Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cpr-1-2014.pdf
PDF · 86.43 KB
No categories available
16Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa F. zastúpený JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, proti odporcovi PP ENGINEERING s.r.o., so sídlom P.O.H. 52/87, Hviezdoslava 52/87, Veľké Kapušany, IČO: 46994343, o zaplatenie 2958,76 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 14Ro/323/2013-36, zo dňa 20.11.2013.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2958,76 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 304,83 € od 16.2.2014 do 19.2.2014, úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 264,83 € od 19.2.2014 do 18.3.2014, úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 164,83 € od 18.3.2014 do 28.3.2014, úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 144,83 € od 28.3.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 304,83 € od 16.3.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 304,83 € od 16.4.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 2204,27 € od 28.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku s tým, že ju má zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň sa ukladá právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby vyčíslil v zákonnej lehote túto náhradu trov konania navrhovateľa.
odôvodnenie:
Na tunajší súd bol dňa 10.10.2014 doručený návrh, v ktorom navrhovateľ žiadal, aby mu odporca zaplatil sumu 2958,76 € s príslušenstvom. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.1.2014 pracoval ako zamestnanec odporcu. Podľa pracovnej zmluvy vykonával pre odporcu prácu, a za túto prácu mal dohodnutú mzdu vo výške 352 € v hrubom a 304,83 € v čistom. Odporca mu doposiaľ nezaplatil mzdu za vykonanú prácu za január 2014 v takej výške ako bola dohodnutá, konkrétne mu nezaplatil 144,83 €, nakoľko k čiastočnej úhrade 40 € došlo dňa 19.2.2014, a dňa 18.3.2014 v sume 100 € a dňa 28.3.2014 v sume 20 €, čiže spolu mu za január 2014 odporca vyplatil sumu 160 €, ale mal mu zaplatiť 304,83 €. Za mesiac február 2014 mu doposiaľ odporca nezaplatil 304,83 € a za mesiac marec tiež 304,83 €, čiže spolu za január - marec 2014 navrhovateľovi odporca nevyplatil mzdu v sume spolu 754,49 €. Ďalej odporca nevyplatil navrhovateľovi stravné za výkon práce pri pracovnej ceste v Nemecku, a to stravné po 45 € za deň od 13.1.2014 do 31.1.2014, a potom od 1.2.2014 do 11.2.2014, za 12.2.2014 sumu 22,50 € a od 24.2.2014 do 28.2.2014 tiež po 45 € a od 1.3.2014 do 12.3.2014 po 45 €, za deň 13.3.2014, sumu 22,50 €, čiže stravné, ktoré odporca dlhuje navrhovateľovi je spolu 2160 €. Navrhovateľ si uplatňuje aj náhradu za nevyčerpanú časť dovolenky za pomernú časť roka, a to za prvý turnus, kde bola mzda 304,83 €, teda za 2 dni, na ktoré mu vznikol nárok v danom období je to spolu 29,03
€ a za druhý turnus je to 1 deň, čiže 15,24 €. Spolu náhrada za nevyčerpanú dovolenku, ktorú navrhovateľ vyčíslil v návrhu je 44,27 €. Z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel navrhovateľ a odporca dňa 11.1.2014 bolo zistené, že ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté Nemecko a zmluvné strany sa dohodli, že bude zamestnávateľ, teda odporca, vysielať navrhovateľa ako zamestnanca na pracovné cesty na nevyhnutné potrebné obdobie podľa potrieb. Bol dohodnutý pracovný týždenný čas 40 hodín týždenne a základná mzda 352 € v hrubom, mesačná mzda spolu 352 € v hrubom, bola dohodnutá aj dovolenka podľa § 103 Zákonníka práce, t.j. 4 týždne. Z prehľadu pracovných ciest, ktoré vykonal navrhovateľ pre odporcu v Nemecku bolo zistené, že bol vyslaný na pracovnú cestu v období od 13.1.2014 do 17.1.2014, od 20.1. do 21.1.2015, od 27.1. do 1.2.2014, od 3.2. do 8.2.2014, od 10.2. do 11.2.2014, od 27.2. do 31.2.2014, od 3.3. do 7.3.2014 a od 10.3. do 13.3.2014.
Vo výpovedi právny zástupca navrhovateľ uviedol, že doposiaľ mu nebola vyplatená mzda, ktorú si uplatňuje v tomto konaní od odporcu, ani mu nebola vyplatená alikvotná časť dovolenky, ktorá mu patrí celkovo v počte 3 dní, vzhľadom na dĺžku pracovného pomeru u odporcu, a ani mu nebola vyplatená náhrada stravného, aj keď vykonal pracovné cesty v Nemecku, a stravné na deň mu malo byť vyplácané po 45 €. Uviedol, že v Nemecku bol v 2 turnusoch a za každý deň mu v rámci týchto dvoch turnusov patrí po 45 €, s výnimkou 2 dní, a to 12.2.2014 a 13.3.2014, keďže ide o dni, kedy cestoval po ukončení turnusu na územie SR, a vzhľadom na to je v zmysle Opatrenia MF SR stravné ponížené na polovicu, čiže mu patrí v týchto 2 dňoch po 22,50 €.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, nevzniesol žiadne námietky.
Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 118 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa ods. 3, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné.
Podľa § 13 ods. 1 cit. zák., pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty, za podmienok ustanovených týmto zákonom, stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách, alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma nad 12 hodín.
Podľa § 13 ods. 2, základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Podľa § 13 ods. 4 písm. c, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
Podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z.z. je základná sadzba v Nemecku vo výške 45 €.
Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň, sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť zmeny, časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12-ina dovolenky za kalendárny rok.
Podľa § 103 ods. 2 ZP, dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 30 rokov veku, je najmenej 5 týždňov.
Podľa § 116 ods. 1 ZP, zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa ods. 3, za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
V tomto konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.1.2014, a jeho pracovný pomer trval od uvedeného dňa, s tým, že preukázateľne do 13.3.2014 vykonával pre odporcu práce, na základe pracovnej zmluvy, a to aj v zahraničí na pracovných cestách v Nemecku v dvoch turnusoch: od 13.1.2014 do 10.2.2014 a od 24.2.2014 do 13.3.2014. Za mesiac január v zmysle pracovnej zmluvy vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce - § 118 - § 129, vznikol navrhovateľovi nárok na mzdu za január 2014 vo výške 304,83 €, z čoho mu odporca doposiaľ zaplatil iba 160 €, a preto si oprávnene navrhovateľ od odporcu uplatňuje v tomto konaní zaplatenie mzdy za január 2014 v sume 144,83 €, a za február a marec 2014 po 304,83 €, čo je spolu 754,49 €. Keďže doposiaľ navrhovateľovi odporca uvedenú mzdu nevyplatil, v zmysle vyššie uvedeného mu súd tento nárok na náhradu mzdy priznal ako opodstatnený. Ďalej bola navrhovateľovi priznaná aj náhrada stravného za výkon práce pri pracovných cestách v Nemecku, a to v zmysle vyššie citovaného Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z.z., teda za obdobie od 13.1.2014 do 11.2.2014 po 45 €, za deň 12.2.2014 v sume 22,50 €, za obdobie od 24.2.2014 do 12.3.2014 po 45 € a za deň 13.3.2014 vo výške 22,50 €, nakoľko v dňoch 24.2.2014 a 13.3.2014 sa vracal z pracovných ciest na Slovensko, a patrí mu za uvedené dni polovičná náhrada stravného. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku 3 dní, a to za prvý turnus v počte 2 dní, vychádzajúc z mesačnej mzdy navrhovateľa 304,83 €, čo je za 21 pracovných dní, 2 dni dovolenky, a to po 15,24 €, za 2 dni spolu 29,03 € a za druhý turnus je to za 1 deň 15,24 €. Spolu teda náhrada za nevyčerpanú dovolenku 3 dní bola navrhovateľovi priznaná v zmysle § 116 Zákonníka práce v sume 44,27 €.
V tomto konaní si uplatnil navrhovateľ aj nárok na úroky z omeškania z dlžných súm, a to v zmysle § 517 OZ.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka pri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (nar. vl. č. 21/2013 Z.z.).
Bolo preukázané v tomto konaní, že navrhovateľovi nebola vyplatená mzda od odporcu, a to za mesiac január 2014, splatná 16.2.2014, z ktorej navrhovateľovi bol priznaný úrok vo výške 5,15 % zo sumy 304,83 € od 16.2.2014 do 19.2.2014, úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 264,83 € od 19.2.2014 do 18.3.2014, úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 164,83 € od 18.3.2014 do 28.3.2014, úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 144,83 € od 28.3.2014 až do zaplatenia. Navrhovateľovi bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 304,83 € od 16.3.2014 do zaplatenia, a 5,15% zo sumy 304,83 € od 16.4.2014 do zaplatenia. Tiež mu bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 2204,27 € od 28.7.2014 do zaplatenia.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, a to za právne zastúpenie advokátom v sume 1013,86 €. Konkrétne bola priznaná odmena advokátovi v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vychádzajúc z hodnoty veci 2958,76 €, čo je za 1 úkon právnej služby, suma 111,21 €. Bola priznaná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, za výzvu protistrane na úhradu vo veci samej zo dňa 28.7.2014, spracovanie a podanie žaloby dňa 10.10.2014, pojednávanie na OS Michalovce dňa 4.3.2015, k tomu režijný paušál 3 x 8,04 € a 1 x 8,39 €. Ďalej bola priznaná náhrada cestovného a náhrada za stratu času pri porade s klientom v Bratislave dňa 23.7.2014, v sume 536,51 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.