Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-264-2014.pdf
PDF · 161.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5C/264/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa: GRIMPEK, s.r.o. v reštrukturalizácií, Trenčianska cesta 1795/58B,957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 333 727, práv. zastúpený: JUDr. Marek Paulík, advokát so sídlom L. Novomeského 2695/1, 911 08 Trenčín proti odporcom v 1/rade: L.. T. D., P. V., P. XXXX, XXX XX A., I.: XX XXX XXX, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, v 2/rade: Slovenská republika konajúca prostredníctvom: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom v 1/ a 2/rade domáhal zaplatenie náhrady škody v sume 104.725,08 eur s prísl. spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 14.6.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného: Mlyn Trenčan s.r.o. na vykonanie exekúcie na podklade ktorého bolo dňa 14.6.2013 začaté exekučné konanie sp.zn. EX1547/13 exekučným titulom bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. 10Rob/8/2013, právoplatný dňa 11.6.2013, a to na vymoženie istiny 59.840,44eur s príslušenstvom, trov konania 3.590eur, trov právneho zastúpenia vo výške 1.329,526eur a trov exekučného konania. Dňa 19.6.2013 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, dňa 27.6.2013 bolo poškodenému ako povinnému doručenie upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.6.2013, kedy mu začala plynúť 14 dňová lehota na podanie námietok, ktoré povinný (tu poškodený) aj podal s tým, že predmetný platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, teda ani nemôže byť exekučným titulom. Námietky zo dňa 2.7.2013 zaslal poškodený súdnemu exekútorovi dňa 3.7.2013 a boli mu doručené dňa 8.7.2013 , v rovnaký deň súdny exekútor postúpil ich na rozhodnutie súdu . Súčasne s námietkami podal poškodený aj návrh na odklad exekúcie doručený súdu dňa 3.7.2013. Napriek tomu, že až do rozhodnutia súdu o odklade exekučný poriadok povoľuje súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie vykonať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku, súdny exekútor v rozpore so zákonom vydal exekučný príkaz, porušil tak §52 ods.1 a §56 ods.5, §96 ods.1 a §107 ods.1 EP, právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcií nebolo exekútorovi dourčené, hoci exekútorovi boli už prinajmenšom od 26.9.2013 vyplatené peňažné prostriedky z účtu poškodeného v banke Č., J..P.. ako aj dlžníkom poškodeného C. P. D. F..G..P.., tieto si ponechal a nakladal s nimi v rozpore s exekučným poriadkom. Súdnemu exekútorovi bola dňa 2.10.2013 vyplatená suma 33.394,70eur Č. bankou z účtu poškodeného, neskôr dňa 10.10.2013 mu bola vyplatená suma 83.863,59eur od dlžníka povinného C. P., F..G..P.. a dňa 14.10.2013 mu bola vyplatená suma 4.688,11eur, teda sumy ďaleko prevyšujúce vymáhanú istinu aj s príslušenstvom .Finančné prostriedky zarazené exekútorom predstavovali sumu 117.358,82eur, z čoho bola poškodenému vrátená suma vo výške 12.633,74eur, náhrada škody poškodeného tak predstavuje sumu 104.725,08eur. Súdny exekútor nerešpektoval zákonné ustanovenie §62 ods.5EP a iné. Nárok na náhradu škody bol MS SR prerokovaný a jeho výsledok bol poškodenému oznámený listom zo dňa 4.7.2014.
Odporca v 1/rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí , navrhuje ho zamietnuť. Jeho výhrady voči návrhu sú skutkové, ale najmä právne. Tvrdí, že v jeho postupe neporušil žiaden právny predpis , že tento bol aj procesne v poriadku, nemohla preto vzniknúť jeho zodpovednosť voči navrhovateľovi či už podľa zák.č. 514/2003Z.z. ani podľa §33EP alebo podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody. Navyše navrhovateľovi ani žiadna škoda nevznikla, jeho návrh je skutkovo aj právne bez základu. Exekúcia EX 1547/13 sa začala podaním návrhu na exekúciu dňa 14.6.2013, poverenie bolo súdom vydané dňa 19.6.2013 a následne vydal príkazy na začatie exekúcie ako zabezpečovací inštitút, a to pre banky dňa 20.6.2013 a pre C. J. A. dňa 12.8.2013. Zároveň bolo vydané dňa 20.6.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, povinnému bolo doručené dňa 27.6.2013. Námietky proti exekúcií boli podané povinným dňa 8.7.2013, v ten deň aj boli postúpené súdu. Návrh na odklad exekúcie bol podaný povinným dňa 3.7.2013, jemu bola táto skutočnosť oznámená listom povinného dňa 9.10.2013 . Námietky boli súdom zamietnuté uznesením dňa 2.9.2013, zároveň v tom istom uznesení bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania na Krajskom súde Trenčín sp.zn. 16Cob/144/2013. V tomto konaní krajský súd rozhodol dňa 27.8.2013 tak, že uznesenie OS Bánovce nad Bebr. 10Rob/8/2013 z 29.7.2013 potvrdil, toto uznesenie sa stalo právoplatným 25.9.2013, exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky. Namieta tvrdenia navrhovateľa ako nedôvodné, exekučné príkazy na vykonanie exekúcie vydal až po tom, ako sa stalo uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Cob/144/2013 zo dňa 27.8.2013 právoplatné, keďže tým dňom zanikol odklad exekúcie, povolený uznesením OS Bánovce nad Bebr. 6Er/615/2013 zo dňa 2.9.2013. Dovtedy boli vydané len príkazy na začatie exekúcie ako zabezpečovací inštitút. Pravdou je, že celkovo na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie bola poukázaná vyššia suma, než bola suma exekúciou vymáhaná + trovy exekúcie. Nikdy totiž dopredu nemožno v exekúcií vedieť, či povinný bude mať napríklad dostatok peňazí na účtoch, alebo aká bude celková výška prikázaných pohľadávok. Pohľadávka oprávneného vrátane príslušenstva a trov súdneho konania predstavovala sumu 70.435,22eur, trovy exekúcie 17.228,40eur, celková suma vymáhaná v exekúcií bola 87.663,62eur. Voči navrhovateľovi ako povinnému však boli u odporcu v 1/rade vedené ďalšie štyri exekúcie, všetko v prospech sociálnej poisťovne a to pod sp.zn. EX/1797/13,EX1889/13,EX1997/13 a EX1514/13. Zo sumy, ktorá bola poukázaná na jeho účet na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie v tejto exekúcií a ktorá prevýšila vymáhanú sumu + trovy exekúcie bola časť vo výške celkovo 17.061,46eur zexekvovaná v prospech týchto exekúcií postupom podľa §105 a nasl. EP (prikázanie iných peňažných pohľadávok) exekučnými príkazmi zo dňa 15.10.2013. Nakoniec zostatok sumy, t.j. suma 12.633,74eur bola dňa 2.12.2013 poukázaná povinnému. Dôvodom toho, že táto suma bola poukázaná až dňa 2.12.2013, bolo to, že voči povinnému začal Okresný súd v Trenčíne pod sp.zn. 40R/1/2013 reštrukturalizačné konanie uznesením zo dňa 14.10.2013, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 21.10.2013. Čakal preto na výsledok reštrukturalizačného konania, ten bol zverejnený v obchodnom vestníku dňa 27.11.2013, následne poukázal túto sumu navrhovateľovi ako povinnému. Navrhovateľ sa voči nemu a odporcovi v 2/rade domáha náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z., pričom škoda mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom. Pri náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje: a) výkon verejnej moci, b) nesprávny úradný postup, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody. Ad a) vymáhanie peňažnej pohľadávky, ako tomu bolo v tomto prípade, je typickým výkonom exekučnej činnosti. Podľa výslovného ustanovenia §5 ods.2EP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Šlo preto o výkon verejnej moci. Z tohto istého dôvodu, je nepoužiteľné v tomto prípade ustanovenie §33 ods.1EP, ad b) namieta, z dôvodov, ktoré uviedol vyššie, existenciu neprávneho úradného postupu v exekučnom konaní EX 15747/13, ad c)pojem škody - chápe sa ňou ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcií, tak poskytnutím peňazí. Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuj stratou očakávaného výnosu. Namietal, že navrhovateľ dosiaľ nepreukázal, že by mu vôbec vznikla škoda a čo vlastne na svojej strane považuje za škodu. Až do vymoženia pohľadávky v exekučnom koní EX/1547/13 mal navrhovateľ ako povinný záväzok voči svojmu veriteľovi Mlyn Trenčan s.r.o. a na strane druhej Mlyn Trenčan, s.r.o. mal voči navrhovateľovi pohľadávku. Vymožením záväzok navrhovateľa zanikol a zároveň zanikla pohľadávka Mlynu Trenčan, s.r.o. voči navrhovateľovi. V majetkovej sfére navrhovateľa nedošlo k žiadnej ujme, nemožno preto hovoriť o vzniku škody. Rovnaké kritérium treba vztiahnuť aj na trovy exekúcie, nárok na trovy exekúcie je upravený v §200a nasl. EP a taktiež na exekúcie EX1797/13, EX1889/13, EX1997/13 a EX1514/13. Ad) namieta aj príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci a údajným vznikom škody, ak navrhovateľ považuje za škodu, ktorá mu vznikla sumu 104.725,08eur, t.j. sumu, ktorou bolo uspokojených päť pohľadávok voči nemu, tak tu jednoznačne chýba príčinná súvislosť, lebo k tomuto „škodlivému “ následku by aj tak bolo došlo. Nakoniec namietol saj nedostatok jeho pasívnej legitimácie, u neho išlo o výkon exekučnej činnosti a zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje takéto prípady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a ust.§21 a nasl. Upravuje podmienky regresnej náhrady. Ak by sa aj preukázali všetky štyri predpoklady pre vznik zodpovednosti, zodpovedá štát, ktorému následne vznikne právo na regres voči osobe, ktorá konala. Odporca v 2/rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods.3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejne moci pri výkone verejnej moci: 1/nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodu. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, pričom nárok na náhradu škody musí byť uplatnený riadne a včas. Existencia týchto zákonných podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno leží na poškodenom, teda na navrhovateľovi. Navrhovateľ namieta vydanie exekučných príkazov pred rozhodnutím súdu o návrhu navrhovateľa ako povinného v exekučnom konaní na odklad exekúcie a pred rozhodnutím súdu o námietkach navrhovateľa voči exekúcií, čím mal súdny exekútor porušiť ustanovenia §52 ods.1, §56 ods.5 §96 ods.1 a §107 ods.1 a iné Exekučného poriadku. Navrhovateľ nerozlišuje dva úplne rozdielne právne inštitúty exekučného konania , ktorým sú príkaz na začatie exekúcie a príkaz na vykonanie exekúcie. Príkaz na začatie exekúcie je zabezpečovacím inštitútom, dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie povinný stráca právo na výplatu prostriedkov z účtu do výšky zablokovanej sumy a pohľadávka oprávneného získava svoje poradie, prípadne povinný stráca právo na výplatu pohľadávky od svojho dlžníka, ktorý túto pohľadávku ani vyplatiť nemôže. Tento príkaz sa doručuje výlučne bankám, v ktorých má povinný účet, prípadne dlžníkovi povinného, nie jeho potrebné doručovať oprávnenému ani povinnému. Príkazom na vykonanie exekúcie súdny exekútor bezprostredne nariaďuje speňaženie určitého majetku povinného alebo priame vymoženie inej povinnosti, tento príkaz je potrebné doručiť nielen banke ale aj oprávnenému a povinnému. Súdny exekútor dňa 20.6.2013 a dňa 12.7.2013 vydal exekučné príkazy na začatie exekúcie v súlade s§ 95 a 106EP, nie exekučné príkazy na vykonanie exekúcie podľa §96 a107 EP v spojení s §52 a 53 EP, ktoré boli vydané súdnym exekútorom až dňa 30.9.2013, pričom dňa 28.9.2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie OS Bánovce nad Bebr. č.k. 6Er/615/2013-38, ktorým zamietol námietky povinného (navrhovateľa) voči predmetnej exekúcií a povolil odklad exekúcie, a dňa 25.9.2013 pominuli dôvody odkladu exekúcie, nakoľko konanie vedené pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn. 16Cob/144/2013 bolo v tento deň právoplatne ukončené. Námietka navrhovateľa o nedoručení právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach súdnemu exekútorovi nemá v tomto prípade žiadne opodstatnenie ani žiadny skutkový podklad, nakoľko toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2013, teda je evidentné, že bolo súdnemu exekútorovi doručené, keďže po právoplatnosti tohto rozhodnutia zákon vyžaduje doručenie tohto rozhodnutia súdnemu exekútorovi. Ďalej zo stanoviska Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti navrhovateľa č. XX-XXXXXX S. X-X-XXXX jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX1547/13 boli súdnemu exekútorovi poukázané až dňa 1.10.2013 a 10.10.2013. Finančné prostriedky boli zexekvované v súlade so zákonom, keď exekútor finančné prostriedky použil aj na úhradu ďalších vymáhaných pohľadávok iných oprávnených a prevyšujúcu sumu 12.633,74eur vrátil navrhovateľovi podľa §118 ods.3 zák.č. 7/2005 Z.z. Námietky navrhovateľa uvedené v návrhu sú absolútne neopodstatnené, nakoľko v exekučnom konaní súdny exekútor postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, nemožno badať žiadne pochybenie ani žiadne porušenie zákonných ustanovení EP, preto nemožno ani hovoriť o existencii nesprávneho úradného postupu v zmysle §9 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľovi žiadna materiálna škoda nevznikla, jej vznik nepreukázal a ani jej výšku tak, ako to vyžaduje zákon č. 514/2003Z.z. Navrhovateľ nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym postupom súdneho exekútora a požadovanou škodu.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, preto súd podľa §-u 101 ods.2 OSP prejednal vec v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom v 1/ a 2/rade domáha zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu vo výške 104.725,08 eur s prísl. z dôvodu, že má za to, že zo strany odporcu v 1/ a 2/rade došlo k porušeniu zákona, k neoprávnenému konaniu, a to v exekučnom konaní vedenom na OS Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 6Er/615/2013, EX 1547/13. Zo strany odporcu v 1/rade došlo jednak k neoprávnenému konaniu, ktorý zexekvoval finančné prostriedky celkom vo výške 117.358,82 eur neoprávneným spôsobom a to tak, že vydal príkaz na začatie exekúcie, pričom nemal riadne doručené rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 6Er/615/2013 s riadne vyznačenou právoplatnosťou a to s poukazom na ustanovenie § 50 ods.3 Exekučného poriadku, a to je zrejmé z citovaného rozhodnutia na zadnej strane, jednoznačne vyplýva, že rozhodujúci sudca dal pokyn doručiť rozhodnutie oprávnenému, povinnému a súdnemu exekútorovi, čo je v súlade s ustanovením § 56 Exekučného poriadku, nakoľko predmetom, resp. druhým výrokom v predmetnom uznesení bolo rozhodnutie o odklade exekúcie, avšak malo byť predmetné rozhodnutie opätovne doručené súdnemu exekútorovi s vyznačenou právoplatnosťou. Podľa prehľadu finančných operácii a výpisu z účtu navrhovateľa je zrejmé, že prvý príkaz na vykonanie exekúcie bol urobený dňa 26.9.2013 vo výške 100,53 eur a následne druhý príkaz dňa 30.9.2013 vo výške 333.394,70 eur. Navrhovateľovi po preštudovaní spisu nie je vôbec známe, či OS Bánovce n. Bebravou predmetné uznesenie zo dňa 2.9.2013 s riadne vyznačenou právoplatnosťou doručil súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 50 ods.3 Exekučného poriadku. Na predmetnom uznesení zo dňa 2.9.2013 bola právoplatnosť na OS Bánovce nad Bebravou vyznačovaná dňa 30.9.2013, pričom prvá zrážka na základe príkazu súdneho exekútora bola vykonaná dňa 26.9.2013, čo je zrejmé aj z variabilného symbolu, ktorý je uvedený v danej platbe 1.547,13 eur, čo je zhodné so značkou exekučného spisu. Súdny exekútor konal neoprávnene a nad rámec svojho oprávnenia s poukazom na ustanovenie § 61 b Exekučného poriadku, nakoľko navrhovateľovi zexekvoval celkom 117.358,82 eur, pričom ako vyplýva nielen z jeho vyjadrenia, ale aj z elektronickej komunikácie medzi reštrukturalizačným správcom, celková výška vymáhanej pohľadávky pod sp.zn. EX 1547/13 bola vo výške 87.663,62 eura. Z prehľadu finančných operácii, ktoré sa nachádzajú aj v spise súdneho exekútora je zrejmé, že tento zrazil navrhovateľovi dňa 26.9.2013 sumu 100,53 eur, dňa 2.10.2013 sumu 33.394,70 eura a dňa 10.10.2013 sumu 83.863,59 eura, všetky pod sp.zn. 1547/13, čo je zrejmé, že konal v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 1547/13. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný v 1/rade porušil svojím konaním ustanovenie § 61b Exekučného poriadku a zároveň konal v rozpore s exekučným poriadkom tak, ako je ďalej uvedené v podanej žalobe. Žalobca si teda nárokuje náhradu škody vo výške 104.725,08 eura, čo je rozdiel medzi celkovou zrazenou sumou vo výške 117.358,82 eura a vrátenou sumou zo strany žalovaného v 1/rade vo výške 12.633,74 eura. Taktiež si žalobca uplatňuje príslušný úrok z omeškania a náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote. Navrhovateľ sa nemôže stotožniť so skutkovými a právnymi tvrdeniami odporcov a to konkrétne, že súdny exekútor teda odporca v 1/rade nevydal exekučný príkaz, pričom z exekučného spisu je zrejmé, že okrem iných súdny exekútor zaslal spoločnosti C. P., čo bol v tom čase dlžník navrhovateľa - bude citovať- príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, pričom zo znenia exekučného poriadku uvedeného v § 52 ods.2 jednoznačne vyplýva, že exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanoveným v tomto zákone. Taktiež sa nemožno stotožniť s tvrdeniami odporcu v 1/rade, že v exekúcii treba konať rýchlo, navrhovateľ sa tomuto nebráni, avšak v súlade s exekučným poriadkom, čo však v danom prípade nebolo. Ako bolo dnes uvedené, súdny exekútor vykonal zrážky z účtu navrhovateľa, pričom nemal riadne doručené právoplatné rozhodnutie o námietkach v súlade s ustanovením § 50 ods.3 a tiež s ustanovením § 52 ods.1, ktorý hovorí, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydá exekučný príkaz potom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, tak ako to bolo v tomto prípade. Tvrdenia odporcov uvedené na dnešnom pojednávaní, že súdny exekútor konal v súlade s exekučným poriadkom tým, že v exekučnom konaní nemožno dopredu predpokladať, aká suma sa vymôže, taktiež navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko ako je zrejmé z prehľadu finančných operácii súdneho exekútora, tento zrážal postupne dňa 26.9.2013, 2.10.2013, 10.10.2013, následne z týchto súm vyplácal v exekučnom konaní označený ako oprávnený Mlyn Trenčan dňa 2.10.2013 sumu 20.240 eur, dňa 10.10.2013 sumu 45.275,96 eura, pričom súdny exekútor vykonal zrážku z účtu navrhovateľa ešte aj dňa 14.10.2013 vo výške 4.688,11 eura pod sp.zn. EX 1514/13, čo je zrejmé, že tento konal nad rámec svojho oprávnenia a tým porušil citované ustanovenia exekučného poriadku konkrétne § 61b. Tvrdenia odporcu, že v exekučnom konaní nemožno predpokladať výšku sumy, ktorá sa povinnému zrazí, nemožno absolútne brať do úvahy, nakoľko z prehľadu finančných operácii súdneho exekútora, tento nezrazil navrhovateľovi sumu jednorázovo, ale postupne. Celkovo nad rámec svojho oprávnenia. Súdny exekútor v súlade s ustanovením § 10 ods.1 písm. b) exekučného poriadku v danom prípade má a musí mať VŠ druhého stupňa v odbore právo a taktiež z jeho praxe musí dokonale poznať exekučný poriadok, v rámci jeho činností nesmie konať tak, aby povinnému spôsobil škodu svojím konaním.
Právny zástupca odporcu v 1/rade na pojednávaní uviedol, že namietajú, že návrh v celom rozsahu nie je ani skutkovo ani právne dôvodný. Nie je splnená žiadna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a postupom súdneho exekútora nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona, predovšetkým namietajú prvú skutočnosť t.j. že by navrhovateľovi vôbec v jeho majetkovej sfére vznikla nejaká škoda. Považuje za notorietu to, že navrhovateľ bol právoplatne zaviazaný zaplatiť veriteľovi určitú sumu, na základe tohto exekučného titulu bol potom aj podaný návrh na vykonanie exekúcie. Je teda nepochybné, že záväzok plniť na strane navrhovateľa tu bol, splnením tohto záväzku došlo len na druhej strane k jeho zániku, čiže v majetkovej sfére navrhovateľa sa nič nezmenilo. K jednotlivým krokom súdneho exekútora sa vyjadrili už vo vyjadrení zo dňa 7.11.2014, pokiaľ exekútor nemal rozhodnutie o námietkach, vykonal len zabezpečovacie úkony. To časové porovnávanie, ktoré predkladá teraz navrhovateľ ohľadom plnenia jednotlivých súm, pokiaľ tieto dátumy sú k 30.9.2013 a neskôr, domnieva sa, že tieto dátumy nesvedčia o nesprávnom postupe súdneho exekútora, keďže je nepochybné, že v takýchto exekúciách sa koná rýchlo bez zbytočného odkladu po získaní potrebných listín. Priznáva, že k sume 100 eur, ktorá je predkladaná tak, že bola zaplatená dňa 26.9.2013 sa nevie v tejto chvíli vyjadriť. Na tvrdenie navrhovateľa, že súdny exekútor exekvoval sumu vyššiu než na ktorú svedčil exekučný titul, sa vyjadrili už vo vyjadrení. V procese exekúcie najmä, keď sa postihuje viacero účtov povinného a jednotlivé banky navzájom nekooperujú, nemožno vylúčiť vznik takejto situácie, keď navyše dôvodne sa dá predpokladať, že na týchto účtoch dostatok finančných prostriedkov nebude. Tým vysvetľujú postihnutie sumy 117 tisíc eur, zároveň však vysvetlili to, že v exekučnom spise sa nachádzajú doklady, akým spôsobom sa naložilo so sumou, ktorá presahovala sumu exekučne postihnuteľnú v exekúcii EX 1547/13. Keďže navrhovateľ ako povinný mal v tejto pozícii viacero exekučných konaní vedených u odporcu v 1/rade, a to EX 1797/13, EX 1889/13, EX 1997/13, EX 1514/13, exekučnými príkazmi z týchto spisov bola postihnutá táto suma a zvyšok t.j. 12.633,74 eura bol vrátený 2.12.2013 spôsobom, ktorý popisujú vo vyjadrení. K tomu, aby vznikla na strane, či už oboch žalovaných alebo niektorého z nich, zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predpokladom vznik samotnej škody, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi prvými dvomi. Ku škode sa už vyjadril, nesprávny úradný postup na strane súdneho exekútora nezisťuje a nezisťuje ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a postupom exekútora. Pokiaľ ide o prvú platbu, táto bola 30.9.2013, ďalšie platby boli 2.10.2013 a 10.10.2013, je tu námietka zo strany navrhovateľa, že exekúcia šla nad rozsah. Na to je ich obrana v tom smere, že nemožno v exekúcii, keď sa postihuje niekoľko účtov bez spolupráce bánk zabezpečiť zrazenie presne tej sumy, ktorej svedčí exekučný titul. Exekútor v žiadnom prípade nekonal v rozpore s exekučným poriadkom, keďže aj z následnosti týchto platieb a ich výšky vidno, že ešte dňa 2.10.2013 vykonaním platby nebola celá exekvovaná suma v exekúcii EX 1547/13 získaná, až platba z 10.10.2013 v sebe obsahovala 83 tisíc euro a tým došlo nezávisle od súdneho exekútora k presiahnutiu sumy exekvovanej podľa exekučného titulu a sumy zrazenej bankami. Exekútor dôvodne postupoval v ostatných 4 exekúciách spôsobom, ktorý popísal. Na poslednú sumu, ktorá tu je predkladaná zo dňa 14.10.2013 nevie v tejto chvíli reagovať na akom podnete bola vykonaná, tvrdí však, že vykonanie tejto platby nemá žiadnu príčinnú súvislosť s týmto sporom , nech už bola platba robená z podnetu či už exekučného príkazu alebo dobrovoľná, keďže súdny exekútor v ten deň ešte ani nemohol vedieť o vykonaní platby z 10.10.2013 vzhľadom na to, že 10.10.2013 bol štvrtok, bankové operácie trvajú 24 hodín a 14.10.2013 bol pondelok. Procesnoprávne ten spôsob doručenia a získania právoplatného uznesenia súdu ako predpokladá exekučný poriadok bol splnený a jeho účel bol dosiahnutý tým, že exekútor toto uznesenie, ktoré už k dispozícii na základe doručenia súdom mal, si obstaral sám vlastnou činnosťou doklad o právoplatnosti a následne konal. To je to, na čo mieril pokiaľ ide o časovú súvislosť medzi vyznačením právoplatnosti a následnou prvou platbou. K tvrdeniu navrhovateľa v tom smere, že došlo k porušeniu § 61b Exekučného poriadku musí reagovať tak, že práve postupnosť jednotlivých platieb a to, že tieto platby nešli od jedného a toho istého poddlžníka zakladá skutkovú možnosť vykonania zrážok nad exekvovanú výšku sumy mimo postupu exekútora. Následný postup súdneho exekútora je logický a bol taký, že všetko, čo získal nad exekúciou vymáhanú sumu vrátil povinnému. V tomto prípade však vidí prerušenie príčinnej súvislosti práve dovtedajším konaním povinného, ktorý neplnením svojich povinností spôsobil, že voči nemu boli vedené ďalšie exekúcie už uvedených exekučných čísiel, takže následne súdny exekútor postupom, ktorý je v exekučnom spise dokladovaný, túto sumu postihol.
Odporca v 1/rade na pojednávaní uviedol, že sa vo veci pridržiava toho, čo uviedol jeho právny zástupca. Nie je si vedomý existencie škody, jej vzniku ani príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a samotnou škodou. K sume 4.618,13 eur, ktorá mala byť odpísaná bankou dňa 14.10.2014 nebola v prospech účtu exekútora pripísaná. Z predloženého výpisu z účtu povinného nie je zrejmé, na aký účet bola odpísaná. Jediné čo tu je, je číslo VS exekúcie EX 1514/13, pričom v popise platby je ďalej uvedená prvá splátka, čo rozhodne nezodpovedá identifikačnému údaju, ktorý by bol v ním vydaných dokumentoch uvádzaný, nasvedčuje skôr dobrovoľnému plneniu zo strany povinného.
Zástupkyňa odporkyne v 2/rade uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasia, považujú ho za účelový a to z dôvodov, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. podľa ich názoru, žalobca doposiaľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, naopak preukázal, že výkon exekučného konania súdneho exekútorom pod sp.zn. EX 1547/13 bol realizovaný v súlade so zákonom. Ako je jednoznačné zo skutkového stavu veci, súdne rozhodnutie sp.zn. 6Er/615/2013 zo dňa 2.9.2013 nadobudlo právoplatnosť 28.9.2013, keďže dňa 25.9.2013 bolo ukončené súdne konanie, od ktorého závisel odklad predmetnej exekúcie, je zrejmé, že v prípade ak vydal súdny exekútor dňa 30.9.2013 exekučné príkazy na vykonanie exekúcie, konal v súlade so zákonom a neprekročil rozsah svojich povinností. Žalovaná v 2/rade uvádza, že žalobca zrejme opomína rozdiel medzi príkazom na začatie exekúcie a príkazom na vykonanie exekúcie, pričom ide o dva úplne odlišné právne inštitúty a príkaz na začatie exekúcie je výslovne zabezpečovacím prostriedkom, ktorý bol súdny exekútor oprávnený využiť aj v čase, kedy bol výkon súdnej exekúcie odložený. Súdny exekútor naopak nebol oprávnený vydať príkaz na vykonanie exekúcie, čo sa nestalo. Z predložených listinných dôkazov je teda zrejmé, že príkazy na vykonanie exekúcie boli vydané v predmetnom exekučnom konaní v čase, keď súdny exekútor mal k dispozícii právoplatné rozhodnutie o námietkach a v čase kedy pominuli dôvody odkladu exekúcie. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekúciu len v stanovenom rozsahu žalovaná uvádza, že táto povinnosť bola dodržaná, keďže súdny exekútor vykonával túto exekúciu viacerými spôsobmi, pričom ani v jednom exekučnom príkaze nebol prekročený jej rozsah. Následne súdny exekútor vzhľadom na to, že disponoval väčším obnosom finančných prostriedkov a viedol ďalšie exekúcie vo vzťahoch k iným oprávneným konkrétne k sociálnej poisťovni, postupoval spôsobom v zmysle § 105 a nasl. Exekučného poriadku, kedy v exekúciách sp.zn. EX 1797/13, EX 1889/13, EX 1997/13 a EX 1514/13 vydal exekučné príkazy , na základe nich on ako dlžník voči žalobcovi vykonal týmto spôsobom exekúciu v prospech oprávnených v týchto exekúciách. Nakoľko až po vykonaní exekúcie bola vyhlásená reštrukturalizácia, jej následky nemohli mať vplyv už na vykonanú exekúciu a súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, keď finančné prostriedky, ktoré mal k dispozícii nad rámec exekúcie vrátil povinnému. Čo sa týka zrazenej sumy k 26.9.2013, žalovaná v 2/rade nemá vedomosť, že by k takémuto konaniu bola banka oprávnená, nakoľko banka vydáva príkazy na úhradu a tieto si súdny exekútor sám nesťahuje. Teda pokiaľ došlo k úhrade určitých súm pred vydaním príkazu na začatie exekúcie, za toto má niesť zodpovednosť niekto iný. Vo vzťahu k vzniku škody žalovaná poukazuje na vyjadrenie žalovaného v 1/rade s tým, že podľa jej názoru taktiež žalobca nepreukázal vznik škody, pretože finančné prostriedky uhradené oprávneným patrili oprávneným a ich úhradou zanikol záväzok žalobcu, teda jeho majetok sa nezmenšil tak ako to vyžaduje zákon č. 514/2003 a ustálená súdna prax pri preukazovaní vzniku škody. Aj napriek tomu, že podľa ich názoru neexistuje nesprávny úradný postup, neexistuje škoda k tretej zákonnej podmienke a to príčinnej súvislosti uvádzajú , že táto tu absolútne absentuje a v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenia § 415 a § 441 OZ, ktoré sa aplikujú v spojení s ustanovením § 25 ods.1 Zákona č. 514/2003 aj v tomto prípade a ktoré upravujú prevenčnú povinnosť ako spolu zavinenie poškodeného na vzniku škody, pretože podľa ich názoru žalobca si sám svojím konaním a to neplnením si svojich povinností vyplývajúcich mu zo záväzkovo právnych vzťahov prípadne priamo zo zákona zavinil vedenie exekučných konaní. Z uvedeného dôvodu má za to, že žaloba je neodôvodnená a žiada ju bez ďalšieho v celom rozsahu zamietnuť, pričom žalovaná si uplatňuje trovy konania. Po prednese PZ žalobcu žalovaná nadobúda dojem, že v tomto prípade sa žalobca snaží získať neoprávnený prospech a to na úkor štátu prípadne na úkor súdneho exekútora. V prvom rade žiadny zo žalovaných nerozporoval vydanie exekučného príkazu tak ako uviedol žalobca, pretože exekučné príkazy boli skutočne vydané, ale až 30.9.2013, teda v čase kedy boli splnené podmienky na ich vydanie. Čo sa týka námietky o riadnom doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí námietok žalovanej nie je zrejmé, z akých skutočností a na základ čoho žalobca vychádza z toho, že toto rozhodnutie nebolo riadne doručené, nakoľko podľa názoru žalovanej súdny exekútor až po doručení predmetného rozhodnutia vydal exekučné príkazy a to bez ohľadu na to, akou formou bolo toto rozhodnutie súdnemu exekútorovi doručené. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu poukazuje aj na stanovisko Slovenskej komory exekútorov, ktorá skúmala a prešetrovala postup súdneho exekútora v exekučnom konaní a nezistila žiadne pochybenie exekútora. Doposiaľ žiadne pochybenie exekútora nebolo preukázané, ide len špekulácie zo strany žalobcu. Chce zdôrazniť, že ani štát ani súdny exekútor, ani žiadny orgán verejnej moci nemôže a nenesie zodpovednosť za porušovanie povinností subjektov pôsobiacich v súkromnom práve a v podnikateľskej sfére. Ak si tieto subjekty svoje povinnosti riadne neplnia, sú povinné niesť za toto konanie zodpovednosť so všetkými právnymi následkami, teda aj s prípadnými sankciami alebo vznikom ďalších nákladov súdneho alebo exekučného konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím odporcu v 1/rade, zástupcu odporcu v 2/rade, oboznámením sa s dokladmi predloženými účastníkmi konania, pripojeným spisom EX 1547/13, pripojeným exekučným spisom OS Bánovce nad Bebravou 6Er/615/2013 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil, že:
Z pripojeného spisu EX 1547/13 súd zistil, že exekúcia EX 1547/13 sa začala podaním návrhu na exekúciu dňa 14.6.2013, poverenie bolo súdom vydané pre súdneho exekútora (odporcu v 1/rade) dňa 19.6.2013 a následne súdny exekútor- odporca v 1/rade vydal príkazy na začatie exekúcie ako zabezpečovací inštitút, a to pre banky dňa 20.6.2013 a pre C. J. A. dňa 12.8.2013.
Zároveň bolo vydané dňa 20.6.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, povinnému (v tomto konaní navrhovateľovi) bolo doručené dňa 27.6.2013.
Námietky proti exekúcií boli podané povinným( navrhovateľom) dňa 8.7.2013, v ten deň aj boli postúpené súdu.
Návrh na odklad exekúcie bol podaný povinným (navrhovateľom) dňa 3.7.2013, súdnemu exekútorovi bola táto skutočnosť oznámená listom povinného dňa 9.10.2013.
Pohľadávka oprávneného: Mlyny Trenčan s.r.o. voči povinnému (navrhovateľovi) predstavovala vrátene príslušenstva a trov súdneho konania sumu 70.435,22eur, trovy exekúcie s DPH -17.228,40eur , spolu 87.663,62eur. V prospech ďalších exekúcií vedených u súdneho exekútora (odporcu v 1/rade), a to EX 1797/13, EX1889/13,EX 1997/13, EX1514/13, kde oprávneným bola Sociálna poisťovňa voči povinnému (navrhovateľovi) bola zexekvovaná celkom suma 17.061,46eur exekučnými príkazmi zo dňa 15.10.2013. Z celkovo zrazenej sumy 117.358,82eur, zostatok sumy 12.933,74 eur súdny exekútor (odporca v 1/rade) vrátil dňa 2.12.2013 povinnému (navrhovateľovi) po zverejnení výsledku reštrukturalizačného konania zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 27.11.2013.
Z prehľadu finančných operácií uvedených na zadnej časti obalu spisu EX 1547/13 vyplýva: -26.9.2013 XXXXXXXXXX/XXXX 100,53eur XXXXXX XXXX EX 1547/13 D. -2.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX 33.394,70eur XXXXXX XXXX XXXXXX ÚHRADA DO I. -2.10.2013 XXXXXXXXX/XXXX -4919,26eur XXXXXX Platby typu úhrada -2.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX -20.240eur XXXXXX MLYN TRENCAN SPOL. -10.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX 83.863,59eur XXXXXX XXXX R..P. -10.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX -45.275,96eur XXXX/XX MLYN TRENCAN SPOL.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 6Er/615/2013 súd zistil, že námietky povinného, ktoré boli postúpené súdu súdnym exekútorom dňa 15.7.2013, boli súdom zamietnuté uznesením sp.zn. 6Er/615/2013- 38 zo dňa 2.9.2013, zároveň v tom istom uznesení bol povolený odklad exekúcie EX 1547/13 do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 16Cob/144/2013, ktorý návrh na odklad exekúcie podal povinný na súd dňa 3.7.2013.Uznesenie 6Er/615/2013- 38 zo dňa 2.9.2013 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 5.9.2013
Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 16Cob/144/2013 rozhodol uznesením sp.zn.16Cob/144/2013-119 dňa 27.8.2013 tak, že uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebr. sp.zn. 10Rob/8/2013-94 zo dňa 29.7.2013 potvrdil, uznesenie 6Er/615/2013-38 zo dňa 2.9.2013 sa stalo právoplatným dňa 28.9.2013, čo do výroku I. a do výroku II. dňa 15.10.2013. Exekúcia vedená pod sp.zn.6Er/615/2013, EX1547/13 sa skončila úplným vymožením pohľadávky.
Z výpisu z účtu navrhovateľa vedený v Č. J..P.. (čl.129, 131 spisu) vyplýva, že dňa 30.9.2013 bola odoslaná platba na VS: XXXXXXXXXX KS: XXXX, EX1547/13.1. SPL. SUMA 33.394,70 eur, dňa 14.10.2013 bola odoslaná platba na VS: XXXXXXXXXX, KS:XXXX, EX1514/13, 1. splátka -4.688,11eur
- táto druhá platba nesúvisí s exekúciou EX 1547/13, podľa vyjadrenia súdneho exekútora na pojednávaní, ide zrejmé o dobrovoľné plnenie povinného - navrhovateľa v uvedenej exekúcií EX1514/13.
Navrhovateľ dňa 16.1.2014 doručil príslušnému orgánu- Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 25.11.2013, doručené navrhovateľovi dňa 16.7.2014 MS SR, bolo navrhovateľovi okrem iného oznámené, že žiadosť navrhovateľ bola predbežne prerokovaná v zmysle §-u 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., pričom žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Exekučné príkazy v konaní EX 1547/13 boli vydané súdnym exekútorom dňa 30.9.2013 a súdny exekútor pri ich vydaní žiadnym spôsobom neporušil príslušné ustanovenia exekučného poriadku. Nie je preukázaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie sp.zn .EX1547/13, ako ani vznik a rozsah škody, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáhal. Na základe jeho sťažnosti bol postup súdneho exekútora preskúmaný aj Slovenskou komorou exekútorov, ktorá sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú, o čom bol navrhovateľ upovedomený Stanoviskom k sťažnosti č. XX-XXXXXX zo dňa 4.3.2013 a jeho žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná.
Podľa § 3 ods.1 písm. d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 52 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcií alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz.
Podľa § 96 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok- ďalej len EP), exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcií alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.
Podľa § 107ods.1 EP, exekútor vydá exekučný príkaz po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.
Podľa § 50 ods.3 EP, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Podľa § 61b ods.1,2 EP, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac; to platí aj pre trovy exekúcie.
Podľa § 62 EP, exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu škody uplatnenej proti odporcom v 1/ a 2/rade z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 514/2003 Z.z. nie je dôvodný a preto ho súd zamietol.
Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom, teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že navrhovateľ dňa 16.1.2014 doručil príslušnému orgánu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu a príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, preto poškodený - navrhovateľ sa mohol domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 104.725,08eur s prísl. z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že dňa 14.6.2013 bol súdnemu exekútorovi - odporcovi v 1/rade doručený návrh oprávneného: Mlyn Trenčan s.r.o. na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého bolo dňa 14.6.2013 začaté exekučné konanie sp.zn. EX1547/13 exekučným titulom bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. 10Rob/8/2013, právoplatný dňa 11.6.2013, a to na vymoženie istiny 59.840,44eur s príslušenstvom, trov konania 3.590eur, trov právneho zastúpenia vo výške 1.329,526eur a trov exekučného konania. Dňa 19.6.2013 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, dňa 27.6.2013 bolo poškodenému ako povinnému doručenie upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.6.2013, kedy mu začala plynúť 14 dňová lehota na podanie námietok, ktoré povinný (tu poškodený) aj podal s tým, že predmetný platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, teda ani nemôže byť exekučným titulom. Námietky zo dňa 2.7.2013 zaslal poškodený súdnemu exekútorovi dňa 3.7.2013 a boli mu doručené dňa 8.7.2013, v rovnaký deň súdny exekútor postúpil ich na rozhodnutie súdu. Súčasne s námietkami podal poškodený aj návrh na odklad exekúcie doručený súdu dňa 3.7.2013. Napriek tomu, že až do rozhodnutia súdu o odklade exekučný poriadok povoľuje súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie vykonať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku, súdny exekútor v rozpore so zákonom vydal exekučný príkaz, porušil tak §52 ods.1 a §56 ods.5, §96 ods.1 a §107 ods.1EP, právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcií nebolo exekútorovi doručené, hoci exekútorovi boli už prinajmenšom od 26.9.2013 vyplatené peňažné prostriedky z účtu poškodeného v banke Č., J..P.. ako aj dlžníkom poškodeného C. P. D. F..G..P.., tieto si ponechal a nakladal s nimi v rozpore s exekučným poriadkom. Súdnemu exekútorovi bola dňa 2.10.2013 vyplatená suma 33.394,70eur Č. bankou z účtu poškodeného, neskôr dňa 10.10.2013 mu bola vyplatená suma 83.863,59eur od dlžníka povinného C. P., F..G..P.. a dňa 14.10.2013 mu bola vyplatená suma 4.688,11eur, teda sumy ďaleko prevyšujúce vymáhanú istinu aj s príslušenstvom .Finančné prostriedky zrazené exekútorom predstavovali sumu 117.358,82eur, z čoho bola poškodenému vrátená suma vo výške 12.633,74eur, náhrada škody poškodeného tak predstavuje sumu 104.725,08eur. Súdny exekútor nerešpektoval zákonné ustanovenie §62 ods.5EP a iné.
Prevedeným dokazovaním, najmä oboznámením s obsahom spisov EX1547/13 a Okresného súdu Bánovce na Bebravou 6Er/615/2013 súd v postupe súdneho exekútora - odporcu v 1/rade nezistil žiadne porušenie právneho predpisu , jeho postup v exekúcií EX 1457/13 bol aj procesne správny, nemohla preto vzniknúť jeho zodpovednosť voči navrhovateľovi, a to či už podľa zák.č. 514/2003Z.z. alebo podľa §33EP alebo podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody.
Exekúcia EX 1547/13 sa začala podaním návrhu na exekúciu dňa 14.6.2013, poverenie bolo súdom vydané dňa 19.6.2013 a následne vydal súdny exekútor - odporca v 1/rade príkazy na začatie exekúcie ako zabezpečovací inštitút , a to pre banky dňa 20.6.2013 a pre C. J. A. dňa 12.8.2013. Zároveň bolo vydané dňa 20.6.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, povinnému (navrhovateľovi) bolo doručené dňa 27.6.2013. Námietky proti exekúcií boli podané povinným dňa 8.7.2013, v ten deň aj boli postúpené súdu. Návrh na odklad exekúcie bol podaný povinným dňa 3.7.2013, jemu bola táto skutočnosť oznámená listom povinného dňa 9.10.2013. Námietky boli súdom zamietnuté uznesením dňa 2.9.2013, zároveň v tom istom uznesení bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania na Krajskom súde Trenčín sp.zn. 16Cob/144/2013. V tomto konaní krajský súd rozhodol dňa 27.8.2013 tak, že uznesenie OS Bánovce nad Bebr. 10Rob/8/2013 z 29.7.2013 potvrdil, toto uznesenie sa stalo právoplatným 25.9.2013, exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky. Exekučné príkazy na vykonanie exekúcie EX 1457/13 vydal súdny exekútor až po tom, ako sa stalo uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn.16Cob/144/2013 zo dňa 27.8.2013 právoplatné, keďže tým dňom zanikol odklad exekúcie, povolený uznesením OS Bánovce nad Bebr. 6Er/615/2013 zo dňa 2.9.2013. Dovtedy boli vydané len príkazy na začatie exekúcie ako zabezpečovací inštitút. Celkovo na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie bola poukázaná vyššia suma, než bola suma exekúciou vymáhaná + trovy exekúcie. V procese exekúcie, najmä keď sa postihuje viacero účtov povinného od viacerých bánk resp. dlžníkov je možné dôvodne predpokladať a nemožno vylúčiť vznik takejto situácie. Pohľadávka oprávneného vrátane príslušenstva a trov súdneho konania predstavovala sumu 70.435,22eur, trovy exekúcie 17.228,40eur, celková suma vymáhaná v exekúcií bola 87.663,62eur. Voči navrhovateľovi ako povinnému však boli u odporcu v 1/rade vedené ďalšie štyri exekúcie, všetko v prospech sociálnej poisťovne a to pod sp.zn. EX/1797/13,EX1889/13,EX1997/13 a EX1514/13. Zo sumy, ktorá bola poukázaná na účet súdneho exekútora na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie v tejto exekúcií a ktorá prevýšila vymáhanú sumu + trovy exekúcie, bola časť vo výške celkovo 17.061,46eur zexekvovaná v prospech týchto exekúcií postupom podľa §105 a nasl. EP (prikázanie iných peňažných pohľadávok) exekučnými príkazmi zo dňa 15.10.2013. Nakoniec zostatok sumy, t.j. suma 12.633,74eur bola dňa 2.12.2013 poukázaná povinnému- navrhovateľovi . Dôvodom toho, že táto suma bola poukázaná až dňa 2.12.2013, bolo to, že voči povinnému začal Okresný súd v Trenčíne pod sp.zn. 40R/1/2013 reštrukturalizačné konanie uznesením zo dňa 14.10.2013, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 21.10.2013. Súdny exekútor preto čakal na výsledok reštrukturalizačného konania , ten bol zverejnený v obchodnom vestníku dňa 27.11.2013, následne poukázal túto sumu navrhovateľovi ako povinnému.
Navrhovateľ sa voči odporcom v 1/rade a v 2/rade domáhal náhrady škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z., pričom škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora - odporcu v 1/rade.
Pokiaľ ide o odporcu v 1/rade, tento v spore ani nie je pasívne legitimovaný, nakoľko u neho išlo o výkon exekučnej činnosti a Zák. č. 514/2003 Z.z. upravuje takéto prípady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a ustanovenie §-u 21 a nasl. citovaného zákona upravuje podmienky regresnej náhrady. Ak by sa aj preukázali všetky štyri predpoklady pre vznik zodpovednosti, zodpovedal by štát - t.j. odporca v 2/rade, ktorému následne by vzniklo právo na regres voči osobe, ktorá konala.
Pri náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje: a) výkon verejnej moci, b) nesprávny úradný postup ,c) vznik škody, d) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody. Vymáhanie peňažnej pohľadávky, ako tomu bolo v tomto prípade, je typickým výkonom exekučnej činnosti. Podľa výslovného ustanovenia §5 ods.2EP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Išlo preto o výkon verejnej moci. Z tohto istého dôvodu je nepoužiteľné v tomto prípade ustanovenie §33 ods.1EP.
Prevedeným dokazovaním, tak ako je vyššie popísané, súd nezistil existenciu neprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní EX 15747/13. Pokiaľ ide o príkazy na začatie exekúcie, tieto sú výslovne zabezpečovacím prostriedkom, ktoré bol súdny exekútor- odporca v 1/rade oprávnený využiť aj v čase, kedy bol výkon súdnej exekúcie odložený. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že príkazy na vykonanie exekúcie boli vydané v predmetom exekučnom konaní EX 1547/13 v čase, keď súdny exekútor mal k dispozícií právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach a v čase, kedy pominuli dôvody odkladu exekúcie, a to bez ohľadu na to, akou formou bolo toto rozhodnutie súdnemu exekútorovi doručené, procesnoprávne spôsob doručenia a získania právoplatného rozhodnutia súdu ako predpokladá exekučný poriadok bol splnený a jeho účel bol dosiahnutý tým, že súdny exekútor si na predmetné uznesenie, ktoré mal už v dispozícii na základe jeho doručenia súdom, obstaral sám vlastnou činnosťou doklad o právoplatnosti uznesenia a následne ďalej konal. Námietka navrhovateľa o nedostatku riadneho doručenia rozhodnutia súdu č.k. 6Er/615/2013-38 zo dňa 2.9.2013 nemá v tomto konaní žiadne opodstatnenie, navrhovateľ nevysvetlil, v čom mali spočívať nedostatky riadneho doručenia uvedeného súdneho rozhodnutia, pričom ako bolo uvedené vyššie, predmetné uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené. Skutočnosť, akým spôsobom bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné rozhodnutie súdu je zrejmá z príslušného exekučného spisu. V zmysle §45 ods.1 zák. č. 99/1963 OSP v znení neskorších predpisov možno aj osobné vyznačenie právoplatnosti súdnym exekútorom na príslušnom súde považovať za riadne doručenie právoplatného súdneho rozhodnutia tak, že toto rozhodnutie si súdny exekútor prevzal osobne na príslušnom súde, teda doručenie vykonával súd.
Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené porušenie povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekúciu len v stanovenom rozsahu, aj táto povinnosť súdneho exekútora bola dodržaná , keďže súdny exekútor vykonával túto exekúciu viacerými spôsobmi, pričom ani v jednom jeho exekučnom príkaze nebol prekročený jej rozsah. Exekútor nekonal v rozpore s exekučným poriadkom, keď z následnosti platieb a ich výšky je vidno, že ešte dňa 2.10.2013 vykonaním platby nebola celá zexekvovaná suma v exekúcií EX1547/13, až platba z 10.10.2013 obsahovala 83 tisíc eur a tým došlo, nezávisle od súdneho exekútora, k presiahnutiu exekvovanej sumy a sumy zrazenej bankami. Súdny exekútor postupoval spôsobom v zmysle §-u 105 a nasl. EP, kedy vzhľadom na to, že disponoval väčším obnosom finančných prostriedkov a viedol ďalšie exekúcie, kde povinným bol navrhovateľ a oprávneným sociálna poisťovňa sp.zn. EX 1797/13, EX1889/13, EX1997/13 a EX1541/13 vydal exekučné príkazy, a na základe nich vykonal ako dlžník voči navrhovateľovi týmto spôsobom exekúcie v prospech oprávneného. Nakoľko až po vykonaní exekúcie bola vyhlásená reštrukturalizácia, jej následky nemohli mať vplyv na už vykonanú exekúciu a súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácií, keď finančné prostriedky, ktoré mal k dispozícií nad rámec exekúcie, vrátil povinnému.
Pokiaľ došlo k úhrade nejakých súm pred vydaním exekučného príkazu na začatie exekúcie súdnym exekútorom, za toto konanie súdny exekútor zodpovednosť nenesie.
Pokiaľ ide o pojem škody, zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje definíciu škody, preto treba vychádza zo všeobecnej definície škody tak, ako ju chápe občianske právo. Pod pojmom škoda - chápe sa ňou ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcií, tak poskytnutím peňazí. Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by mu vôbec vznikla škoda a čo vlastne na svojej strane považuje za škodu. Až do vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní EX/1547/13 mal navrhovateľ ako povinný záväzok voči svojmu veriteľovi Mlyn Trenčan s.r.o. a na strane druhej Mlyn Trenčan, s.r.o. mal voči navrhovateľovi pohľadávku. Vymožením záväzok navrhovateľa zanikol a zároveň zanikla pohľadávka Mlynu Trenčan, s.r.o. voči navrhovateľovi.
V majetkovej sfére navrhovateľa teda nedošlo k žiadnej ujme, nemožno preto hovoriť o vzniku škody. Rovnaké kritérium treba vztiahnuť aj na trovy exekúcie, nárok na trovy exekúcie je upravený v §-e 200a nasl. EP a taktiež na exekúcie EX1797/13, EX1889/13, EX1997/13 a EX1514/13.
Taktiež tu chýba pre vznik zodpovednosti vyžadujúca sa príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody.
Ak navrhovateľ považuje za škodu, ktorá mu vznikla sumu 104.725,08eur, t.j. sumu, ktorou bolo uspokojených päť pohľadávok voči nemu, tak tu jednoznačne chýba príčinná súvislosť, lebo k tomuto „škodlivému “ následku by aj tak bolo došlo. V tomto prípade je tu prerušenie príčinnej súvislosti práve dovtedajším konaním navrhovateľa, ktorý neplnením svojich povinností spôsobil, že voči nemu boli vedené ďalšie exekúcie už uvedených exekučných značiek, takže následne súdny exekútor- (odporca v 1/rade) postupom, ktorý je v exekučnom spise dokladovaný, dlžnú sumu postihol.
Ako už bolo vyššie uvedené, pre vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené všetky hore uvedené podmienky, pri ktorých zodpovedá štát za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci súčasne, dôkazné bremeno leží na poškodenom.
Navrhovateľ nepreukázal neprávny úradný postup, nepreukázal výkon exekúcie vedenej súdnym exekútorom L.. T. D. pod sp.zn. EX1547/13 v rozpore so zákonom č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nepreukázal vznik škody a taktiež nepreukázal pre vznik zodpovednosti štátu vyžadujúcu sa príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody.
Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.