Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/78/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej žalobcu: MORGANIT, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 92, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 43 930 492, právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102114998/2022 zo dňa 29.07.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 7. októbra 2022 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici prostredníctvom portálu ÚPVS podaná žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 102114998/2022 zo dňa 29. júla 2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100462270/2022 zo dňa 11. marca 2022, ktorým bol žalobcovi v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 174 589,75 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018.

2. Žalobca osobitným podaním zo dňa 7. novembra 2022 zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia prostredníctvom daňového exekučného konania by žalobcovi spôsobilo závažnú ujmu na jeho majetku, čo vzhľadom na výšku vyrubenej dane by malo negatívny až likvidačný dopad na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, ohrozilo by to existenciu zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi žalobcu a zároveň by to malo priamy negatívny dopad na zamestnancov žalobcu. Žalobca sa momentálne nachádza v takej finančnej kondícii, že pri platení ostatných splatných obchodných a iných záväzkov nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu vyrubenej dane. Ku dňu 31.10.2022 mal žalobca disponibilný zostatok na svojom hlavnom podnikateľskom účte vedenom v ČSOB, a.s. vo výške 1 700,00 EUR. Ďalej žalobca uviedol, že akákoľvek hoci aj teoretická snaha o jednorazovú úhradu predmetnej dane by viedla k nemožnosti žalobcu vysporiadať svoje ostatné splatné finančné záväzky voči zamestnancom a zmluvným partnerom a zároveň k obmedzeniu až likvidácii podnikateľskej činnosti žalobcu. Porušenie povinností z existujúcich zmluvných vzťahov žalobcu, by okrem zmluvných pokút a zákonnej zodpovednosti za škodu za porušenie záväzkov viedlo k zosplatneniu úveru, čo by malo pre podnikateľskú činnosť žalobcu likvidačné následky. Tiež poukázal na to, že u žalobcu došlo za prvých deväť mesiacov tohto roka k poklesu príjmov oproti rovnakému obdobiu roku 2021, pričom vzhľadom na pretrvávajúcu situáciu na trhu, na ktorom pôsobí žalobca, bude prepad tržieb s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej pokračovať. Žalobca zdôraznil skutočnosť,

že sa pokúsil vyrubenú daň uhradiť v splátkach, preto požiadal Daňový úrad o povolenie platenia dane v splátkach, avšak Daňový úrad tejto jeho žiadosti nevyhovel napriek tomu, že žalobca je finančnou správou hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt. Okrem uvedeného je žalobca zamestnávateľom, ktorý zamestnáva 12 interných zamestnancov a 10 externých subjektov, ktorých služby sú nevyhnutné na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca vyčíslil celkové mzdové náklady za obdobie 1/2022 - 9/2022 boli vo výške 81 349,59 EUR. Ďalej uviedol, že v prípade bezprostredného výkonu rozhodnutia daňového úradu nebude mať žiadne prostriedky na úhradu miezd a odmien týchto pracovníkov a nebude schopný splniť si svoje daňovo-odvodové povinnosti vyplývajúce z pozície zamestnávateľa, čím narastá riziko ďalších sankcií nielen zo strany Daňového úradu ale aj príslušného inšpektorátu práce. Absenciu rozporu s verejným záujmom v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe videl žalobca v tom, že v jeho prípade sa primárne jedná o ochranu fiškálnych záujmov štátu ako verejného záujmu, ktorý by mal byť pomerný a proporcionálny so záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu. Potom vzhľadom na argumentáciu žalobcu podloženú predloženými dôkazmi ako aj celkovú výšku určeného rozdielu dane je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť. Žalobca má za to, že sú dané dôvody na zabezpečenie materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Akýmkoľvek výkonom rozhodnutí správcu dane hrozí žalobcovi a odvodene aj jeho veriteľom a zamestnancom, riziko nezvratnej, nenapraviteľnej a závažnej finančnej a sociálnej ujmy.

3. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 21. novembra 2022 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

9. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30. 05. 2018.

10. Správny súd zastáva názor, že hrozba daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. Daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil len to, že úhrada vyrubeného rozdielu dane za zdaňovacie obdobie roku 2018 bude pre žalobcu likvidačná a nezvratná. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok mu hrozí. Zo žalobcom predložených dôkazov k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (najmä z priebežných účtovných závierok zostavených k 08/2022 a k 09/2022) vyplýva, že žalobca má majetok v hodnote násobne prevyšujúcej vyrubenú daň. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú a závažnú finančnú a sociálnu ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Samotné tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov preto nepostačuje na záver o tom, že výkon napadnutého rozhodnutia by mal pre žalobcu nenapraviteľný následok. Zároveň, žalobcove námietky týkajúce sa nedostatku prostriedkov na úhradu miezd a odmien interných zamestnancov v prípade výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia nemajú oporu v o správe daní (o správe daní) v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle uvedeného peňažné prostriedky daňového dlžníka určené na výplatu miezd zamestnancov nepodliehajú daňovej exekúcii.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, by malo taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neboli ničím preukázané a sú len v rovine všeobecných tvrdení.

13. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).