Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-241-2013.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/241/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa: W. L., nar. XX.X.XXXX, K. XXXX/XX, E. proti odporcovi: Rozhodcovský súd v Bratislave (rozhodca Mgr. Andrej Gundel), Ventúrska 14, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave prostredníctvom rozhodcu Mgr. F. Q. sp. zn. XXXX/XX zo dňa 31.7.2013. Okrem toho žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že týmto rozsudkom bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 967,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne a zaplatiť mu aj trovy konania. Okrem iného poukázala, že dôvodom na zrušenie tohto rozsudku je aj jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, z akého zmluvného vzťahu bol poskytovateľovi jeho nárok priznaný. Nie je určené, z čoho pozostáva prisúdená istina a podobne. S poskytovateľom služby uzatvorila viacero zmlúv. Z rozhodcovského rozsudku však nevie zistiť, ktorej zmluvy sa predmet sporu týka. Rovnako na zaplatenie svojho dlhu uzavrela dňa 5.3.2012 s poskytovateľom služby prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach na bližšie nešpecifikovanú sumu na istine v sume 2.332,27 Eur. Samotného rozhodcu a rozhodcovské konanie si zvolila spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ako poskytovať jej objednanej služby.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že samotná žaloba trpí vážnymi nedostatkami procesného charakteru, a to konkrétne v časti označenia odporcu. Poukázal na to, že rozhodcovský súd v Bratislave bol zriadený na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, vzhľadom na čo absentuje jeho právna subjektivita, ako spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Podľa jeho názoru v danom konkrétnom prípade ani nemôže byť vo veci pasívne vecne legitimovaný, keďže nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu. Odporca nie je ani zriaďovateľom predmetného rozhodcovského súdu v Bratislave.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, navrhovateľka sa pojednávania nezúčastnila. Poštovú zásielku s termínom pojednávania si v odbernej lehote nevyzdvihla, táto sa na súd vrátila dňa 4.12.2014, kedy mal súd za to, že má doručenie riadne vykázané. Z uvedeného dôvodu potom pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Ako to už bolo konštatované,
vypočul odporcu, oboznámil sa s rozhodcovským rozsudkom, výzvou na zaplatenie, dohodou o úhrade pohľadávok a zistil nasledovné:
Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 8797/13 v Bratislave v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, proti odporcovi W. L. bolo rozhodnuté, že odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi čiastku 967,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 9.12.2011 až do zaplatenia. Zároveň bola odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 166,22 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ v rozhodcovskom konaní sa domáhal nároku na náhradu škody, ktorú požadoval vo výške rozdielu uhradenej akciovej ceny telekomunikačného zariadenia a jeho skutočnej trhovej ceny, teda skutočne vzniknutú škodu na cene poskytnutého telekomunikačného zariadenia.
Ako to už bolo konštatované, navrhovateľka sa pojednávania nezúčastnila, poštovú zásielku s termínom pojednávania si v odbernej lehote nevyzdvihla. Na pojednávaní vypovedal právny zástupca odporcu, ktorý v súlade so svojím písomným vyjadrením žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že pokým má vedomosť, v uvedenej veci bola vedená aj exekúcia a pravdepodobne v rámci exekučného konania bola samotná istina už zaplatená, resp. jej časť. Navyše poukázal aj na to, že v tomto konaní nie sú pasívne legitimovaní, nie sú spôsobilí v tejto veci konať. Pokým navrhovateľka sa chcela domáhať svojej ochrany, mala zažalovať v tomto prípade spoločnosť Orange, ktorá jej poskytovala služby.
Ako súd začal vo veci konať, musel sa vyporiadať s námietkou, ktorú vzniesol v tomto konaní odporca, že v tejto veci nie je pasívne legitimovaný. Rozhodcovský súd v Bratislave bol zriadený na základe zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, vzhľadom na čo absentuje jeho práva subjektivita ako spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Aby účastník konania ako navrhovateľ uspel vo veci samej, musí byť on sám a jeho odporca vecne legitimovaný.
V písomnom návrhu je ako odporca uvedený Rozhodcovský súd v Bratislave, resp. jeho rozhodca. Títo však nie sú a ani nemôžu byť vo veci pasívne vecne legitimovaní, keďže nie účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu. Odporca nie je ani zriaďovateľom predmetného Rozhodcovského súdu v Bratislave, ako to vyplýva aj z priloženého výpisu zo zoznamu vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Pri súdnom preskúmaní rozhodcovského rozhodnutia pasívna legitimácia rozhodcovského súdu v takomto konaní nie je daná a konanie prebieha výlučne medzi pôvodnými stranami sporu. Rozhodcovský súd ani rozhodca nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti voči navrhovateľke a neboli ani účastníkom rozhodcovského konania.
Vecne legitimovaný je ten, kto je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v rozhodcovskom konaní jedná. V prípade konaní o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku to nie je osoba, ktorá rozhodnutie vydala, ale druhý účastník sporu, v tomto prípade by teda na strane odporcu mala vystupovať spoločnosť Orange Slovensko.
Ak je počas konania zistené, že ten, kto bol označený ako odporca, nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v posudzovanej veci koná, je to dôvod k zamietnutiu návrhu, keďže takému účastníkov chýba vená legitimácia.
Účelom návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku za predpokladu splnenia zákonných podmienok a nie podanie žaloby voči orgánu, ktorý ho vydal. Návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku je tak akási obdoba občianskeho súdneho konania, kde účastník konania pri nesúhlase s rozhodnutím prvostupňového súdu nežaluje súd, ale podáva odvolanie proti rozsudku s označením druhej strany v spore. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/89/2012, v zmysle ktorého návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí smerovať voči subjektu, ktorý bol v rozhodcovskom konaní účastníkom konania a nie voči rozhodcovskému súdu samotnému.
Vzhľadom na uvedené musel súd konštatovať, že skutočne označený odporca nie je v tomto spore vecne pasívne legitimovaný, keďže nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu. V tomto spore mal byť ako odporca označený spoločnosť Orange Slovensko. Vzhľadom na uvedené potom súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Bol to odporca, ktorý mal v tomto konaní plný úspech. Súd pri vynesení rozsudku dal poučenie, že je jeho povinnosťou v lehote troch dní od vynesenia rozsudku vyčísliť svoje trovy právneho zastúpenia, resp. trovy konania. Odporca však v uvedenej lehote si nevyčíslil žiadne trovy konania a potom súd rozhodol tak, že odporcovi trovy konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).