Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: M.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.11.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. novembra 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca si žiadosťou spísanou dňa 21.4.2021 uplatnil nárok na invalidný dôchodok. O tomto nároku rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.5.2021 tak, že podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi od 15.10.2020 priznala invalidný dôchodok v sume 557,20 EUR mesačne. Taktiež rozhodla, že tento sa zvyšuje na sumu 571,70 EUR mesačne od 1.1.2021 podľa a zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení svojho rozhodnutia odkázala Sociálna poisťovňa na odborný posudok o invalidite zo dňa 21.4.2021, v zmysle záveru ktorého bol žalobca uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % a deň vzniku invalidity bol určený na 15.10.2020 - deň záznamu o uplatnení nároku na invalidný dôchodok. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie zaradené do kapitoly IX, odd. A. pol. 8, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, stavy po srdcových operáciách, stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení. Výška invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,9749, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím 44,7640, aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 13,6361 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s dátumom priznania invalidného dôchodku a argumentoval, že žiadal o doplatenie invalidného dôchodku v maximálnom možnom rozsahu v akom bolo možné invalidný dôchodok doplatiť, a vyjadril aj nesúhlas s určeným dátumom vzniku invalidity od 15.10.2020, ktorý bol určený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky.

3. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.11.2021 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení mení prvostupňové rozhodnutie nasledovne:

- Podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq, § 293dr a § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 15.10.2017 priznáva žalobcovi invalidný dôchodok v sume 130,10 EUR mesačne.

- Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 1.1.2018 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 134,20 EUR mesačne.

- Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 1.1.2019 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 138,40 EUR mesačne.

- Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 1.1.2020 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 142,70 EUR mesačne.

- Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 1.1.2021 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 147,10 EUR mesačne.

4. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na to, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica dňa 5.8.2021, ktorý určil dátum vzniku invalidity od 9.4.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Banskej Bystrici.

5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 04.10.2021 so záverom, že žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % z percentuálneho rozpätia 40 až 50 % pre ochorenie zaradené do kapitoly IX, odd. A, pol. 8 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, stavy po srdcových operáciách, stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení neurčil. Dátum vzniku invalidity bol určený od 09.04.2010.

6. Výška invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5784, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím vo výške 42,6740 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,3505 a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Takto vypočítaná výška invalidného dôchodku 126,10 EUR mesačne bola následne príslušným spôsobom valorizovaná. Žalovaná v rozhodnutí zároveň uviedla, že podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznáva invalidný dôchodok spätne od 15.10.2017, to znamená najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok.

Správna žaloba - žalobné body

7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, zrušenia rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní a vrátenia veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

8. Žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania a odopretie práva na doručenie rozhodujúceho dôkazu po vyžiadaní žalobcom. Žalobca namietal, že v rámci odvolacieho konania bol vyprodukovaný úplne nový dôkazný prostriedok - odborný lekársky posudok posudkového lekára odvolacieho orgánu zo dňa 4.10.2021, ktorý však nie je podpísaný príslušným posudkovým lekárom a nie je preto z neho vôbec zrejmé, či vôbec bol vypracovaný posudkovým lekárom a ktorým. Takýto dôkazný prostriedok je nedostačujúci na riadne posúdenie veci, je nepreskúmateľný a nemá dôkaznú silu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa vyslovenej požiadavky na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu osobitne vo veci týkajúcich sa rozhodovania o nárokoch na invalidný dôchodok. Žalobca ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa mu odborný lekársky posudok zo dňa 4.10.2021 odmietla poskytnúť s tým, že mu bude doručený až spolu s rozhodnutím druhostupňového orgánu.

9. Uvedený odborný lekársky posudok zo dňa 4.10.2021 bol podkladom pre rozhodnutie v odvolacom konaní a zásadným spôsobom zmenil závery o dni vzniku invalidity žalobcu, keď tento bol stanovený

v rozpore so žalobcovou argumentáciou uvedenou v odvolaní a v rozpore s odborným posúdením uvedeným v prvostupňovom odbornom posudku o invalidite zo dňa 21.4.2021, s ktorým sa žalobca s poukazom na stabilizáciu jeho ochorenia konštatovanú odbornými lekármi, ďalší vývoj ochorenia, ako aj subjektívne pociťovanie ochorenia absolútne stotožňoval, nakoľko posúdenie vychádzalo z jemu známych lekárskych nálezov.

10. Žalobca ďalej poukazoval na to, že bol vypracovaný akýsi „medziposudok“ dňa 5.8.2021, ktorý mu bol doručený 20.8.2021, ktorého význam mu nie je známy a nebol ani podkladom pre rozhodnutie odvolacieho orgánu.

11. Sociálna poisťovňa zmenila prvostupňové rozhodnutie, čím vec právoplatne ukončila, odôvodňujúc ho úplne novým dôkazným prostriedkom - odborným lekárskym posudkom zo dňa 04.10.2021, ktorý nielenže nebol vypracovaný posudkovým lekárom, keďže nie je podpísaný, ale žalobcovi ako účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia aj napriek jeho výslovnej žiadosti nebol poskytnutý. Takéto konanie je porušenie dvojinštančnosti administratívneho konania, nakoľko žalobca nemal v odvolacom konaní možnosť brániť svoje práva opravným prostriedkom a nemal možnosť oboznámiť sa s rozhodujúcim dôkazným prostriedkom - odborným posudkom zo dňa 4.10.2021. Správny by bol taký postup, keď by žalovaná prvostupňové rozhodnutie zrušila a vrátila vec na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa rozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, preto žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti konania.

12. Ďalšou skupinou žalobných námietok žalobca namietal posúdenie dňa vzniku invalidity. Uvádzal, že odvolaním sa domáhal zmeny rozhodnutia zo dňa 28.5.2021 tak, že žiadal zmeniť deň vzniku invalidity z dôvodu, že rozhodujúca zmena pre priznanie invalidného dôchodku časovo nastala v období medzi 28.3.2014 a 17.7.2015, čo potvrdzoval zdravotný stav žalobcu konštatovaný v priložených lekárskych správach. Sociálna poisťovňa určila deň vzniku invalidity až o 10 rokov skôr ako to určil pôvodne prvostupňový orgán, a o 5 rokov skôr, ako to navrhoval a preukazoval v odvolaní žalobca. S takýmto určením dňa vzniku invalidity žalobca vyjadril nesúhlas. Posúdenie dňa vzniku invalidity spätne do roku 2010 malo za následok nízke parametre vo vzorci pre určenie výšky invalidného dôchodku, preto následne došlo k zmene invalidného dôchodku zo sumy 557,20 EUR, ktorá bola určená prvostupňovým orgánom s účinnosťou od 15.10.2020, na sumu 134,20 EUR mesačne s účinnosťou od 1.1.2018, čo bolo určené druhostupňovým orgánom. Napriek vzniku invalidity od 9.4.2010 a priznaniu invalidného dôchodku za obdobie 3 rokov spätne je žalobca povinný po započítaní už vyplateného invalidného dôchodku Sociálnej poisťovni vrátiť časť toho, čo mu už bolo vyplatené, a to výške 1 924,73 EUR.

13. Žalobca pripodobnil situáciu a postup Sociálnej poisťovne k súdnemu konaniu, keď by rozsudok I. stupňa bol napadnutý odvolaním nespokojnou stranou konania, ktorá by odvolanie odôvodnila konkrétnymi argumentami a druhostupňový súd by sa s týmito argumentmi nevysporiadal, bez vedomosti odvolateľa by si zabezpečil nový dôkaz, neumožnil by mu oboznámiť sa a vyjadriť sa k nemu, odmietol by tento dôkazný prostriedok odvolateľovi poskytnúť a na základe úplne iných a nových argumentov plynúcich z nového dôkazu by prvostupňový rozsudok zrušil a namiesto vrátenia veci na nové konanie by sám zmenil prvostupňové rozhodnutie v neprospech odvolateľa.

14. Ďalšou skupinou žalobných námietok žalobca namietal nedodržanie lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Poukázal na to, že druhostupňové rozhodnutie mu bolo doručené 17.1.2022 a malo byť dané na poštovú prepravu 14.1.2022, pričom malo byť vydané už 8.11.2021. Žalobca vyjadril domnienku, že druhostupňové rozhodnutie je „antidatované“ preto, aby odvolací orgán budil dojem, že rozhodnutie vydal v 30-dňovej lehote, predĺženej ešte o ďalších 60 dní. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom objektívnom dôvode, ktorý by si vyžadoval odklad odosielania rozhodnutia žalovanou o viac ako 2 mesiace, išlo o nečinnosť a nehospodárnosť Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho bol žalobcovi aj napriek už vydanému, no stále nedoručenému rozhodnutiu žalovanej, naďalej vyplácaný invalidný dôchodok. Rozhodovanie o odvolaní žalobcu trvalo Sociálnej poisťovni neprimerane a nedôvodne dlho, a to od dňa 9.7.2021 do 17.1.2022, kedy bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne žalobcovi doručené. V tejto súvislosti poukázal žalobca na mailovú komunikáciu so zamestnankyňou Sociálnej poisťovne z odboru lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 30.11.2021, kedy sa informoval o stave konania a o odvolaní, a taktiež na komunikáciu zo dňa 1.12.2021, keď dostal odpoveď, že nedisponujú informáciou o tom, prečo rozhodnutie žalobcovi nebolo doručené.

15. Ďalšou skupinou žalobných námietok žalobca namietal, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné (arbitrárne). Namietal, že odvolací orgán sa pri určovaní percentuálnej miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť obmedzil na posúdenie medicínskych otázok, ktoré môžu však v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení viesť jedine k určeniu rozpätia percent. Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, a rovnako ani z odborného lekárskeho posudku zo dňa 4.10.2021, že by sa Sociálna poisťovňa zaoberala ostatnými zákonom stanovenými parametrami, majúcimi vplyv na posúdenie percent v rámci percentuálneho rozpätia, a to: a) stabilizovanosť zdravotného stavu, b) dosiahnuté vzdelanie - posúdenie kedy a aké vzdelanie žalobca dosiahol, c) zamestnanie -posúdenie odkedy a aké povolanie vykonáva, d) subjektívny pocit pacienta - ťažkosti žalobcu, ich charakter, skutočnosť do akej miery pacienta jeho zdravotné ťažkosti ovplyvňujú, akým spôsobom.

16. Žalobca ďalej poukázal na ust.§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a na to, že v období rokov 2001 až do 17.7.2015 bol jeho zdravotný stav ohľadom rozhodujúcich parametrov, akými sú pulmonálna chlopňa, gradienty, nedilatácia PK a PP resp. len mierna dilatácia PK a PP, stabilizovaný. Poukázal pritom na lekárske správy ošetrujúceho lekára MUDr. V..

17. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa posudzuje na základe ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, pričom žalobca poukázal v tejto súvislosti na to, že až od 17.7.2015 došlo k rapídnejšiemu zhoršeniu dilatácie PK a PP, k evidentnej dilatácii PK a PP, väčšiemu nárastu gradientu na pulmonálnom ústí, a teda k úvahám o nutnosti ďalšieho riešenia dysfunkčnej pulmonálnej chlopne možnou operačnou výmenou. Aj v tejto súvislosti žalobca poukázal na lekárske správy ošetrujúcich lekárov.

18. Sociálna poisťovňa pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je povinná posudzovať tiež komplexné funkčné vyšetrenia a závery, pričom je povinná prihliadať na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, či zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie. Žalobca uviedol, že do roku 2007 študoval vysokú školu, od 1.6.2008 je nepretržite zamestnaný, takže možnosť uplatnenia na trhu práce pre žalobcu znížená v porovnaní so zdravým jedincom v danom období nebola, a už vôbec nie ku dňu 9.4.2010 ako ho určil posudkový lekár v odbornom posudku zo dňa 4.10.2021.

19. Žalobca v roku 2010 úspešne vykonal odbornú skúšku, bol vymenovaný do funkcie, nebol v tomto období práceneschopný. Subjektívne obdobie od roku 2010 pociťuje ako obdobie, keď sa cítil dobre a vôbec neuvažoval o invalidite.

20. Uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa neskúmala a nevenovala im dostatočnú pozornosť, čo preukazuje, že pred vydaním rozhodnutia nebol Sociálnou poisťovňou zistený skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci v otázke dňa vzniku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, jej príčin a dôsledkov na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, a to s prihliadnutím na zostávajúcu schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie ich zmenou.

21. V odôvodnení rozhodnutia absentuje odôvodnenie, prečo má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a nie iba 40% alebo 50 %. Azda len preto, že bolo mylne konštatované, že pulmonálna regurgitácia bola „stredne závažná“ ku dňa 9.4.2010 a tak bolo určené v rámci percentuálneho rozpätia tiež „v strede“ v rozsahu 45%. Neboli zohľadnené a zdôvodnené ďalšie podstatné súvislosti a parametre, preto je rozhodnutie neodôvodnené a nepreskúmateľné.

22. V rozhodnutí absentuje tiež zmienka o vplyve vzdelania žalobcu a vplyve charakterov jeho zamestnania od 1.6.2008 až do súčasnosti, ktoré ho dostáva do lepšej východiskovej pozície na pracovnom trhu v porovnaní so zdravým jedincom, čo sa napokon aj ukázalo ako podstatné. Týmto sa vôbec odvolací orgán nezaoberal.

23. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentuje pacientov subjektívny pocit z predmetných diagnóz, teda subjektívne pociťovanie ťažkostí, resp. ich absencia a zhodnotenie ich vplyvu, aj ich posúdenie v rámci príslušného percentuálneho rozpätia 40 % až 50 %, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia.

24. Žalovaná sa vôbec nezaoberala vplyvom faktoru o asymptomatičnosti a konštatovanie „bez subjektívnych ťažkostí“ na dátum vzniku invalidity už ku 9.4.2010. Subjektívne dobre vnímaný zdravotný stav žalobcu v rokoch 2009 až 2015, kedy dosiahol úplné vysokoškolské vzdelanie, zamestnal sa, absolvoval prax a náročnú odbornú skúšku, je preukázateľne v neprospech vzniku invalidity stanovenej Sociálnou poisťovňou v odbornom lekárskom posudku dňa 9.4.2010. Vo väčšine lekárskych správ, ktoré žalobca doložil k odvolaniu, je nespochybniteľne konštatované, že žiadny zásadný diskomfort a ťažkosti v súvislosti s objektívne zistenými srdcovými chorobami žalobca subjektívne nepociťoval.

25. Podľa žalobcu všetky predložené lekárske správy od roku 2009 do 2015 konštatujú, že žalobca sa subjektívne cítil dobre, v dobrej fyzickej kondícii, nezadýchaval sa, vládal, neopúchali mu dolné končatiny. Bolo uvádzané, že počuje hlasité kliky protézy (aortálnej náhrady), čo ale bola nepodstatná vec z hľadiska funkčnosti. S týmto sa odvolací orgán nevysporiadal a vôbec na to neprihliadal. Každá jedna lekárska správa popisuje aj žalobcove subjektívne vnímanie diagnózy a zdravotného stavu, s čím sa odvolací orgán nevysporiadal, pričom to mohlo a malo mať vplyv na určenie príslušných percent invalidity v rámci predmetného rozpätia 40-50 % a malo to byť premietnuté do odôvodnenia. Uznanie žalobcu invalidným v rozsahu 45 % od dátumu 9.4.2010 je vzhľadom na posudzovaný vývoj zdravotného stavu žalobcu výslovne arbitrárne a právne bezzákladové rozhodnutie.

26. Žalobca ďalej namietal argumentáciu uvedenú v bode 5 odborného lekárskeho posudku zo dňa 4.10.2021, ktorú označil za účelovú, pretože Bentallova operácia, ktorá riešila aneuryzmu ascendentnej aorty, nemala a nemá nič spoločné s chlopňami srdca, je to „výdutina na aorte“, a ak bola aj pri tomto zákroku vykonaná revízia aortálnej protézy, ktorá potvrdila jej perfektnú funkčnosť, tak pokiaľ išlo o pulmonálnu chlopňu, absolútne sa tejto časti netýkala. Argumentáciu bodu 5 žalobca vníma ako argument, ktorým si posudkový lekár akoby ospravedlňuje to, prečo si lekárske správy pred tým, týkajúce sa parametrov pulmonálnej chlopne, absolútne nevšímal, resp. nechcel všímať, hoci mal, pretože svedčia pre stabilizovanosť stavu pulmonálnej chlopne a parametrov pravej strany srdca v čase 9.4.2010, pretože nič podstatné, čo by už nebolo známe, sa v tomto dátume neudialo.

27. K bodu 2 odborného lekárskeho posudku zo dňa 4.10.2021, týkajúceho sa nárastu pulmonálneho gradientu, k bodu 3 ktorý sa týka nárastu pulmunálnej regurgitácie a k bodu 4, ktorý sa týka dilatácie (preťaženie) pravej komory a pravej predsiene, doložil žalobca prehľad a genézu parametrov. Podľa žalobcu zdravotný stav bol stabilizovaný, pričom stav stabilizovanosti trval až do 17.7.2015. Žiaden nárast gradientu, žiadne zhoršenie závažnosti regurgitácie, žiadne zhoršenie dilatácie PK a PP, ktoré by sa vymykalo zo stavu charakterizovaného ako „stabilizovanosť“ nenastalo, a to až do roku 2015. Žalobca v prehľade uviedol jednotlivé hodnoty od roku 2005 do roku 2015.

28. Odvolací orgán porovnal lekársku správu žalobcu z roku 2005 s lekárskou správou z roku 2010 (9.4.2010). Podľa žalobcu až lekárska správa zo dňa 17.7.2015 konštatuje zásadné zhoršenie zdravotného stavu. K tejto správe zo dňa 17.7.2015, resp. k zmene zdravotného stavu v období od 28.4.2014 do 17.7.2015 sa druhostupňový orgán nijako nevyjadril, pričom toto zhoršenie zdravotného stavu žalobca výslovne uvádzal v odvolaní. Žalobca poukázal aj na ďalšie lekárske správy, konkrétne na správu MUDr. G. z 15.4.2016, kde sa konštatuje: „... pre zaznamenanú progresiu Echokg 7/2015...“ a na správu MUDr. Z., PhD. z NÚSCH BA z 12.11.2015: „... dilatácia PK s progresiou od 2016...“. Uvedeným progresiám diagnostikovaným v predložených lekárskych správach sa v rozhodnutí nevenuje žiadna pozornosť a ostali opomenuté. Na tieto zmeny však žalobca poukazoval už v podanom odvolaní. Odvolací orgán lekárske správy o progresii dilatácie pravej strany srdca od roku 2015 úplne odignoroval a zameral sa na obdobie roku 2010, kde túto skutočnosť objektívne lekári v lekárskych správach, ani žalobca subjektívne vnímaním svojho zdravotného stavu, nezaznamenali.

29. Žalobca namietal, že skutkové závery Sociálnej poisťovne sú nesúladné s obsahom podkladov, na základe ktorých sa žalobca domáhal priznania invalidného dôchodku. Poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.1.2013, v zmysle ktorého pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je rozhodujúcou otázka a vplyv dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 pritom nemôže pozostávať len z podradenia zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového lekára rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5), ale je treba brať zreteľ aj na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6). Pokles sa pritom posudzuje (§ 71 ods. 4) na základe

lekárskych správ a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie.

30. Sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia disponovala lekárskymi správami z kardiologických vyšetrení žalobcu z obdobia rokov 2009 až po súčasnosť, pričom nevenovala dostatočnú pozornosť presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu veci, pretože pri hodnotení týchto podkladov samostatne aj vo vzájomných súvislostiach nebrala v celom rozsahu do úvahy závery a odporúčania a nevykonala komparovanie z nich plynúcich informácií o zdravotnom stave žalobcu, na základe čoho nemohla dospieť k úplným a presným skutkovým záverom o úrovni alebo o zmene dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu. Nebol zistený skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci ako to vyžaduje ustanovenie .

31. Nebol zistený skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci v otázke dňa vzniku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, jej príčin a dôsledkov na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, a to bez prihliadnutia na zostávajúcu schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie alebo ich zmenu.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

32. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že námietka o tom, že v rámci odvolacieho konania bol vyprodukovaný úplne nový dôkazný prostriedok, a to odborný lekársky posudok zo dňa 4.10.2021, je nedôvodná. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica dňa 5.8.2021, ktorý si vyžiadal kardiologické nálezy z minulosti a na základe zdravotnej dokumentácie dospel k záveru, že pri opakovaných zákrokoch na srdci so zachovanou vývrhovou schopnosťou ľavej komory, dilitáciou srdcových oddielov, je možné stanoviť mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % už v období Echokg vyšetrenia a Bentallovej operácie dňa 9.4.2010. V tom čase bol žalobca už po 4. operácii s náhradou 2 srdcových chlopní a časti aorty. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica nevyhovel odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu, postúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia posúdil zdravotný stav žalobcu 4.10.2021 a uviedol, že posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky je nemenný a stotožnil sa s dátumom vzniku invalidity od 9.4.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.

33. Odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 4.10.2021 bol potrebný ako záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a je dôležitým dôkazným prostriedkom, ktorý bol vypracovaný za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci, teda ho nemožno označovať za „právnu vadu“.

34. K námietke o tom, že odborný lekársky posudok nebol podpísaný posudkovým lekárom Sociálna poisťovňa uviedla, že odborný posudok o invalidite nie je rozhodnutím ale podkladom pre rozhodnutie, pre ktoré zákon o sociálnom poistení nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou tak, ako sa to vyžaduje pri rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia generálneho riaditeľa je uvedený dátum vyhotovenia posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej a názov jej organizačnej zložky.

35. K námietkam týkajúcim sa dňa vzniku invalidity žalovaná uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Posúdenie dlhodobého nepriaznivého stavu a jeho následku na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

36. Posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných lekárskych nálezov. Dátum vzniku invalidity sa určuje na základe predložených odborných lekárskych nálezov a zo záverov odborných lekárov, z ktorých jednoznačne vyplýva, kedy nastal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nie na základe určenia dátumu, ktorý je pre účastníka najpriaznivejší na základe dosahovaných príjmov v určitom období.

37. Námietka o tom, že v odôvodnení rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne úplne absentuje žalobcov subjektívny pocit z predmetných diagnóz, teda subjektívne pociťované ťažkosti resp. absencia zhodnotenia ich vplyvu a ich posúdenie v rámci príslušného percentuálneho rozpätia 40 až 50 %, je nedôvodná. Zdravotný stav sa posudzuje na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a nálezov odborných lekárov, a nie na základe subjektívnych pocitov žalobcu.

38. Posúdenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálneho poistenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne.

39. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, považovala Sociálna poisťovňa za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením žalobcu, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

40. Rozhodnutia o invalidnom dôchodku Sociálna poisťovňa označila za zákonné a správne s tým, že majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Na základe uvedenej argumentácie žalovaná navrhla, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika)

41. V replike žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa sa vo svojom vyjadrení obmedzila a reagovala na niekoľko jednotlivých tvrdení žalobcu a tieto vytrhla z kontextu žalobného návrhu, nevyjadrila sa však k žalobnému návrhu ako celku a k jeho jednotlivým bodom. Sociálna poisťovňa prekročila lehotu na podanie vyjadrenia, ktorú nijako neodôvodnila a neospravedlnila.

42. Žalobca nenapadol samotnú skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania bol produkovaný nový dôkaz - odborný lekársky posudok zo dňa 4.10.2021, ale z textu žaloby je zrejmé, že žalobca napádal to, že nakoľko bol tento nový dôkazný prostriedok vypracovaný v rámci odvolacieho konania ako rozhodujúci dôkazný prostriedok pre vydanie druhostupňového rozhodnutia, mal byť žalobcovi na jeho žiadosť poskytnutý, a to ešte pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, aby mal žalobca možnosť sa k nemu vyjadriť a brániť sa. To je dôležité najmä za situácie, kedy mienil odvolací orgán svojim rozhodnutím vec právoplatne ukončiť, a teda rozhodnúť postupom bez vrátenia veci na opätovné rozhodnutie prvostupňovému orgánu.

43. Žalobca mal možnosť sa oboznámiť s tzv. medziposudkom zo dňa 5.8.2021, ktorý bol len podkladom pre podklad, a hoci bol plne totožný s odborným lekárskym posudkom zo 4.10.2021, tento nebol podkladom pre odvolacie rozhodnutie. Žalobca preto zotrval na vznesenej žalobnej námietke o porušení zásady dvojinštančnosti administratívneho konania, pretože nemal možnosť oboznámiť sa s rozhodujúcim novým dôkazným prostriedkom a brániť sa proti nemu.

44. Žalobca ďalej uviedol, že odborný lekársky posudok zo dňa 4.10.2021, tým že nebol podpísaný a neobsahoval ani meno posudkového lekára, ktorý ho vyhotovil, nespĺňa základné formálne náležitosti úkonu, ktorý tvoril nosný podklad pre vydanie druhostupňového rozhodnutia. Zároveň sú podľa žalobcu otázne právne účinky samotného druhostupňového rozhodnutia o odvolaní, ktorého mal byť tento posudok neoddeliteľnou súčasťou. Je nepreskúmateľné, či odborný posudok vypracovala naozaj osoba s príslušným vzdelaním a oprávnením, keď ani jej meno, priezvisko a titul žalobca nepozná.

45. Žalobca nespochybnil, že Sociálnej poisťovni a jej posudkovým lekárom prináleží určovanie dátumov vzniku invalidity, určovanie výšky percent invalidity, čo vyplýva zo zákona o sociálnom poistení. Poukázal

ale na to, že obsah a odôvodnenie odborných posudkov posudkových lekárov a z nich plynúce rozhodnutia žalovanej musia byť skutkovo a právne kvalitné, dostatočne odôvodňované a presvedčivé.

46. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že argumentácia obsiahnutá v správnej žalobe je subjektívnym pocitom nespokojnosti žalobcu, pravdepodobne motivovaná snahou o čo najvyšší invalidný dôchodok, táto argumentácia je nesprávna ba až neúctivá. Práve z dôvodu zabránenia vzniku dôvodných pochybností by mali byť odôvodnenia odborných posudkov a hlavne rozhodnutí orgánov Sociálnej poisťovne zákonné, absolútne vyčerpávajúce, logické a nevzbudzujúce pochybnosti o ich zákonnosti a správnosti.

47. Sociálna poisťovňa sa podľa žalobcu k podstatným argumentom správnej žaloby nevyjadrila, a to ani k námietkam nesprávneho procesného postupu a k procesným vadám. Nevyjadrila sa tiež k námietkam porušenia zásady dvojinštančnosti konania.

48. Žalobca poukázal na bod VIII. správnej žaloby s tým, že navrhuje, aby posudkový lekár Sociálnej poisťovne podložil svoje tvrdenia v otázke dátumu vzniku invalidity o konkrétnu lekársku správu a konkrétny dôkaz. Poukázal na to, že „indikáciu“ na výmenu aortálnej chlopne popri „Bentallovej operácii“ nemožno stotožňovať s tým, „či k výmene aortálnej chlopne aj reálne pri danej operácii došlo“, čo má podstatný význam. Žalobca zdôraznil, že po ukončení relatívne krátkej práceneschopnosti po operácii v roku 2009, ktorá bola úspešná, po návrate do práce, po pokračovaní v príprave na odbornú skúšku v roku 2010, v čase pred úspešným vykonaním odbornej skúšky a v čase vymenovania do funkcie v roku 2010, po ukončení vysokej školy v roku 2007 a v čase stabilizovania rozhodujúcich parametrov pravej strany srdca, bol uznaný za invalidného už od 9.4.2010.

49. Žalovaná sa vôbec nevysporiadala s dátumom vzniku invalidity žalobcu z toho hľadiska, prečo ju neurčila skôr alebo neskôr ako 9.4.2010. Žalobca bol po roku 2009 až 2015 ponechaný NÚSCH iba na vykonávaní kontrol u regionálneho kardiológa a internistu v Banskej Bystrici a až po zmene zdravotného stavu v roku 2015 (progresia) žalobca opätovne začal pravidelne navštevovať NÚSCH Bratislava, kde je sledovaný doteraz.

50. Odôvodnenie Sociálnej poisťovne, že až po 6 mesiacoch od Bentallovej operácie v roku 2009 bolo možné zhodnotiť efekt tejto operácie neobstojí, pretože Bentallova operácia sa netýkala pravej strany srdca ani jej parametrov z medicínskeho ani právneho hľadiska.

51. Žalovaná opomenula pri rozhodovaní zohľadniť aký stav sa žalobcovi operáciami dosiahol, resp. nedosiahol a v tomto smere ku samotným operáciám musia pristúpiť ďalšie zdravotné problémy, resp. parametre. Týmito mali byť problémy s pravou stranou srdca (PK a PP) ohľadom pulmonálnej chlopne, jej prepúšťania a z toho plynúce: 1. Gradient (tlak, označovaný ako PGmax. v mmHg), 2. Regurgitácia (prepúšťanie, priťažovanie, meranie v stupňoch 1. ľahká, 2. stredná - stredne závažná, 3. závažná), 3. Dilatácia (zväčšovanie objemu PK a PP) a hypertrofia (zväčšovanie objemu svalstva srdca na PK a PP) - hodnotené slovne ako „nedilatované“, „mierne dilatované“, „dilatované“. V tomto smere žalobca poukázal na tabuľku parametrov uvedenú v časti VIII. správnej žaloby.

52. Podľa žalobcu si Sociálna poisťovňa a posudkový lekár akoby vôbec nevšimli, že percentá invalidity nie sú len o medicínskych otázkach ale sú o celkovom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým jedincom, čo vyplýva z otázok vymedzených v § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení.

53. Zistenie skutkového stavu Sociálnou poisťovňou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Vyjadrenie Sociálnej poisťovne k správnej žalobe sa obmedzilo na niekoľko argumentov žalobcu, uvedených v žalobnom návrhu, ale neobsahuje stanoviská žalovanej k jednotlivým bodom/dôvodom žalobného návrhu.

Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov správnym súdom

54. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 15.12.2022. Účastníci konania sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.

55. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nielen z dôvodov a v rozsahu správnej žaloby ( a ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej podľa zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd v prejednávanej veci nad rozsah žalobných námietok vady v postupe Sociálnej poisťovne a v preskúmavaných rozhodnutiach nezistil.

56. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

57. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

58. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

59. Podľa ; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

60. Podľa ; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 61. Podľa ; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

62. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

63. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

64. Podľa § 172 ods. 1, 3, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení; (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). (4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. (5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a.

65. Podľa § 184 ods. 1, 5 zákona o sociálnom poistení; (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

66. Podľa § 185 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení; (1 ) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. Dávkové konanie o priznaní nemocenského na základe žiadosti podľa 184 ods. 13 písm. a) sa začína a) 11-tym dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, b) dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, ak zaniklo počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti. (3) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

67. Podľa § 190 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého sa tieto údaje týkajú. Iní

účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.

68. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

69. Podľa § 209 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

70. Podľa § 217 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

71. Podľa § 218 zákona o sociálnom poistení; (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. (4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

72. Žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania a odopretie práva na doručenie rozhodujúceho dôkazu po jeho vyžiadaní žalobcom. V tejto žalobnej námietke poukazoval na to, že v rámci odvolacieho konania bol vyhotovený úplne nový dôkazný prostriedok, konkrétne odborný lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 04.10.2021, avšak tento nie je podpísaný príslušným posudkovým lekárom, preto je nepreskúmateľný a nemá dôkaznú silu. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené a že ani na jeho žiadosť mu tento odborný lekársky posudok zo dňa 04.10.2021 nebol poskytnutý, o čom svedčí jeho e-mailová komunikácia so zamestnankyňou odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne. Namietal, že tento odborný lekársky posudok zásadným spôsobom zmenil závery o dni vzniku invalidity a že mu bolo zabránené sa s ním oboznámiť pred rozhodnutím Sociálnej poisťovne v druhom stupni. Podľa žalobcu postup žalovanej dosvedčuje porušenie dvojinštančnosti administratívneho konania a žalobca nemal v odvolacom konaní možnosť brániť svoje práva a oboznámiť sa s rozhodujúcim dôkazným prostriedkom.

73. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že podľa § 155 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinná pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie,

ktorými sú v zmysle § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Jednou z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok je aj vznik invalidity u žiadateľa, nakoľko podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistenec považuje za invalidného, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je v zmysle § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v zmysle § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, ako aj na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok pre účely rozhodovania o nároku o tejto dávke bolo vyhradené posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Je preto nepochybné, že odborný lekársky posudok je taktiež jedným z podkladov pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje osobitné náležitosti odborných lekárskych posudkov, konkrétne ich štruktúru a ich náležitosti. Správnemu súdu je ale aj z iných prejednávaných vecí známe, že vo väčšine prípadov sú odborné lekárske posudky podpísané posudkovým lekárom, ktorý posudok vyhotovil, teda že na odborných lekárskych posudkoch je uvedené meno a priezvisko posudkového lekára, ktorý posudok vyhotovil a aj jeho podpis s pečiatkou. V prejednávanej veci odborné lekárske posudky nie sú podpísané posudkovým lekárom a nie je v nich uvedené ani meno a priezvisko posudkového lekára. Takýto nedostatok v odborných lekárskych posudkoch by sám o sebe nebol dôvodom, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Je potrebné ale zdôrazniť, že účastníkovi konania by malo byť meno posudkového lekára, ktorý vypracoval odborný lekársky posudok známe, nakoľko ustanovenie § 181 v spojení s § 182 zákona o sociálnom poistení umožňuje účastníkovi konania vzniesť námietku voči zamestnancovi Sociálnej poisťovne, čo môže byť aj posudkový lekár. Z týchto dôvodov považuje správny súd za dôležité, aby účastník konania disponoval informáciou o tom, kto vypracoval odborný lekársky posudok.

74. K námietke o tom, že žalobcovi nebol doručený odborný lekársky posudok vypracovaný v odvolacom konaní správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že po tom, ako žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok, bol vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky odborný lekársky posudok zo dňa 21.04.2021. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a následne bol vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky ďalší odborný lekársky posudok zo dňa 05.08.2021. Takýto postup, keď bol po podaní odvolania vypracovaný posudkovým lekárom pobočky odborný lekársky posudok z 05.08.2021 (žalobcom v žalobe označený „medziposudok“), správny súd považuje za správny a z hľadiska zákonnosti tomuto postupu nemožno nič vyčítať. Ustanovenie § 217 zákona o sociálnom poistení umožňuje organizačnej zložke Sociálnej poisťovne vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako toho, ktorý sa odvolal alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, môže na základe tohto ustanovenia o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie. Preto aj Sociálna poisťovňa po podaní odvolania vyhotovuje ďalší odborný lekársky posudok posudkovým lekárom, ktorý v tomto odbornom lekárskom posudku uvedie, či zotrváva na predošlých vyslovených posudkových záveroch alebo nie, a teda vyhodnocuje sa otázka, či je možné odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu. Následne bol v odvolacom konaní posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie vypracovaný v rámci odvolacieho konania ďalší odborný lekársky posudok zo dňa 04.10.2021, ktorý žalobca žiadal v rámci odvolacieho konania doručiť a tento mu nebol poskytnutý.

75. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov v . Ďalej je potrebné uviesť, že zákon o sociálnom poistení na rozdiel od Správneho poriadku neobsahuje také ustanovenia, ktoré by orgánom Sociálnej poisťovne ukladali povinnosť oboznámiť účastníka konania pred vydaním rozhodnutia so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako to je napr. v ust. Správneho poriadku (Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.) Je ale nepochybné, že aj v rámci konania vo veciach sociálneho poistenia má účastník konania podľa zákona o sociálnom poistení právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy a odpisy, taktiež mu na požiadanie majú byť vyhotovené fotokópie. Obmedzenia sa týkajú údajov o zdravotnom stave účastníka konania, avšak v tomto prípade žalobca žiadal o také podklady rozhodnutia, v ktorých boli informácie o jeho zdravotnom stave, takže nebol dôvod na obmedzovanie sprístupnenia obsahu administratívneho spisu. Je teda pravdou, že zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia oboznamovať osobitne účastníka konania s odborným lekárskym posudkom ako podkladom pre rozhodnutie, avšak ak v tomto prípade žalobca v rámci administratívneho konania žiadal o predloženie odborného lekárskeho posudku, žalovaná pochybila, ak tento pred vydaním druhostupňového rozhodnutia žalobcovi neposkytla najmä v tom prípade, ak došlo k rozhodujúcej zmene v posúdení dňa vzniku invalidity. Nie je pochybné, že žalobca so zamestnancom Sociálnej poisťovne komunikoval a žiadal o odborný lekársky posudok vyhotovený v odvolacom konaní, preto Sociálna poisťovňa pochybila, keď aj s prihliadnutím na ust. zákona o sociálnom poistení neumožnila žalobcovi pred vydaním druhostupňového rozhodnutia oboznámiť sa s týmto odborným lekárskym posudkom.

76. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil v Sociálnej poisťovni nárok na invalidný dôchodok dňa 15.10.2020, pričom žiadosť o priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 184 ods. 5 zákon o sociálnom poistení bola so žalobcom spísaná dňa 21.04.2021, keď Sociálna poisťovňa uviedla v predtlačenej žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá bola žalobcovi predložená na podpísanie, dátum uplatnenia nároku 15.10.2020. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky v odbornom posudku, ktorý bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, určil dátum vzniku invalidity dňom 15.10.2020, a to dňom záznamu o uplatnení nároku na invalidný dôchodok. Za rozhodujúce zdravotné ochorenie určil ochorenie zaradené do kapitoly IX, oddiel A, položka 8, písm. b) v rámci prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení svojho posudku uviedol, že od roku 2015 sa aj po predchádzajúcich zákrokoch začal meniť zdravotný stav žalobcu, poukázal na to, že podľa opakovaných ECHOKG vyšetrení od roku 2015 pokračovala kardiologická starostlivosť s nárastom veľkosti pravého srdca so stredne ťažkou pulmonálnou regurgitáciou (nedostatočné uzatváranie chlopne pľúcnice). Ďalej poukázal na to, že od júna 2018 je preukázaný nárast gradientov nad pľúcnou chlopňou, dilatácia pravostranných oddielov srdca a že kardiológom je dokumentovaný asymptomatický priebeh bez klinickej progresie NYHA I. II. Žalobca vyjadril nesúhlas so stanoveným dátumom vzniku invalidity a vo svojom odvolaní namietal, že vo svojich podaniach žiadal aj o spätné priznanie invalidného dôchodku v takom rozsahu v akom to zákon o sociálnom poistení umožňuje, a ďalej namietal, že ak skôr uvedené operačné riešenia srdcových chorôb a srdcovocievnych chorôb z roku 1995 až 2009 nemajú byť dátumovo rozhodujúce pre vznik (uznanie) invalidity v rozsahu nad 40 %, tak najzásadnejšou zmenou podľa žalobcu bola zmena zdravotného stavu od roku 2015 z dôvodu postupnej degenerácie protézy chlopne, čo má za následok postupné zväčšovanie pravého srdca, nárast gradientov (tlaku) na pulmonálnej chlopni, na pulmonálnom ústí, zväčšovanie a preťažovanie (dilatáciu) pravej komory srdca, pulmonálnu regurgitáciu a pulmonálnu stenózu - stredne závažnú až závažnú. Žalobca zdôrazňoval, že hlavne gradienty na pulmonálnom ústí, pulmonálna regurgitácia a zväčšovanie sa pravého srdca, čo ovplyvňuje funkciu pravej komory srdca, boli riešené už od roku 2015, teda pred dátumom 15.10.2020, ktorý bol stanovený ako dátum vzniku invalidity a aj pred dátumom 15.10.2017, ktorý žalobca navrhoval brať do úvahy ako dátum existencie invalidity v rozsahu nad 40 %. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodujúca zmena zdravotného stavu nastala v období medzi 28.03.2014 a 17.07.2015, v súvislosti s čím poukazoval na lekársku správu MUDr. V. (ECHOKG) z 28.03.2014 a zo dňa 17.07.2015 s tým, že od tohto obdobia sa začali už aj pravidelné kontroly nielen na regionálnej úrovni u kardiológov v Banskej Bystrici ale v NÚSCH Bratislava (prvá lekárska správa MUDr. R. z 23.07.2015). Ďalšie lekárske správy už konštatovali totožný alebo o čosi zhoršený zdravotný stav. Po podanom odvolaní vyhotovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky posudok zo dňa 05.08.2021, v ktorom uviedol, že invalidita u žalobcu vznikla 09.04.2010 a rozhodujúcim zdravotným ochorením je ochorenie zaradené do kapitoly IX, oddiel A, položka 8, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár uzavrel, že podstatná

bola Bentallová operácia a následne za podstatný považoval časový okamih po uplynutí 6-tich mesiacov od tejto operácie, keď podľa posudkového lekára bolo možné dostatočne zhodnotiť efekt zákroku, pričom bola popisovaná mierna dilatácia pravostranných oddielov srdca a zhoršovanie regurgitácie na chlopni pľúcnice s tým, že už v tom čase bol žalobca po 4-tej operácii srdca s náhradou dvoch srdcových chlopní aj časti aorty. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.10.2021 rovnako zotrval na tom, že invalidita žalobcu vznikla 09.04.2010 a za podstatný považoval zdravotný stav žalobcu po Bentallovej operácii na základe výsledkov ECHOKG vyšetrenia po 6-tich mesiacoch od Bentallovej operácie.

77. Posúdenie zdravotného stavu zákon o sociálnom poistení zveruje posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne a zároveň je posúdenie zdravotného stavu vyriešením medicínskych otázok. Správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o nárokoch na invalidný dôchodok z toho hľadiska, či tieto sú úplné, logické, preskúmateľné a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť. V prejednávanej veci sa stal sporným dátum vzniku invalidity, keď prvostupňový orgán žalobcovi priznal invalidný dôchodok odo dňa uplatnenia nároku - odo dňa začatia dávkového konania (odo dňa, kedy žalobca prvýkrát „komunikoval“ so Sociálnou poisťovňou, pričom žalobca aj v odvolaní namietal, že nebol spokojný s tým, aký bol v žiadosti uvedený dátum uplatnenia nároku, avšak bola mu predložená na podpísanie žiadosť už vyplnená). Posudkový lekár pobočky pritom v prvom odbornom lekárskom posudku zo dňa 21.04.2021 považoval za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu, obdobie roku 2015. V rámci opätovného posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky a Sociálnej poisťovne ústredia došlo k zásadnej zmene v dátume určenia invalidity, keď tento bol určený na 09.04.2010. Dátum invalidity, ktorý bol oproti prvému určenému dátumu invalidity určený odlišne o 10 rokov skôr, mal za následok, že došlo aj k podstatnej zmene vo výške invalidného dôchodku, nakoľko iný dátumu vzniku invalidity ovplyvnil zohľadnené obdobia dôchodkového poistenia žalobcu. Odborný lekársky posudok zo dňa 04.10.2021, na základe ktorého bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu, správny súd ale nepovažuje za preskúmateľný a dostatočne odôvodnený. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie zotrval na závere, ktorý prijal posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky v poradí druhom vypracovanom odbornom lekárskom posudku zo dňa 05.08.2021, a to že invalidita vznikla 09.04.2010. Žalobca v odvolaní prejavil nespokojnosť s tým, že dátum vzniku invalidity bol určený ako dátum, kedy prvýkrát adresoval svoju žiadosť o invalidný dôchodok Sociálnej poisťovni a namietal, že žiadal priznať invalidný dôchodok aj spätne, v maximálnom možnom rozsahu ako to zákon o sociálnom poistení umožňuje, pričom za rozhodujúce obdobie, kedy došlo k zmene zdravotného stavu považoval obdobie od 28.03.2014 do 17.07.2015. Na túto odvolaciu námietku žalobca v odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.10.2021 a ani v rozhodnutí žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní, nedostal odpoveď.

78. Pre zodpovedanie žalobných námietok žalobcu správny súd považuje za potrebné uviesť aj to, že v tomto druhu administratívneho konania neplatí zásada zákazu reformatio in peius, preto druhostupňový orgán môže zmeniť prvostupňové rozhodnutie v rámci odvolacieho konania aj v neprospech účastníka konania, ktorý podal odvolanie. Preto skutočnosť, že došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia v neprospech žalobcu ako účastníka administratívneho konania, ktorý podal odvolanie, by sama o sebe nemala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

79. V prejednávanej veci ale žalobca v odvolaní namietal, že k podstatnej zmene zdravotného stavu u neho došlo v období rokov 2014 a 2015, pričom v odbornom lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 4.10.2021 nebola daná posudkovým lekárom odpoveď, a tým ani v rozhodnutí žalovanej vydanom v druhostupňovom konaní, na odvolacie námietky žalobcu, keď tento poukazoval na to, že rozhodujúcim obdobím pre určenie dňa vzniku invalidity malo byť obdobie v priebehu rokov 2014 až 2015. Z odborného lekárskeho posudku nie je zrejmé, prečo nemohla obstáť argumentácia žalobcu, ktorá bola ním uvedená v odvolaní, a to že invalidita vznikla v priebehu rokov 2014 a 2015, kedy podľa žalobcu došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu s dopadom na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

80. K žalobnej námietke o nedodržaní lehoty na rozhodnutie o odvolaní správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že po doručení prvostupňového

rozhodnutia podal žalobca odvolanie. Po znovuposúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky dňa 05.08.2021 bolo žalobcovi podaním č. 820 625 7510 0/Odv zo dňa 09.08.2021 oznámené, že odvolaniu nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu, a preto odvolanie bude predložené odvolaciemu orgánu. Oznámením č. 820 625 7510 0 zo dňa 30.08.2021 Sociálna poisťovňa oznámila žalobcovi, že lehota na vydanie rozhodnutia uplynie dňa 10.09.2021, ďalej poukázala na ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť vo veciach uvedených v § 210 ods. 1 tohto zákona najneskôr do 60 dní od začatia konania s tým, že v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní. Zároveň uviedla, že lekárska správa posudkového lekára je nevyhnutná ako podklad pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu a že zdravotný stav žalobcu doteraz nebol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, preto bola predĺžená lehota na rozhodnutie o ďalších 60 dní. Rozhodnutie o odvolaní je datované dňom 08.11.2021 a žalobcovi doručené 17.01.2022. Lehota na rozhodnutie o odvolaní bola dodržaná, nakoľko bola predĺžená procesným postupom upraveným v zákone o sociálnom poistení (§ 210). Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia, je zrejmé, že medzi rozhodnutím odvolacieho orgánu - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a doručením rozhodnutia žalobcovi uplynul dlhší čas, avšak táto skutočnosť sama o sebe nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že sa dôvodne domnieva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne a jeho vydanie je „antidatované“, avšak táto skutočnosť nebola preukázaná.

81. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorou bolo rozhodnuté o jeho odvolaní s tým, že odvolací orgán sa pri určovaní percentuálnej miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť obmedzil na posudzovanie medicínskych otázok a že sa nezaoberal dostatočne aj ostatnými parametrami, ktoré sú uvedené v zákone o sociálnom poistení a ktoré bolo potrebné pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zohľadniť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktoré stanovuje, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, ako aj na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Správny súd už v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozsudku poukázal na to, že odborný lekársky posudok zo dňa 04.10.2021, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie odvolacieho orgánu, považuje za nepreskúmateľný, nakoľko žalobca nedostal odpoveď na jeho odvolacie námietky, konkrétne prečo dátum vzniku invalidity nemôže spadať do obdobia rokov 2014 až 2015, keď žalobca v odvolaní tvrdil, že až v tomto období došlo k podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré podľa neho malo za následok ovplyvnenie jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Aj v nadväznosti na citované ustanovenie § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení potom správny súd považuje za dôvodné aj tie žalobné námietky, v ktorých žalobca poukazoval na to, že posudkový lekár, resp. aj žalovaná v odvolacom rozhodnutí, nevyhodnotili všetky parametre, ktoré zákon o sociálnom poistení stanovuje pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože nebola vyhodnotená zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúca schopnosť prípravy na povolanie, možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie, keď v roku 2010, kedy bol Sociálnou poisťovňou stanovený dátum vzniku invalidity (09.04.2010), sa cítil dobre a absolvoval odbornú skúšku a pracovne sa práve v tomto období uplatnil. Všetky tieto skutočnosti bolo potrebné dôsledne vyhodnotiť aj v reflexii na odvolacie námietky žalobcu, ktorými vyjadril nesúhlas s dátumom vzniku invalidity, ktorý bol stanovený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky na 15.10.2020, a zároveň v odvolaní uvádzal, že k rozhodujúcej zmene jeho zdravotného stavu, teda k zhoršeniu, došlo v období rokov 2014 až 2015. Keďže ide o vyhodnotenie takých skutočností, ktoré prináležia posudkovému lekárovi, ide o taký nedostatok odborného lekárskeho posudku aj rozhodnutia žalovanej, ktorý je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodenie.

82. V rámci ďalšieho konania bude preto úlohou Sociálnej poisťovne podrobne sa vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu, v ktorých namietal, že dátum vzniku invalidity spadá do obdobia rokov 2014 až 2015 a v tejto súvislosti sa vysporiadať aj so žalobcom prednášanými námietkami, že v roku 2010 bol jeho zdravotný stav stabilizovaný a jeho pracovný potenciál nebol znížený, pretože práve v tomto období zavŕšil prípravu na svoje povolanie a aj sa pracovne uplatnil. V tomto smere je podstatné aj vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu o tom, že podstatná zmena nastala až v roku 2015,

keď žalobca poukazoval na vývoj parametrov od 15.04.2005 do 17.07.2015 (bod. 61 správnej žaloby). Žalobca taktiež namietal, že pri Bentallovej operácii bola riešená len výdutina na aorte a ak aj bola vykonaná revízia aortálnej protézy, ktorá potvrdila jej perfektnú funkčnosť, tak pokiaľ išlo o pulmonálnu chlopňu, tak táto operácia sa absolútne tejto časti srdca netýkala. Preto v rámci ďalšieho konania bude úlohou posudkového lekára v prípade, že zotrvá na závere o tom, že podstatná zmena pracovného potenciálu u žalobcu nastala v dôsledku Bentallovej operácie, jednoznačne popísať a vyhodnotiť, čo bolo predmetom tohto lekárskeho zákroku, a aké dôsledky to malo na funkčnosť dotknutých orgánov a následne aký dopad mala táto funkčnosť na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Odborný lekársky posudok musí dať jednoznačné odpovede aj na otázky, ktoré na základe námietok žalobcu v konaní vyvstali a na ktoré rozhodnutie Sociálnej poisťovne a ani jej podklad - odborný lekársky posudok nedávajú dostatočné preskúmateľné odpovede, a to, či prípadné operačné zákroky, ktoré žalobca absolvoval do roku 2010 nemohli aj vzhľadom na vek žalobcu kompenzovať zistené ochorenia, v dôsledku čoho nebola znížená schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a či k podstatným zmenám nemohol dôjsť práve v neskoršom období, na ktoré poukazuje aj žalobca.

83. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa toho, že neboli zohľadňované subjektívne pociťované ťažkosti žalobcu, k tomu je potrebné uviesť, že subjektívne pocity účastníka konania podľa zákona o sociálnom poistení nie sú takou okolnosťou, ktorú by posudkový lekár mal vziať do úvahy. V predložených lekárskych správach a nálezoch ošetrujúci lekári spravidla uvádzajú aj subjektívne vnímanie ochorenia resp. zdravotného postihnutia účastníka konania. Následne sú vymedzené objektívne klinické zistenia a na základe toho sú v lekárskych nálezoch a správach stanovené diagnostické závery. Žalobca ani konkrétne neuviedol, ktoré ustanovenie právneho predpisu by v tomto smere malo byť porušené. Tento záver ale nie je v rozpore s predchádzajúcimi časťami odôvodnenia tohto rozsudku, keď správny súd považoval za nedostatočne vyhodnotené kritériá podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

84. Podľa správneho súdu v rozhodnutí žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu, ktorého podkladom bol odborný lekársky posudok zo dňa 04.10.2021, žalobca nedostal jednoznačnú odpoveď na odvolacie námietky, prečo dátum vzniku invalidity nemôže spadať do obdobia rokov 2014 až 2015. S ohľadom na rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu žalobcu považoval správny súd za nedostatočné a nepresvedčivo odôvodnené závery odborného lekárskeho posudku, keď za rozhodujúcu zmenu v zdravotnom stave žalobcu bol považovaný zdravotný stav po Bentallovej operácii v roku 2010. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne posúdiť schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v jednotlivých obdobiach a uviesť preskúmateľné závery s jednoznačnou odpoveďou, kedy došlo k takej zmene zdravotného stavu žalobcu, že to malo dopad na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a uviesť prečo. Samotná liečba alebo operačný zákrok nemusí mať dopad na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, pretože práve určitou liečbou alebo operačným zákrokom môžu byť prejavy určitého ochorenia, resp. zdravotného problému kompenzované. Preto je potrebné jednoznačne zdôvodniť dopad zvolených liečebných prostriedkov/zákrokov na zdravotný stav a tým aj na pracovný potenciál účastníka konania. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, že u žalobcu bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie zaradené do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, bod 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneurizmy, stavy po koronárnej angioplastike), písm. b) - stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, kde je stanovené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % až 50 %. Ako všeobecné posudkové hľadisko je v rámci tejto kapitoly IX uvedené, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži, angiografia, flebografia, rádioinuklidové vyšetrenia a pod.). Preto aj v rámci opätovného prehodnotenia zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s dátumom vzniku invalidity je potrebné podrobne vyhodnotiť aj výsledky funkčných vyšetrení obehovej sústavy a zároveň je potrebné zdôvodniť rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj časový moment, od ktorého došlo k vplyvu zdravotného postihnutia na pracovný potenciál žalobcu.

85. Za hlavný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia správny súd považoval to, že rozhodnutie žalovanej a ani odborný lekársky posudok zo dňa 04.10.2021, z ktorého Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzala, neposkytli dostatočné odpovede na otázku nastolenú žalobcom v odvolaní, že k podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo v období rokov 2014 až 2015. Rovnako aj záver o tom, že k rozhodujúcej zmene v zdravotnom stave žalobcu s dopadom na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť došlo v roku 2010 (09.04.2010) považuje správny súd za nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k žalobným námietkam, ktoré žalobca predniesol v správnej

žalobe, konkrétne keď poukazoval aj na parametre, ktoré mali dokumentovať zmenu v jeho zdravotnom stave od roku 2015. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu a vysporiadať sa aj s tými námietkami, ktoré žalobca predniesol voči vyhodnoteniu zdravotného stavu posudkovým lekárom. Za účelom efektívneho a hospodárneho postupu v konaní sa správnemu súdu javí žiadúce, aby posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu v kontexte odvolacích námietok a námietok uvedených vo vzťahu k vyhodnoteniu zdravotného stavu v správnej žalobe žalobcom za osobnej prítomnosti žalobcu.

86. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).