Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-22-2015.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna H. G., nar. XX.XX.XXXX, zamestnaného v Nemocnici s poliklinikou Brezno, n.o., bytom L., Y. XXX/XX a H.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej v ControlSystem, s.r.o. Brezno, bytom L., F. XXX/XX, toho času L., X. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Filipovi Demianovi, nar. 31.05.2011 tak, že :
I. Maloletý sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého 100,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.
III. Súd styk otca s maloletým neupravuje, ponecháva ho na dohodu rodičov.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 03.02.2015 sa matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti, jeho otec aby bol zaviazaný prispievať na neho výživným 100,- Eur mesačne, nežiadala upraviť styk otca s maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, uzatvorili dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
Dňa 26.02.2015 otec maloletého doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí s takou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému ako uviedla jeho matka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Maloletý je narodený mimo manželstva, má 3 roky, je zdravý. Navštevuje Materskú škôlku na Nemcovej ulici. Na začiatku školského roka matka maloletému na združenie rodičov zaplatila cca 10,- alebo 20,- Eur. Mesačne mu platí poplatok 10,- Eur, za stravu 20,- Eur, do rodičovského fondu 5,- Eur. Maloletý v Centre voľného času navštevuje modelársky krúžok, kde mu matka mesačne platí 2,- Eurá.
Matka maloletého je slobodná, nemajetná. Pracuje v oblasti marketingu na 6 hodín s priemerným čistým mesačným zárobkom 250,85 Eur. Poberá prídavky na maloletého. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije sama s maloletým v 2-izbovom byte svojich rodičov, jej rodičia bývajú vo vlastnom rodinnom dome na inej adrese. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí za byt 140,- Eur, internet cca 12,- Eur, stravné lístky v práci 20,- Eur. S mobilom nemá zvýšené výdavky, nakoľko užíva služobný. Pôžičky, ani poistky nemá.
Otec maloletého je slobodný. Vlastní osobný automobil Škoda Super, rok výroby 2004. Pracuje ako vodič záchranky s priemerným čistým mesačným zárobkom 547,49 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije s rodičmi v ich rodinnom dome, na spoločnú domácnosť neprispieva. Je zdravý. Medzi jeho mesačné výdavky patrí za mobil 50,- Eur, životná poistka 49,- Eur. Do práce cestuje vlastným autom, mesačne precestuje 100,- Eur, nakoľko prácu vykonáva v Brusne. Má pôžičku v celkovej výške 7.000,- Eur, ktorú mesačne spláca po 157,- Eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak v súlade so zákonom, ako aj v záujme maloletého, súd túto ich rodičovskú dohodu schválil.
Nakoľko po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.