Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/100/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu F. zastúpeného K., proti žalovanému Y., zastúpenému U. o zaplatenie 65.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. októbra 2021, č.k. -94, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 65.000 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 31.10.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v zostávajúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.), žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu, žalobca ako predávajúci, žalovaný ako kupujúci, uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva, ktorej predmetom bol prevod podielu 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Y. ako rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla na parcele registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/ X. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 160.000 eur, a mala byť uhradená v sume 70.445,64 eur do 5 dní od podpisu kúpnej zmluvy a v sume 89.554,36 eur do 7 dní od kumulatívneho splnenia podmienok, kedy kupujúci bude zapísaný ako vlastník na list vlastníctva, na LV nebudú žiadne zápisy v časti tiarch, ani obmedzujúce poznámky. Dňa 17.12.2015 podpísal kúpnu zmluvu žalobca, dňa 18.12.2015 podpísal kúpnu zmluvu žalovaný. Žalobca súdu predložil výpisy z účtu vedeného v N.., z ktorých bolo zistené, že 14.12.2015 bolo vložených na účet 60.000 eur, platba bola popísaná ako „záloha na kúpu chalupa Y.“, 18.12.2015 bol realizovaný výber hotovosti v sume 60.000 eur.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný mu pred uzavretím kúpnej zmluvy zaslal sumu 60.000 eur na účet jeho manželky s tým, že ho následne telefonicky oslovil a žiadal túto sumu späť, nakoľko úhrada tejto sumy nesedí dátumovo s podpisom kúpnej zmluvy. Sumu 60.000 eur v hotovosti manželka z účtu vybrala a na stretnutí, na ktorom sa podpisovala kúpna zmluva, odovzdal žalovanému uvedenú sumu. Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel a tvrdil, že dňa 14.12.2015 zaslal na jeho účet zálohu na kúpnu zmluvu vo výške 60.000 eur, ktorú nežiadal vrátiť späť a túto mu žalovaný ani nevrátil. Potvrdil, že pri podpise kúpnej zmluvy žalobcu sprevádzala osoba, ktorú nepoznal. Svedkyňa Y. H., manželka žalobcu, uviedla, že na jej účet prišla od žalovaného suma 60.000 eur, ktorú na požiadanie manžela vybrala, tento jej vysvetlil, že peniaze ide odovzdať žalovanému. Svedok F.. F. N. potvrdil, že žalobca ho požiadal, aby s ním išiel k žalovanému, kde má podpísať kúpnu zmluvu, nesie väčší obnos peňazí,

a preto nechce ísť sám. Spoločne išli k žalovanému do domu, kde žalobca odovzdal žalovanému sumu 60.000 eur v dvoch obálkach a následne podpísal žalovaný kúpnu zmluvu, ktoré stretnutie nahral kamerou na kľúčoch, ktoré položil na stôl.

4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu s predmetom, ktorý je popísaný v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Z tvrdení žalovaného vyplynulo, že zaplatil žalobcovi celkom 155.000 eur, pričom 14.12.2015 zaplatil časť dohodnutej kúpnej ceny 60.000 eur. Medzi stranami zostalo sporné, či túto sumu ako časť kúpnej ceny žalobca žalovanému v hotovosti vrátil alebo nie.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, svedkov F.. N. a p. H. a listinných dôkazov dospel k záveru, že túto sumu v hotovosti žalobca žalovanému odovzdal. Tvrdil to žalobca, potvrdil to svedok F.. N., z pohybov na účte vyplynulo, že prevodom bola táto suma uhradená na účet svedkyne p. H. a tiež to, že túto sumu následne svedkyňa p. H. v hotovosti vybrala z účtu a odovzdala manželovi, žalobcovi. Keďže táto suma predstavovala časť úhrady dohodnutej kúpnej ceny, bolo možné konštatovať, že žalovaný časť dohodnutej kúpnej ceny nezaplatil, preto bola žaloba v tejto časti dôvodná. Pokiaľ ide o úhradu 5.000 eur, žalovaný tvrdil, že zaplatil z dohodnutej kúpnej ceny len 155.000 eur s poukazom na to, že túto sumu požičal žalobcovi, resp. jeho manželke. Žalobca takúto pôžičku poprel a žalovaný existenciu takejto pôžičky ničím nepreukázal, preto bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný nezaplatil žalobcovi celú dohodnutú kúpnu cenu, ale popri 60.000 eurách neuhradil aj ďalších 5.000 eur. Súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodne podanú a v celom rozsahu jej vyhovel.

6. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 65.000 eur od 22.12.2015 do zaplatenia. Nezdôvodnil bližšie, z akých dôvodov sa domnieva, že sa žalovaný dostal do omeškania týmto dňom. Súd prvej inštancie mal za to, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny vyššie popísaným spôsobom, v sume 70.445,64 eur do 5 dní od podpisu kúpnej zmluvy, teda do 23.12.2015 a sumu 89.554,36 eur do 7 dní od splnenia podmienok spočívajúcich v zápise kupujúceho na liste vlastníctva. Kedy bol žalovaný zapísaný na LV a splnil uvedenú podmienku, žalobca neuviedol. V tomto smere teda absentovala existencia príslušných tvrdení, prípadne dôkazov, súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa kedy bola žaloba podaná súdu, teda od 31.10.2018, kedy bolo možné konštatovať, že sa aj druhá časť kúpnej ceny stala splatnou. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , veta prvá, Obč. zákonníka, nariadenia vlády č. , o trovách konania rozhodol podľa , .

7. Súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz vyhotovený audiovizuálnym záznamom zo stretnutia, na ktorom boli prítomní žalobca, žalovaný a F.. N., nakoľko po posúdení okolností, za akých bol zvukový záznam vyhotovený, dospel k záveru, že ide o dôkaz získaný nezákonným spôsobom.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca i žalovaný.

9. Žalovaný sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil iba na základe subjektívnych dôkazov - svedeckých výpovedí osôb, u ktorých možno mať dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti a objektivite, úplne ignoruje nesporné objektívne listinné dôkazy - výpisy z bankových účtov v peňažných ústavoch, o ktorých nie sú žiadne pochybnosti. Mal za to, že svedkyňa Y. H. je manželkou žalobcu, ktorá má dôvod na účelovú výpoveď s cieľom podporiť svojho manžela, pričom nemala žiadne bližšie informácie o okolnostiach predaja domu. Jej tvrdenie, že suma 60.000 eur bola zaslaná na jej účet z dôvodu, že jej manžel - žalobca nemal účet, nebola pravdivá, nakoľko tento bankový účet mal a dňa 18.12. naň bola i zo strany žalovaného zaslaná suma 70.445,64 eur. Uvedená svedkyňa nebola prítomná pri údajnom odovzdávaní peňazí žalovanému. Svedok F.. F. N. je so žalobcom v priateľskom vzťahu a bez vedomia a súhlasu žalovaného v jeho vlastnom dome vyhotovil nezákonný zvukový záznam, ktorého

obsah nepozná a nemôže sa k nemu vyjadriť. Súd prvej inštancie správne procesne postupoval, keď vykonanie uvedeného dôkazu nepripustil. Nie je potom zrejmé, aký motív by on mohol mať, aby žiadal od žalobcu späť v hotovosti peniaze, ktoré mu už riadne prevodom na účet zaplatil, akú pohnútku mal žalobca, aby kupujúcemu dobrovoľne takúto vysokú čiastku späť vrátil a nenechal si toto potvrdiť, pričom žalobca potvrdil, že mal viacero podlžností, ktoré sa mali riešiť v rámci predmetnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si od neho peniaze požičiaval opakovane a nevracal ich, sám navrhol predaj domu aj kúpnu cenu, pričom on nikdy žalobcovi žiadne peniaze nedlhoval, ani si od neho nič nepožičal. Záver súdu prvej inštancie k sume 60.000 eur je jednoznačne nesprávny, keď listinné dôkazy - výpisy z bankových účtov bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že táto časť kúpnej ceny bola zaplatená bezhotovostným prevodom dňa 14.12.2015 na účet manželky žalobcu. Pokiaľ ide o sumu 5.000 eur, sú závery súdu prvej inštancie nesprávne, keď uvedenú sumu dňa 24.11.2015 poukázal na účet manželky žalobcu s poznámkou „H. FIN výpomoc“ a túto sumu poskytol žalobcovi na základe jeho prosby a predchádzajúcej ústnej dohody s tým, že sám navrhol, aby si ju odpočítal z následnej kúpnej ceny, čo aj ako veriteľ urobil. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol nesprávne a priznal žalobcovi nárok, pre ktorý neexistuje žiaden právny dôvod. Uplatnil odvolací dôvod podľa , .

10. Žalobca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti nepriznaného úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania z čiastky 65.000 eur vo výške 5,05 % od 22.12.2015 do zaplatenia. Vytýkal súdu prvej inštancie pochybenie pri nepriznaní mu úroku z omeškania zo sumy 65.000 eur vo výške 5,05 % za obdobie od 22.12.2015 do 30.10.2018. Z predložených dôkazov a tvrdení strán vyplýva, že k podpisu zmluvy zo strany žalovaného ako posledného účastníka zmluvného vzťahu došlo dňa 18.12.2015, dňa 21.12.2015 bola na jeho účet pripísaná kúpna cena ponížená o uplatňovaných 65.000 eur s tým, že táto čiastka nebola do dnešného dňa zaplatená. V kúpnej zmluve bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny vo výške 70.445,64 eur do 5 dní od podpisu kúpnej zmluvy, pričom táto časť smerovala na účet úverujúcej banky a bola splatná do 23.12.2015 a suma 89.554,36 eur bola splatná do 7 dní od splnenia podmienok spočívajúcich v zápise kupujúceho na liste vlastníctva. Splatnosť kúpnej ceny nebola medzi stranami sporná. Dôvodil, že nárok na zaplatenie uvedených úrokov z omeškania mal súd preukázaný, keď vydal platobný rozkaz v danej veci, ktorý obsahoval priznanie aj tejto časti nároku. Súd prvej inštancie tak nemal pochybnosti o tomto nároku. V prípade potreby mohol tieto doplniť, táto skutočnosť však v priebehu celého konania nebola žalovaným spochybnená, čo ho viedlo k presvedčeniu, že súd nemal dôvod meniť v tejto časti nároku svoje stanovisko vyjadrené samotným aktom vydania platobného rozkazu v predmetnej veci. Návrh na vklad do katastra podával žalovaný, ktorý bol navrhovateľom konania, v ktorom došlo ku vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a mal teda toto konanie plne v dispozícii. Jeho prípadná pasivita nemohla ísť na jeho ťarchu, lebo takýto prístup by bol v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie tiež neprihliadol na to, že kataster nehnuteľností je verejný register. Ak mal súd o uvedenom pochybnosti, mal na základe ustanovenia vykonať dôkaz výpisom z katastru nehnuteľností ako dôkaz vyplývajúci z verejných registrov. Súd prvej inštancie túto právomoc nevyužil a iba vágne konštatoval, že absentovala existencia príslušných tvrdení, prípadne dôkazov. Ak sa súd nestotožnil s uvedeným, mal zohľadniť dátum predžalobnej výzvy priloženej k žalobe.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., III. potvrdiť ako vecne správny a vo výroku II. zmeniť v súlade s jeho odvolaním. Uviedol, že tvrdenia žalovaného o subjektívnych dôkazoch nie sú pravdivé, nakoľko svoj nárok preukázal jednak listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami. Poukázal na skutočnosť, že žalobca i žalovaný sa zhodli na tom, že p. F.. F. N. bol účastníkom ich schôdzky, na ktorej malo dôjsť k odovzdaniu predmetnej hotovosti. Čo sa týka spochybňovania objektívnosti výpovedí svedkov, poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom bola odmietnutá degradácia dôkazu svedeckej výpovede len na základe subjektívnych skutočností, pričom žalovaný neuviedol, na základe akých skutočností mal za to, že svedecké výpovede nie sú objektívne. K svedeckej výpovedi svedkyne Y. H. uviedol, že jej výpoveď a výpis z účtu preukazujú výber finančnej hotovosti a svedok F.. F. N. nie je jeho rodinný príslušník ani blízky priateľ, ide o osobu pohybujúcu sa v danom období v prostredí obchodu s realitami, kvôli čomu sa naňho obrátil a poznajú ho obe zmluvné strany. Pokiaľ žalovaný uviedol, že nemá možnosť brániť sa proti dôkazu - zvukovo obrazovému záznamu, pretože nepozná jeho obsah, uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu sa o tento dôkaz neopiera a žalovaný tak nemôže uvedené zneužívať ako nástroj svojej procesnej obrany, pretože mohol udeliť súhlas s vykonaním tohto

dôkazu. Pokiaľ ide o subjektívnu pohnútku konania žalovaného mal za to, že touto bolo obohatenie sa žalovaného. Zdôraznil, že z výpovedí účastníkov je zrejmé, že sa jedná o bývalých priateľov a bola medzi nimi určitá dôvera, pričom uvedené finančné prostriedky žalovaný previedol na účet jeho manželky ešte pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy, čo mohlo utvrdiť pocit jeho dôvery voči žalovanému. Zotrval na závere, že z jeho strany došlo k navráteniu finančnej čiastky 60.000 eur žalovanému. K čiastke 5.000 eur uviedol, že aj keby existoval záväzok v tejto výške voči nemu, tento nebol predmetom konania a žalovaný v konaní ani netvrdil, že by táto čiastka mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny. Nad rámec uvedeného uviedol, že nárok na zaplatenie dlžnej čiastky žalovaný voči nemu uplatnil na Okresnom súde Žilina, ktorý spor je vedený pod sp. zn. .

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci odvolania k žalobe uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní zo dňa 12.10.2021. Tvrdenie žalobcu, že pravdivosť tvrdení svedkyne možno oprieť o listinné dôkazy nie je založená na pravde, nakoľko jediná skutočnosť, ktorá z listinných dôkazov vyplýva, je hotovostný výber 60.000 eur, ktorý dôkaz nepreukazuje, že uvedené peniaze svedkyňa odovzdala žalobcovi a že túto sumu žalobca žalovanému odovzdal. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ignoruje podstatné listinné dôkazy v konaní - výpisy z bankových účtov a to na úkor výpovedí svedkov, z ktorých jeden je manželka žalobcu a s druhým je žalobca v priateľskom vzťahu. Pre určenie okamihu zaplatenia kúpnej ceny je rozhodujúce znenie článku 3 bod 3.2. kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 17.12.2015, na základe ktorej došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti a kde sa nachádza overený podpis žalobcu ako predávajúceho, z ktorého vyplýva, že kúpna cena sa považuje za zaplatenú dňom pripísania na dohodnutý bankový účet predávajúceho a na účet N.. Kúpna cena bola riadne a vopred dohodnutým spôsobom zaplatená, čo vyplýva z výpisov z bankových účtov. K žiadnej písomnej dohode, v ktorej by mal žalobca žalovanému údajne vrátiť sumu 60.000 eur, nedošlo. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a žalobcovi priznal nárok, na ktorý neexistuje žiaden právny dôvod.

13. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenie odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa .

15. V danej veci nebolo sporné, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva podielu 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Y. ako rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla na parcele registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 160.000 eur, a mala byť uhradená v sume 70.445,64 eur do 5 dní od podpisu kúpnej zmluvy na účet č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a v sume 89.554,36 eur do 7 dní od kumulatívneho splnenia podmienok, kedy kupujúci bude zapísaný ako vlastník na list vlastníctva, na LV nebudú žiadne zápisy v časti tiarch, ani obmedzujúce poznámky na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 17.12.2015 podpísal kúpnu zmluvu žalobca, dňa 18.12.2015 podpísal kúpnu zmluvu žalovaný. Sporným tiež nebolo, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 18.12.2015 časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 70.445,64 eur na určený účet a dňa 21.12.2015 z druhej časti dohodnutej kúpnej ceny sumu 24.554,36 eur na účet manželky žalobcu. Nespornou bola medzi stranami i skutočnosť, že žalovaný bezhotovostne vložil na účet manželky žalobcu dňa 14.12.2015 sumu 60.000 eur, ktorá bola dňa 18.12.2015 z tohto účtu vybratá. Žalobca tvrdil, že ho žalovaný požiadal o vrátenie tejto sumy z dôvodu, že došlo k jej úhrade pred podpisom kúpnej zmluvy, čo by mu v účtovníctve mohlo robiť problém, žalovaný tieto jeho tvrdenia popieral.

16. Spornou tak zostalo zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 65.000 eur, keď druhá časť kúpnej ceny mala byť zaplatená v celkovej výške 89.554,36 eur po kumulatívnom splnení dohodnutých podmienok, bola však uhradená len vo výške 24.554,36 eur.

17. Žalobca tvrdil, že ho žalovaný požiadal o vrátenie tejto sumy z dôvodu, že došlo k jej úhrade pred podpisom kúpnej zmluvy, čo by mu v účtovníctve mohlo robiť problém, žalovaný tieto jeho tvrdenia popieral. Žalobca na svoje tvrdenia ohľadne vrátenia sumy 60.000 eur žalovanému na jeho požiadanie a tým nezaplatenie sumy 60.000 eur z kúpnej ceny predložil svedecké výpovede Y. H. - svojej manželky, ktorá z účtu uvedenú sumu vybrala a odovzdala ju žalobcovi, ktorý jej vysvetlil, že tieto peniaze ide

žalovanému vrátiť, a svedeckú výpoveď F.. F. N., ktorý bol pri podpise kúpnej zmluvy a pri odovzdaní uvedenej sumy žalovanému ako i kúpnu zmluvu.

18. Žalobca uvedené tvrdenia popieral, považoval ich za nelogické a tvrdil, že výpisy z účtu majú vyššiu dôkaznú silu ako uvedené výpovede svedkov, ktorých dôveryhodnosť spochybňoval.

19. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa , ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. . Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej, aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo pre to, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

22. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

23. V danej veci strany uzatvorili kúpnu zmluvu, na ktorú dopadá ustanovenie , z ktorého vyplýva, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpnej zmluvy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Dôkaznú povinnosť preukázať zaplatenie kúpnej ceny má nesporne v danej veci žalovaný ako kupujúci.

24. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k zatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy dňa 18.12.2015, v ktorej bola riadne dohodnutá splatnosť kúpnej ceny tak, že suma 70.445,64 eur mala byť zaplatená do 5 dní od podpisu kúpnej zmluvy, ktorú kúpnu cenu žalovaný žalobcovi zaplatil v dohodnutej lehote dňa 18.12.2015, druhá časť kúpnej ceny vo výške 89.554,36 eur mala byť zaplatená do 7 dní

od kumulatívneho splnenia podmienok, kedy bude kupujúci - žalovaný zapísaný ako vlastník na list vlastníctva a na tomto liste vlastníctva nebudú žiadne zápisy v časti tiarch, ani obmedzujúce poznámky z tejto časti kúpnej ceny. Dňa 21.12.2015 žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 24.554,36 eur.

25. Žalobca nespochybnil, že dňa 14.12.2015, t.j. pred podpisom kúpnej zmluvy žalovaný vložil na účet jeho manželky sumu 60.000 eur ako zálohu na kúpu chalupy Y., ktorú sumu však následne dňa 18.12.2015 z tohto účtu jeho manželka vybrala a on ju pred podpisom kúpnej zmluvy odovzdal žalovanému. Uvedené tvrdenie žalovaného potvrdil svedok F.. F. N., ktorý bol prítomný pri preberaný tejto sumy žalovaným. O pravdivosti tvrdenia žalobcu o vrátení sumy 60.000 eur ako zálohy kúpnej ceny svedčí nielen výpoveď svedka F.. F. N. (ako v odvolaní žalovaný namietal), ale i samotné znenie písomnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu (ide o listinný dôkaz), v ktorej sa zaplatenie zálohy na kúpnu cenu žalovaným vo výške 60.000 eur vôbec neuvádza. Naopak kúpna cena mala byť zaplatená v plnej dohodnutej výške 160.000 eur a rozdelená do dvoch častí (viď bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku).

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenie o vrátení 60.000 eur žalovanému pred podpisom kúpnej zmluvy žalovaným preukázal a naopak žalovaný zaplatenie kúpnej ceny vo výške 60.000 eur nepreukázal, musí preto niesť následky neunesenia dôkazného bremena, ktoré sa ho v súvislosti so zaplatením kúpnej ceny týka.

27. Pokiaľ ide o sumu 5.000 eur, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju žalobcovi poskytol na jeho prosbu a tento navrhol, aby ju odpočítal z kúpnej ceny, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedenú sumu dňa 24.11.2015 zaslal na účet manželky žalobcu s označením „ H. FIN výpomoc“. Zo žiadneho dôkazu predloženého alebo označeného žalovaným však nevyplýva dohoda strán sporu o započítaní tejto sumy v súvislosti s dohodnutou kúpnou zmluvou. Žalovaný dôkazné bremeno ani v súvislosti so započítaním sumy 5.000 eur s kúpnou cenou 160.000 eur neuniesol.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, vykonaných pred súdom prvej inštancie, také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie. Preto dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa daný nebol.

29. Žalobca uplatnil i odvolací dôvod podľa , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje svoje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31. Súd prvej inštancie v danej veci na zistený skutkový stav aplikoval ust. , , ktoré právne posúdenie žalobca podaným odvolaním nespochybnil a odvolací súd ho považuje za správne. Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle odvolací súd nevzhliadol.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolacie námietky žalovaného považoval za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. za správny.

33. Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 65.000 eur od 22.12.2015 do 30.10.2018.

34. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na čl. III. bod 3.2 písm. b/ týkajúci sa zaplatenia druhej časti kúpnej ceny, ktorá mala byť zaplatená do 7 dní od kumulatívneho splnenia podmienok - kupujúci (žalovaný) bude zapísaný na liste vlastníctva k prevodu predmetu ako výlučný vlastník a zároveň v časti C ťarchy príslušného listu vlastníctva nebude žiaden zápis, ani v časti B listu vlastníctva žiadna obmedzujúca podmienka, pričom splnenie podmienok je viazané na preukázanie listu

vlastníctva k predmetu prevodu použiteľného na právne úkony kupujúcemu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca k svojej žalobe ani v priebehu celého konania list vlastníctva, z ktorého by bolo zrejmé kedy došlo k rozhodnutiu príslušného orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného a kedy došlo k splneniu druhej kumulatívnej podmienky - na liste vlastníctva nebude žiadny zápis v časti B listu vlastníctva a žiadna obmedzujúca poznámka, v konaní nepreukázal, takýto listinný dôkaz napriek tomu, že mu znenie kúpnej zmluvy bolo známe, súdu nepredložil, ani neoznačil. Žalobca tak nepreukázal, že dňa 22.12.2015 boli obe uvedené podmienky zaplatenia druhej časti kúpnej ceny splnené, preto nebolo možné jeho žalobe v tejto časti vyhovieť. Za takýto dôkaz nie je možné považovať výzvu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 08.11.2017 (č.l. 9 spisu) ako sa mylne žalobca domnieval, nakoľko doručenie tejto výzvy žalovanému žalobca v podanej žalobe netvrdil. Pokiaľ nedôjde v súdnom konaní k tvrdeniu žalobcu, nie je možné ani uniesť dôkazné bremeno doručenia tejto výzvy žalovanému, ani dospieť k nesporným skutkovým tvrdeniam (viď bod 22 odôvodnenia tohto rozsudku).

35. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany.

36. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalovaného, odvolací súd s týmto nesúhlasí, nakoľko žalobca rovnako žalovaný bol účastníkom katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva a rovnako ako žalovaný mal možnosť uvedenú listinu/listiny do spisu v tomto súdnom konaní predložiť. Nie je možné zaťažovať žalovaného dôkazným bremenom na zabezpečenie úspechu žalobcu v danej veci.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania, ktoré stranami sporu vecne spochybnené neboli.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že pri čiastočnom úspechu žalobcu a žalovaného v tomto odvolacom konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).