Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/72/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXX a 2. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXX, o zaplatenie 378,55 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni 1. a odporcovi 2. súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.02.2012, domáhal od odporcov zaplatenia sumy 378,55 eur s prísl., titulom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.05.2003, ktorú odporcovia ako dlžníci uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (SLSP, a.s.) ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk).

Odporcovia sa k doručenému návrhu nevyjadrili.

Riadne predvolaný navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Odporcovia svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, súdne zásielky si v odbernej lehote na adrese trvalého pobytu viackrát neprevzali, pričom odporca 2. osobne dňa 07.11.2013 na súde uviedol, že obaja na predmetnej adrese bývajú. Súd preto považoval doručenie predvolania odporcom na súdne pojednávanie, v zmysle (ďalej len ) za vykázané. V zmysle súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä podaným návrhom, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 02.05.2003, špecifikáciou pohľadávky, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.03.2010, písomným vyjadrením navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 02.05.2003 uzavreli odporcovia ako dlžníci zmluvu o splátkovom úvere so SLSP a.s., ako (pôvodným) veriteľom, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporcom úver vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk), ktorý bol úročený pevnou úrokovou sadzbou 9,80 % ročne. Odporcovia sa poskytnutý úver zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 56,43 eur (1 700 Sk), s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.06.2003 a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na 20.04.2006.

Pôvodný veriteľ (SLSP, a.s.) predmetnú pohľadávku voči odporcom postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 na navrhovateľa a uvedené postúpenie oznámil odporcom písomným podaním zo dňa 28.10.2008.

Z predloženej špecifikácie predmetnej pohľadávky (predloženej so zmluvou o postúpení), vyplýva, že ku dňu 22.10.2008 predstavovalo omeškanie odporcov so splácaním 1281 dní t.j. viac ako tri roky (už ku dňu 22.10.2008).

Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že nakoľko odporcovia neplnili riadne v stanovených termínoch splátky, porušili tým svoju povinnosť a postupca od zmluvy odstúpil a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Navrhovateľ však nešpecifikoval dátum ku ktorému, podľa jeho tvrdenia, mal pôvodný veriteľ od zmluvy uzavretej s odporcami odstúpiť a o tvrdenom odstúpení ani nepredložil žiadny dôkaz.

V písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2015 navrhovateľ uviedol, že odporcovia na základe vyššie uvedenej zmluvy čerpali úver vo výške 1 659,70 eur, z ktorého doposiaľ celkovo splatili sumu vo výške 1 743,71 eur. Zároveň navrhovateľ doručil súdu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.03.2010, podpísanú iba odporkyňou 1., v ktorom odporkyňa uznala čo do dôvodu a výšky záväzok vo výške istiny 256,22 eur, vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 02.05.2003. V bode 3. tohto uznania sa odporkyňa zaviazala tento záväzok splatiť v mesačných splátkach po 40 eur s dátumom 25. dňa v mesiaci a dátumom prvej splátky 25.04.2010. V bode 3.1 uznania je zároveň drobným písmom uvedená veta, podľa ktorej osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.06.2006, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.06.2006, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z posledne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Uvedené zákonné ustanovenie, ktoré v čase rozhodovania súdu už bolo platné a účinné, súdu teda prikazuje zaoberať sa akýmikoľvek zákonnými prekážkami či dôvodmi, ktorých by sa inak mohol dovolávať i spotrebiteľ, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie nároku navrhovateľa resp. nemožnosť uplatnenia jeho nároku vrátane premlčania, ktoré nastalo i v prejednávanej veci.

Na základe uvedeného sa súd, z dôvodu hospodárnosti konania, prioritne zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku). Ďalšie konanie by bolo bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí), išlo by len o akademické rozhodovanie, takže činnosť súdu by tým strácala akýkoľvek zmysel. Nemožnosť priznania nároku je daná tým, že navrhovateľ mal počas plynutia premlčacej doby dostatok času, aby sa staral o vykonanie svojho práva, a aby ho uplatnil.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že v prípade predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 02.05.2003 uzavretej medzi SLSP, a.s., a odporcami sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrela predmetná spoločnosť (banka) v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa, v postavení spotrebiteľa, ktorá pri jej uzatváraní nevystupovala v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade o spotrebiteľských úveroch, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/ EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa t.j. povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou.

Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval príslušné ustanovenia ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, konkrétne a ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v .

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že celý úver (aj bez jeho predčasného zosplatnenia či odstúpenia od zmluvy) bol splatný dňa 20.04.2006. Z prílohy k vyššie uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok súčasne vyplýva, že už ku dňu 22.10.2008 predstavovalo omeškanie odporcov 1281 dní t.j. viac ako tri roky. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 23.02.2012. Navrhovateľ teda napriek tomu, že zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky uzavrel s pôvodným veriteľom už dňa 22.10.2008 následne čakal viac ako tri roky, než podal návrh na súd. Možno teda konštatovať, že premlčanie pohľadávky tak bolo v danom prípade spôsobené nečinnosťou samotného navrhovateľa, pričom premlčacia doba úveru uplynula 20.04.2009. Ak by aj súd v konaní dospel k záveru, že navrhovateľ má pohľadávku voči odporcom z titulu nedoplatku na poskytnutom spotrebiteľskom úvere, nemohol by túto navrhovateľovi podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd v danom prípade prihliada z úradnej povinnosti. Súd sa preto touto otázkou nezaoberal a nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol.

Súd zároveň osobitne skúmal povinnosť odporcov plniť navrhovateľovi titulom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporkyňa 1. podpísala dňa 18.03.2010. Keďže dohodu podpísala iba odporkyňa 1. ohľadom premlčania uplatneného nároku voči odporcovi 2. je uvedená dohoda bezpredmetná. Zároveň ju však súd považuje za irelevantnú aj vo vzťahu k odporkyni 1. V tejto dohode totiž odporkyňa v bode 3.1 vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov o posúdení zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy treba aj pre platnosť predmetnej dohody o uznaní záväzku vo vzťahu k odporkyni 1. použiť .

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

na rozdiel od vyžaduje pre platnosť uznania premlčaného dlhu vedomosť dlžníka o premlčaní. Súd má za to, že uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. V prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti namietať nemohol.

Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ iniciuje podpísanie ním vopred pripravených formulárov, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršil. Uznanie dlhu odporkyňou 1.v dohode zo dňa 18.03.2010 považoval súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa 1. skutočne vedela o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponovaná drobným písmom v bode 3. tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku.

Vzhľadom na obsah formulárovej dohody, má súd vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá obsahu dohody, o čom svedčí aj spôsob jej vyplňovania, keď prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania je ukryté do dohody o splátkach do bodu 3.1, posledná veta, napriek tomu, že toto prehlásenie by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. Takto formulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Zároveň treba uviesť, že uznanie záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Navrhovateľ je pri tejto uzatváraní dohody v postavení dodávateľa a potom musí súd podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu kontrole podľa , pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov. Z doterajšej praxe konajúceho súdu je však zjavné, že navrhovateľ vo formulárových dohodách necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, to znamená suma dlhu (istiny) je vo väčšine prípadov vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom, a týmto spôsobom tak chce navrhovateľ dosiahnuť v súdnom konaní aj vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok v zmysle vyššie citovanej (spotrebiteľskej) právnej úpravy.

Uvedený postup navrhovateľa pri uzatvorení dohody o uznaní dlhu tak považoval súd za v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník si podpisom tejto formulárovej dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie, pričom podľa (platného v čase uzavretia predmetnej dohody o splátkach) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ďalej súd poukazuje na to, že predmetné vyhlásenie o uznaní dlhu spôsobuje značnú nerovnováhu právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že bez vedomia spotrebiteľa zakladá 10 ročnú premlčaciu dobu zákon, ktorú zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom uznaním dlhu.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Zámer dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.03.2010, súd teda hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súd týmto súčasne poukazuje na viaceré skoršie súdne rozhodnutia (napr. rozhodnutia Krajského súdu Prešov pod sp. zn. , , , ), ktorými bolo konštatované, že pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike.

Vzhľadom na uvedené závery, súd považuje dohodu o uznaní premlčaného dlhu zo dňa 18.03.2010 v zmysle , a za neplatnú z dôvodu, že jej uzatvorenie predstavuje nekalú obchodnú praktikou navrhovateľa, v dôsledku ktorej prišlo k zhoršeniu zmluvného postavenia odporkyne 1. ako spotrebiteľa, a ako taká je v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto pri posudzovaní premlčaniu dlhu na predmetnú dohodu neprihliadal.

V konaní úspešní odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, preto im súd ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.