Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-580-2005.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Subarea
13Er/580/2005
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. A. Č.. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, o zaplatenie 3 051,71 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému exekútorovi JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 náhradu trov exekúcie vo výške 17,21 €.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverením tunajšieho súdu 13Er/580/05 -9 zo dňa 06.06.2005 poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len exekútor).
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13Er/580/2005 -17 zo dňa 25.10.2012 bolo vyhovené návrhu pôvodného oprávneného, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2013.
Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.09.2014 exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný. Zároveň si exekútor v tomto podaní vyčíslil trovy exekúcie, ktoré si žiada priznať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko z Uznesenia tunajšieho súdu 16D/158/2013 -10 zo dňa 27.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2013, bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi (po povinnom) bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Z daného teda možno konštatovať, že nemajetnosť povinného existovala už v čase jeho života a nie je preto možné zastaviť exekúciu s poukazom na iné ustanovenie Exekučného poriadku, nakoľko prvotná príčina zastavenia exekúcie by spočívala v nemajetnosti povinného. Uznesenie tunajšieho súdu o zastavení dedičského konania iba potvrdilo fakt, že povinný bol už v čase života nemajetný.
Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 7MCdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011 okrem iného konštatoval aj, že „...V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku )...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 pís. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnú do 30.06.2006) /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 9,96 Eur (za 3 úkony - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného), podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške 26,56 (za 4 začaté hodiny - prevzatie návrhu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, vyhotovenie návrhu na zastavenie, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie) a hotové výdavky podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 4,38 €. Zároveň si uplatnil DPH. Spolu teda žiadal priznať odmenu vo výške 49,04 Eur.
Súd dospel k záveru, že exekútorovi nie je možné priznať všetky nim vyčíslené trovy a priznal mu odmenu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 9,96 € (3 úkony - 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinného). Ďalej súd priznal exekútorovi hotové výdavky podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 4,38 € (poštovné), a tiež DPH vo výške 2,87 € (20% zo sumy 14,34 €). Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 17,21 €.
Súd nepriznal exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za 1 začatú hodinu za prevzatie návrhu na výkon exekúcie, 1 začatú hodinu za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 začatú hodinu za vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko tieto boli exekútorom uplatnené duplicitne a za tieto úkony mu bola priznaná odmena podľa § 14 ods. 1 pís. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky. Ďalej súd exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za 1 začatú hodinu za spísanie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko sa nejedná o trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, keď podľa § 200 ods.1 veta druhá Exekučného poriadku má exekútor právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo zistené, že povinný je nemajetný a nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také
konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.