Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/10/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Branislava Jakubčáka, proti žalovaným 1/ K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Š., K. X, 2/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Š., W.. XX. M. XX/XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Krchnákom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Križovatka 4, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných HLAS SPOTREBITEĽA, Občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, Ul. J. Bánika 2009/2, adresa pre doručovanie Banská Bystrica, P. O. BOX 81, o návrhu na zaplatenie sumy 12.922,19 € s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok, účinných v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.10.2005 a Dohody o ručení zo dňa 10.10.2005, uzavretej medzi účastníkmi konania v znení: „Banka a Klient sa v zmysle § 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, dohodli na uzatvorení tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve, v nasledujúcom znení: 18.1.1 Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou, vystavenou Klientom v prospech Banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv, upravujúcich podmienky vykonávania Bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. je n e p l a t n o u pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Petra Krchnáka vo výške 1.782 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na číslo účtu právneho zástupcu žalovaných č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo I., D. G. Š..

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zaplatenia od žalovaných sumy 12.922,19 € s úrokom z omeškania. Poukázal na to, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o splátkovom úvere, kde poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 9.626,24 € (pôvodne 290.000,-Sk), pričom so žalovanou v 2. rade uzatvoril Dohodu o ručení, v zmysle ktorej žalovaná v 2. rade vyhlásila, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že odporcovia nesplnili svoje povinnosti v zmysle uzavretých zmlúv riadne a včas, a preto jeho nárok je dôvodný. V písomnom vyjadrení konštatoval, že námietka žalovaných k nedostatku právomocí okresného súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky, dohodnutej v čl.

18 Všeobecných obchodných podmienok by bola dôvodná len v tom prípade, pokiaľ by bola vznesená pri prvom úkone vo veci samej, a keďže tak žalovaní neurobili, podľa názoru právneho zástupcu žalobcu nie je dôvod na ňu prihliadať. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na to, že uzavretá rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že Všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané obidvomi zmluvnými stranami a rozhodcovská doložka nebola uvedená v zmluve, a preto spor nemôže prejednať rozhodcovský súd. K vznesenej námietke premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaných právny zástupca žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že v danej veci, aj keď žalovaní sú spotrebitelia, ide o absolútny obchod, a preto treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda aj premlčaciu dobu v rozsahu štyroch rokov, a nie premlčaciu dobu v rozsahu troch rokov. Vyjadril právny názor, že na danú vec nie je možné aplikovať rozhodnutie R 20/1984.

Právny zástupca žalovaných s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to, že na danú vec je nutné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu, nakoľko aplikácia Obchodného zákonníka, pokiaľ sa týka dĺžky trvania premlčacej lehoty by bola v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ sa týka Všeobecných obchodných podmienok, tak v rámci nich bol dojednaný rozhodcovský súd a v r. 2005 neboli judikáty v tom zmysle, že by nemal rozhodovať rozhodcovský súd. Zároveň v priebehu konania poukázal na ustanovenie § 106 a bol toho názoru, že nie je daná legitimácia súdu pre konanie v danej veci.

V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaných, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu s poukazom na hospodárnosť konania. Súd poukazuje na to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Vedľajší účastník na strane žalovaných sa k veci písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalovaných, oboznámil sa so Zmluvou o splátkovom úvere, s Dohodou o ručení, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 106 ods. 1 OSP len čo súd k námietke odporcu, uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaviť; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v SR odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva SR podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 487 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18. Všeobecných obchodných podmienok je treba posúdiť ako neprijateľnú, tým absolútne neplatnú (spotrebiteľa nezaväzujúcu) zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje tú skutočnosť, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatou však z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemali spotrebitelia reálnu možnosť obsah predložených Všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré

zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V rámci konania súd zistil, že žalovaní nepodpísali Všeobecné obchodné podmienky, a tieto nie sú podpísané ani žalobcom. Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere nevyplýva, že by Všeobecné obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere, pričom zo Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že patria práve k predmetnej konkrétnej zmluve, uzavretej so žalovanými. Pre rozhodcovskú doložku iba v takejto forme v rámci Všeobecných obchodných podmienok bez špecifikácie v zmluve a bez uvedenia, že Všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemožno považovať za uzavreté so žalovanými. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že dojednaná rozhodcovská doložka v rámci Všeobecných obchodných podmienok nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľná rozhodcovská doložka je neplatná a takáto rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vo výroku rozhodnutia určil, že zmluvná podmienka, uvedená v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok je neplatnou pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod na zastavenie konania z dôvodu, že by sa mala vec prejednávať na rozhodcovskom súde, nakoľko išlo o spotrebiteľskú rozhodcovskú doložku, nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, pričom súd zistil aj tú skutočnosť, že podľa práva SR vec nemôže byť podrobená rozhodcovskej zmluve vzhľadom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Vzhľadom na to súd je toho názoru, že je daná jeho právomoc v danej veci na konanie.

Súd zistil, že odporca ako postupník uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE dňa 21.12.2010. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 24.2.2011 a žalovanej v 2. rade dňa 14.2.2011. Vzhľadom na uzavretú Zmluvu o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.

Súd má za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 0372508243 dňa 10.10.2005 v zmysle § 497 - 507 Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade spotrebný úver bez účelu vo výške 290.000,-Sk s výškou úrokovej sadzby 11,60 %, s výškou splátky 6.569,-Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do 20.11.2005, s konečnou splatnosťou 20.9.2010, so splatnosťou úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. V zmysle čl. IV. bod 6. zmluvy bola určená ročná percentuálna miera nákladov 6,29 %. V zmysle bodu V. bod 4. sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú spravovať v zmysle ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 10.10.2005 so žalovanou v 2. rade Dohodu o ručení, v zmysle ktorej žalovaná v 2. rade sa zaviazala, že uspokojí pohľadávku veriteľa v prípade, pokiaľ ju neuspokojí žalovaný v 1. rade.

Súd podrobil uzavretú Zmluvu o splátkovom úvere, ako aj Dohodu o ručení súdnej kontrole a zistil, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z.

Zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania. Súd je toho názoru, že uzavretú Zmluvu o splátkovom úvere je nutné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahuje aj osobitná právna norma Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0372508243 zo dňa 10.10.2005 je zrejmé, že bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V právnom poriadku SR je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku (ako absolútny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka), ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z. z. v znení, účinnom ku dňu podpísania predmetnej zmluvy o úvere, upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti

alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Okrem tejto osobitnej právnej normy spotrebiteľských úverov významnú ochranu práv spotrebiteľa obsahuje aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Súd konštatuje, že Zmluva o úvere zo dňa 10.10.2005 aj napriek tomu, že sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, má nesporne povahu spotrebiteľskej zmluvy a je nutné na ňu aplikovať ustanovenia občianskoprávnej úpravy, smerujúcej k ochrane práv spotrebiteľa. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného právneho predpisu (lex generalis) a osobitného právneho predpisu (lex specialis). Aj napriek tomu, že posudzovaná zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou (s ohľadom na povahu zmluvných strán), avšak premlčanie nárokov z takto vzniknutého vzťahu je nutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka (ktorým právnym režimom sa podľa zmluvy má vzájomný vzťah veriteľa a dlžníka spravovať), a to z dôvodu, že ako lex specialis obsahuje kompletnú kogentnú úpravu premlčania. Podstatné je, že ustanovenia o premlčaní práva nie sú ustanoveniami, ktoré majú slúžiť k ochrane spotrebiteľa. Ide o právny inštitút, ktorý sleduje a má za účel rovnovážne upravovať, resp. korigovať práva jednej i druhej zmluvnej strany, a to bez zvýhodňovania či znevýhodňovania jednej či druhej zmluvnej strany. Súd poukazuje príkladmo na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.1.2013. Či je úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku úpravou, smerujúcou k ochrane spotrebiteľa, riešil Najvyšší súd ČR v rozsudku z 24.7.2012 pod sp. zn. . Začiatok a plynutie premlčacej doby sa tak aj v spotrebiteľských zmluvách, majúcich formu absolútneho obchodu, spravuje výlučne obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu potom v konkrétnom prípade začala plynúť všeobecná štvorročná premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku, pretože v dôsledku nesplnenia niektorého čiastkového záväzku sa stal splatný celý záväzok. Z písomného podania právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalovaní zaplatili poslednú splátku dňa 31.10.2007 (č.l. 110). V zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta, alebo a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b/ ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov, spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko zo strany žalovaných došlo k porušeniu zmluvných povinností s tým, že boli v omeškaní s plnením splátky viac ako 10 dní. Vzhľadom na nesplnenie čiastkového záväzku zo strany žalovaných sa stal celý záväzok splatný a žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo domáhať sa jeho zaplatenia. Premlčacia doba plynie od doby splatnosti nesplateného záväzku, v danom prípade od 11.11.2007 (posledná úhrada dňa 31.10.2007 plus 10 dní). Žalobca podal návrh na súd dňa 13.12.2011, čiže po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemožno premlčaný nárok priznať a súd uzatvára, že námietka premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaných bola dôvodná a vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh žalobcu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia za 5 úkonov po 287,14 € (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie zo dňa 15.5.2012, odvolanie zo dňa 15.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 7.4.2014 a účasť na pojednávaní dňa 9.2.2015), trikrát režijný paušál po 7,63 € (úkony v r. 2012), jedenkrát režijný paušál po 8,04 € (úkon v r. 2014), jedenkrát režijný paušál po 8,39 € (úkon v r. 2015). Za pojednávanie dňa 20.11.2013 súd priznal trovy právneho zastúpenia len vo výške 1/4-iny, nakoľko meritórne pojednávanie nebolo, čiže sumu 71,79 € a režijný paušál vo výške 7,81 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaných trovy konania za vyjadrenie zo dňa 16.7.2014 a zo dňa 8.12.2014, nakoľko uvedené trovy konania súd nepovažoval za účelne vynaložené, nakoľko k týmto skutočnostiam, ktoré uvádzal právny zástupca žalovaných vo vyjadrení, sa mohol vyjadriť na pojednávaní. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.507,49 € a režijný paušál 47,13 €. Uvedené trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to stratu času za účasť na pojednávaniach dňa 20.11.2013 za štyri polhodiny po 13,01 €, spolu 52,04 €, za deň 7.4.2014 štyri polhodiny po 13,40 €, spolu 53,60 € a za deň 9.2.2015 za štyri polhodiny po 13,98 €, spolu 55,92 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných aj cestovné, a to za cestu na pojednávania Banská Štiavnica - Žiar nad Hronom a späť, na

pojednávania dňa 20.11.2013, 7.4.2014 a 9.2.2015, trikrát po 21,92 €, pri použití vlastného motorového vozidla právneho zástupcu žalovaných Audi A6, EVČ BS 663 AN, vzdialenosť 68 km, spotreba PHM 8,6 litra/100 km, cena 1,62 €/liter paliva, základná sadzba za jeden kilometer 0,183 €. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.782 €.

O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalovaných súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vedľajšiemu účastníkovi trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.