť na maloleté dieťa, a to bez ohľadu na jeho pomery, teda aj na úkor životného minima rodiča. Týmto je prednostne chránený záujem dieťaťa - jeho výživy.
Tým že ostal nezmenený základ rozhodnutia - výrok o výške výživného na dieťa, bez zmeny zostal aj závislý výrok o zročnom výživnom.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.