Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/87/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom L. X, F., proti povinnému: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, N. Y., o vymoženie 846,50 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu C. L., T.. XXX, F., pod sp.zn. EX 681/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -16 zo dňa 09.09.2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. doručil okresnému súdu dňa 07.07.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka, so sídlom U. M. XXX/XX, A. zo dňa 08.10.2013, č.k. RK-PC-2328/13-EK. V predmetnom exekučnom titule bola povinnej (ďalej len „povinný“) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 142,50 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne z jednotlivých súm omeškania. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500005646 uzatvorenej dňa 19.07.2011.

Exekučný súd poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 2, 3, § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2 písm. a), b), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1 a prílohu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 249 ods. 3 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení EHS).

Okresný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v schválenej výške 930,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu úveru zvýšenú o odplatu za poskytnutie tohto úveru vo výške 70,01 % z poskytnutej sumy úveru. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 70,01 % okresný súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci účastníkov konania bola založená na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8500005646 zo dňa 19.07.2011, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva vykazuje všetky znaky formulárovej zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňuje jej náležitosti, preto okresný súd nemá za preukázané, že táto rozhodcovská zmluva bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, aj napriek tomu, že zmluva je uzatvorená samostatne. Uvedená spotrebiteľská zmluva podľa názoru okresného súdu obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. V zmysle § 52 ods. 2 sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú vždy, pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 846,50 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudkom, z odôvodnenia ktorého, ale aj zo Zmluvných dojednaní vyplýva, že strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú k uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenia budú s konečnou platnosťou riešené pred jedným z vybraných rozhodcov, ak žalujúca zmluvná strane podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd nielenže opomenul aplikáciu príslušných noriem na ochranu spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to odplatu za poskytnutie tohto úveru vo výške 70,01 % z poskytnutej sumy úveru. Toto dojednanie, ako aj sankcie za neplnenie zmluvných povinností vo výške 23,725 % z nesplatenej sumy úveru je v rozpore nielen s príslušnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru okresného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, preto súd žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko podkladom na vykonanie exekúcie je nulitný exekučný titul.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia: „V posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodol na základe rozhodcovskej doložky (správne mala byť zmluva) obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.“ „Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovského konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.“ „Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že zjednaná rozhodcovská doložka bola uzatvorená alternatívne, teda s možnosťou povinného ako spotrebiteľa obrátiť sa v prípade porušenia povinností oprávneného so svojimi nárokmi na všeobecný súd, teda v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež ako „OZ“), s dodávateľom riešiť svoje spory aj iným spôsobom, ako pred rozhodcovským súdom dohodnutým v rozhodcovskej doložke.“ Oprávnený poukázal na zmätočnosť odôvodnenia, ktoré sa odvoláva na rozhodcovskú doložku (a jej neplatnosť) obsiahnutú vo „Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“, ktoré mali byť medzi účastníkmi uzavreté. Taký dokument však súdu prvého stupňa do spisu založený byť nemohol, keďže rozhodcovská doložka (správne mala byť uvedená rozhodcovská zmluva) je technicky a formálne uzavretá ako samostatná zmluva na samostatnej listine. Spochybnil, či odôvodnenie nepatrí k inému prípadu riešenému exekučným súdom. Oprávnený ďalej nesúhlasil s nesprávnym výkladom okresného súdu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa oprávneného rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatívne, v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť svojich práv voči druhej strane domáhať sa buď na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného - spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. V prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom argumentoval aj dôvodovou správou k ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Oprávnený ďalej nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia: „Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola zjednaná individuálne a povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Predmetná doložka je preto neplatným ujednaním v

zmysle § 53 a nasl. OZ.“ „Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že povinný mal možnosť v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy (bod 7) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní bez akýchkoľvek sankcií, a teda od počiatku zrušiť jej účinky (celý jej obsahu), ani že rozhodcovská zmluva bola zjednaná na samostatnej listine bez akéhokoľvek podmienenia pre uzatvorenie zmluvy hlavnej vzťahujúcej sa k úverovému vzťahu povinného a oprávneného.“ Oprávnený namietal, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, ktorá podľa oprávneného predstavuje individuálnu dohodu a nebola podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 a z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy. Uzavretá rozhodcovská zmluva nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že povinný mohol ovplyvniť obsahu rozhodcovskej zmluvy, a to pred a po jej uzavretí, bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej potvrdil a mohol od nej odstúpiť do 14 dní. Z pohľadu oprávneného nie je možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť mu čas na rozmyslenie, a to ako pred jej uzavretím, tak aj 14 dní potom, bez toho, aby využitie jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok. Oprávnený poukázal na znenie novely zákona o rozhodcovskom konaní týkajúce sa obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktoré obsahuje vzor spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré v prípade i malej zmeny zo strany spotrebiteľa nebude v súlade so zákonom. Súčasne poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2012, sp. zn. , v ktorom NS SR dojednanie odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy pripustil v rámci všeobecných podmienok. Na podporu svojej argumentácie poukázal oprávnený na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci, a ktorý konštatoval, že skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť, ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Tá bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne...Dlžník mal možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom...Rozhodcovskú zmluvu považoval odvolací súd za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s posúdením platnosti rozhodcovskej zmluvy v skutkovo a právne rovnakej veci citoval oprávnený pasáže z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 10.12.2013 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 31.01.2014. V závere oprávnený poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia: „Rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to odplatu za poskytnutie tohto úveru vo výške 70,01 % z poskytnutej sumy úveru. Dojednanie takejto odplaty a k tomu ešte sankcie za neplnenie zmluvných povinností vo výške 23,725 % z nesplatenej sumy úveru je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa a v rozpore s dobrými mravmi.“ Oprávnený uviedol, že nepovažuje za sporné, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľský právny vzťah a že sa na zmluvu o úvere vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však bez ďalšieho nespôsobuje nedovolenosť plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku a jeho rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR . Podľa oprávneného právo exekučného súdu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK sa vzťahuje k povahe priznaného plnenia prípadne jeho rozporu s normami práva verejného alebo medzinárodného, nie k jeho výške. Pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie sa majú skúmať vlastnosti predložených listín a súlad týchto vlastní s právom. Cieľom pritom nie je preskúmať správnosť, zistenie skutkového stavu a súlad exekučného titulu s právom (vecný prieskum), ale iba to, či je samotné plnenie v súlade s právom. Ohľadne právomoci okresného (exekučného) súdu preskúmavať ktorýkoľvek exekučný titul pred vydaním poverenia konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je ratione temporis založená doručením žiadosti o vydanie poverenia a ratione materiae obmedzená na posúdenie súladu takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z toho, že Zákon o rozhodcovskom konaní nestanoví žiadne osobitné pravidlo, je možné konštatovať, že rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov, čo potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 16.6.2009, sp. zn. .

Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo vyjadrení zo dňa 10.11.2014 (č.l. 41 spisu) zákonný sudca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správnosť dôvodov rozhodnutia. Exekučné konanie je vedené o vymoženie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Uzavretá zmluva je spotrebiteľským právnym vzťahom. Rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, jej podstatná časť predstavuje vopred pripravenú listinu adresovanú neurčitému počtu spotrebiteľov. Z ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že k naplneniu predpokladov - spotrebiteľ bol oboznámený s ustanoveniami zmluva pre jej uzavretím a mal reálnu možnosť ovplyvniť obsahu zmluvy, musí dôjsť ešte pred uzavretím zmluvy. Skutočnosť, že súčasťou rozhodcovskej zmluvy je dojednanie, že spotrebiteľ (dlžník) nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, nepreukazuje, že povinný pred uzavretím zmluvy mal možnosť reálne ovplyvniť obsah. Znenie rozhodcovskej zmluvy o riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere síce nie je v rozpore s doslovným znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, avšak zákon v citovanom ustanovení obchádza, keďže svojimi dôsledkami chce privodiť stav, aby relevantné ustanovenie nebolo rešpektované. Keďže nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu), spor nemohol prejednať rozhodcovský súd a nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatvorená platne, nemožno od nej ani platne odstúpiť. Odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Podľa § 243d ods. 2 EP účinného od 01.01.2015 na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 4ead) Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o revolvingovom úvere z 19.07.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy č. 8500005646 uzavretej dňa 19.07.2011.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V citovanom ust. § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

V zmysle bodu 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

V bode 5. rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúce žalobný návrh.

V bode 7. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Aj keď bola vopred pripravená oprávneným ako veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, zo samotného obsahu rozhodcovskej zmluvy ako listinného dôkazu, ktorého vierohodnosť nebola povinným spochybnená, vyplýva, že dlžník nemal povinnosť túto prijať, ako to vyplýva z bodu 2. tejto zmluvy, pretože jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Zároveň v zmysle bodu 7. zmluvy spotrebiteľ mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Z vykonaného dokazovania v danom štádiu konania nevyplýva, že dlžník jej uzavretie nemohol odmietnuť. Túto skutočnosť nemožno vyvodiť len z tej skutočnosti, že dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrel súčasne s zmluvou o revolvingovom úvere.

Text zmluvy (bod 2) nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Spotrebiteľ mal zároveň bodom 7. zmluvy založené právo, aby v určenej lehote dodatočne po uzavretí zmluvy, po jej preštudovaní v domácom prostredí, kde nebude pod časovým tlakom, prípadne po porade s právne znalou osobou, jednostranne odstúpil od rozhodcovskej zmluvy. Lehota na odstúpenie od zmluvy bola určená na 14 kalendárnych dní, čo je primeraná lehota na podniknutie konkrétnych právnych krokov, a teda nejde o lehotu určenú pro forma.

Z obsahu rozhodcovskej zmluvy teda vyplýva, že povinný mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere, teda mohol ovplyvniť samotnú existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené zmluvné dojednania rozhodcovskej zmluvy sa v tomto štádiu konania javí, že rozhodcovská zmluva bola ako celok individuálne dojednaná.

Za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods. 2 považujú aj ustanovenia, ktorých zaradenie do hlavnej zmluvy mohol spotrebiteľ ovplyvniť bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie či neuzavretie hlavnej zmluvy. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že táto podmienka sa po oboznámení s listinnými dôkazmi javí ako splnená z toho dôvodu, že na uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.07.2011 samotné uzavretie či neuzavretie rozhodcovskej zmluvy z toho istého dňa nemalo žiaden vplyv, keďže rozhodcovská zmluva bola uzatváraná ako samostatný právny úkon a zmluva o revolvingovom úvere bola uzatváraná ako samostatný právny úkon, keď nebolo preukázané, že odmietnutie uzavretia rozhodcovskej zmluvy by malo vplyv na obsah či samotné uzavretie zmluvy o úvere. Toto skutkové zistenie by však mohlo byť zvrátené, ak by v ďalšom dokazovaní bolo zistené, že hoci v rozhodcovskej zmluve bolo deklarované, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, v skutočnosti tomu tak nebolo a povinný bol „nútený“ rozhodcovskú zmluvu podpísať, ak chcel, aby mu finančné prostriedky boli poskytnuté. Ohľadne týchto skutočností má však dôkazné bremeno povinný, pričom prvostupňový súd nemôže tieto skutkové okolnosti (doposiaľ v konaní nepreukázané) nahrádzať svojimi vlastnými úvahami.

Odvolací súd poukazuje na postoj povinného v danej exekučnej veci. Tento je v celom exekučnom konaní nečinný, zásielky s písomnosťami súdu preberá, avšak nerozporuje tvrdenia oprávneného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy uvedené v odvolaní. Ust. § 53 ods. 3 zakotvuje, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade však listinné dôkazy predložené dodávateľom zatiaľ svedčia o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Túto dôkaznú situáciu by mohol zvrátiť spotrebiteľ tvrdením konkrétnych skutkových okolností pri uzatváraní tejto zmluvy, čo sa však doposiaľ nestalo. Nie je povinnosťou povinného vyjadriť sa k veci, avšak môže to mať dopad na vyhodnotenie dôkaznej situácie.

V ďalšom konaní bude teda potrebné objektívne zhodnotiť všetky dôkazy predložené na preukázanie individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, prípadne doplniť dokazovanie, napr. vyzvať povinného, ak to súd bude považovať za potrebné, vyjadriť sa k procesu uzavretia rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak prvostupňový súd ustáli, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, nie je potrebné ďalej skúmať jej jednotlivé dojednania, či tieto spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka (body 5, 6), pretože ak by aj rozhodcovská zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, na ich prípadnú neprijateľnosť sa z dôvodu ich individuálneho dojednania neprihliada. V tom prípade však bude v zmysle § 44 ods. 2 EP účinného do 31.12.2014 (v zmysle prechodného ustanovenia § 243d ods. 2 EP) potrebné preskúmať prípadný rozpor samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom (§ 45 z.č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014).

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné konanie o podanej žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.