Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-19-2022.pdf
PDF · 89.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobkyňa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, právne zastúpená: JUDr. Milan Štúrik, advokát, so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanej: F. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, I., o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.3.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobkyni proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu 15.3.2022 domáhala proti žalovanej rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť sumu 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.3.2020 do zaplatenia titulom poskytnutej pôžičky. Žalobkyňa svoj nárok o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom opiera o skutočnosti, že žalovaná ju požiadala o poskytnutie pôžičky – finančných prostriedkov s odôvodnením, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich potrieb a z týchto dôvodov jej poskytla v hotovosti finančné prostriedky vo výške 5.700 eur dňa 3.1.2020 a následne dňa 11.3.2020 jej ešte poskytla 300 eur. Žalovaná vlastnoručne pri preberaní peňazí vystavila žalobkyni prehlásenie dňa 3.1.2020, v ktorom uviedla, že finančné prostriedky vo výške 5.700 eur vráti žalobkyni do 10.1.2020, avšak tieto finančné prostriedky nevrátila. Dňa 11.3.2020 žalobkyňu žalovaná opätovne požiadala ešte o požičanie 300 eur s tým, že všetky požičané finančné prostriedky, t. j. 6.000 eur vráti žalobkyni 16.3.2020 a k tomu žalovaná vystavila dňa 11.3.2020 písomné vyhlásenie, v ktorom prehlásila, že požičané finančné prostriedky v celkovej výške 6.000 eur vráti žalobkyni dňa 16.3.2020. Žalovaná doposiaľ napriek viacerým výzvam tieto požičané finančné prostriedky vo výške 6.000 eur nevrátila ani nevykonala žiadne čiastočné finančné plnenie.
Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobkyňou a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na skutkovom a právnom zdôvodnení v zmysle jej písomného podania. Na doplnenie uviedla, že žalovaná požičanú sumu mala vrátiť do 16.3.2020, avšak túto sumu jej nevrátila.
Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní uviedla, že písomne prehlásila, že si požičala od žalobkyne finančné čiastky v jednotlivých sumách tak, ako tieto prehlásenia predložila, a teda nespochybňuje poskytnutie finančnej hotovosti v jednotlivých čiastkach tak, ako uvádza žalobkyňa. Tieto skutočnosti potvrdila aj svojím podpisom priamo žalobkyni a má záujem túto sumu zaplatiť, avšak nezaplatila žiadnu čiastku z požičanej sumy a ospravedlňuje sa, ale nemá to z čoho zaplatiť. Uviedla, že je poberateľkou dôchodku, má záujem to hradiť v nejakých čiastkach, aj keď za žalobkyňou prišla, uviedla, že čiastočné plnenia od nej neprijme. Zostatok pôžičky od žalobkyne predstavuje 6.000 eur.
K tvrdeniam žalovanej žalobkyňa uviedla, že nie je pravda, že by žalobkyni dávala nejakú obálku na úhradu čiastočnej pôžičky. Tieto jej tvrdenia zásadne namieta, avšak ona trvá na tom, aby jej vrátila priamo celý dlh a nie v čiastkach, nakoľko má 79 rokov a ona peniaze tiež potrebuje.
Z prehlásenia vyhotoveného žalovanou súd zisťuje, že dňa 3.1.2020 žalovaná prehlasuje, že si od žalobkyne požičala 5.700 eur a dlžnú sumu vráti dňa 10.1.2020.
Z ďalšieho prehlásenia žalovanej podpísané žalovanou dňa 11.3.2020 vyplýva, že posledná konečná suma je vo výške 6.000 eur a posledný dátum vrátenia vypožičanej sumy je v pondelok 16.3.2020 (č. l. 7).
Z výzvy žalobkyne zo dňa 8.9.2020 (č. l. 9) vyplýva, že žiadala žalovanú o vrátenie pôžičky v priebehu rokov 2019 - 2020, ktoré jej riadne odovzdala a prevzatie je žalovanou podpísané, niekoľkokrát odložila termín splátky a neskôr sa úplne odmlčala, preto žiada do 15 dní od doručenia tohto listu vrátenie požičanej sumy. Uvedený list žalovaná prevzala 19.8.2020 (č. l. 9).
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak až skutočným odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky.
V prejednávanej veci je možné bezpochyby konštatovať, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 6.000 eur na tom skutkovom základe, že túto sumu 5.700 eur + 300 eur poskytla žalovanej v hotovosti a dňa 11.3.2020 žalovaná potvrdila, že posledná konečná suma vypožičaná je 6.000 eur a posledný dátum vrátenia vypožičanej sumy je 16.3.2020. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobkyňou uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 6.000 eur, je možné uzavrieť, že žalobkyňa ako veriteľ uplatňovala voči žalovanej ako dlžníkovi nárok na vrátenie peňažnej sumy 6.000 eur poskytnutej žalovanej titulom medzi stranami sporu uzavretej zmluvy o pôžičke.
Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 Občianskeho
zákonníka, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa (žalobca) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma (táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne), pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančnej
hotovosti do rúk žalovanej, a to 3.1.2020 sumy 5.700 eur a dňa 11.3.2020 ďalšej sumy 300 eur, teda spolu vypožičaná suma 6.000 eur. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzatvorenia zmluvy o pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality. Ako vyplýva zo skutkových zistení, dlžník, teda žalovaná dňa 11.3.2020 potvrdila prevzatie pôžičky vo výslednej konečnej sume 6.000 eur a súčasne sa ju zaviazala vrátiť do 16.3.2020. Podpis dlžníka na uvedenom potvrdení nebol sporný, túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalovaná, že takéto prehlásenie žalobkyni vystavila a zaviazala sa túto vo výške 6.000 eur vrátiť do 16.3.2020.
Súd nemal pochybnosti o pravdivosti „čestného prehlásenia“, nebola preukázaná
žiadna skutočnosť, že by prejav vôle nebol zrozumiteľný, pravosť podpisu žalovaná nespochybňovala. Vychádzajúc z jeho obsahu s poukazom na vyššie uvedené súd predmetnú listinu posúdil (podľa jej obsahu) a dospel k záveru, že v danom prípade ide i o tzv. dlžobný úpis, ktorý má účinky uznania dlhu, a teda v právnom zmysle ide o uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, t.j. domnienku, že v čase uznania dlhu dlh existoval. Veriteľ teda nemusí dokazovať v súdnom konaní existenciu dlhu, pokiaľ má od dlžníka uznanie dlhu. Z uznania dlhu musí byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (tzv. kauza), pričom taktiež v ňom musí byť presne určená výška pohľadávky a nakoniec musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Z predloženého „prehlásenia“ je totiž zrejmé, že žalovaná svoj dlh voči žalobkyni písomne a to čo dôvodu a výšky uznala. Dlh bol uznaný v písomnej forme, bol zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (pôžička), zároveň bola presne určená výška pohľadávky 6.000 eur a „prehlásenie“ obsahovalo aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť (16. marca 2020). Platným titulom nároku z pôžičky nie je preto samotný dlžobný úpis, ale právny úkon, na základe ktorého bol dlžobný úpis vystavený.
Keďže súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu 6.000 eur
uhradila, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 6.000 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobkyňa popri istine uplatňovala i úroky z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.3.2020. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká
bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Žalobkyňa preukázala, že pôžička bola poskytnutá a samotná žalovaná prehlásila, že pôžičku vráti do 16.3.2020, avšak túto riadne a včas nesplnila, a preto súd priznal popri istine žalobkyni i nárok na úroky z omeškania od 17.3.2020 až do zaplatenia.
Súd nepovolil žalovanej dlh splácať v splátkach vzhľadom na tú skutočnosť, že táto pôžička bola poskytnutá ešte v roku 2020 a žalovaná ani čiastočným plnením nepreukázala, že by túto pôžičku čo i len v splátkach žalobkyni vrátila. Žalovanej bola známa od poskytnutia pôžičky jej povinnosť vrátiť pôžičku do 16.3.2020 a prirodzeným a štandardným spôsobom správania sa osoby, ktorá vie o nutnosti skôr či neskôr zaplatiť nemalý finančný obnos je určitá kumulácia zdrojov, usporiadanie vlastných finančných a majetkových záležitostí tak, aby svoj záväzok riadne a čo najskôr mohla splniť.
20. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.3.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci a priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
23. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).