Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28CoE-42-2022.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Subarea
28CoE/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: AMMOS, s.r.o., Orieškova 12, 821 05 Bratislava , IČO: 31 360 386, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti povinnému: B.C.CONSULT, s.r.o., Budovateľská ulica 1290, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 45 462 500, o námietkach proti trovám exekúcie, návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom, Exekútorský úrad Bratislava, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/56/2017 - 28 zo dňa 14.03.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 3Er/56/2017-52 zo dňa 13.09.2022, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie voči výrokom I. a III.
II. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. v spojení s opravným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením rozhodol takto, cit.:
„I. Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
III. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z písomných dokladov je zrejmé, že súdnemu exekútorovi patrí odmena 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 33,19 eura s tým, že základom na určenie odmeny exekútora je suma 155,20 eura. Preskúmaním predložených dokladov súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor správne určil predbežné trovy exekúcie v Upovedomení o začatí exekúcie, ktoré Upovedomenie zaslal povinnému, vo výške 75,83 eura, čo predstavuje odmenu vo výške 33,19 eura bez DPH, hotové výdavky vo výške 30 eur bez DPH a DPH vo výške 12,64 eura. Dodal, že súdny exekútor predložil aj rozpis hotových výdavkov, ktoré mal v súvislosti s exekúciou, ktorú začal vykonávať na základe Poverenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol. Vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukázal na § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nakoľko povinný uhradil len istinu spolu vo výške 155,20 eura a trovy exekúcie doteraz neuhradil, návrh na zastavenie exekúcie zamietol. A napokon sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom povinného
na odklad exekúcie. Poukázal na ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého môže súd aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Po preskúmaní dokladov, ako aj všetkých vyššie uvedených skutočností, v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné povoliť odklad exekúcie, nakoľko povinný podal námietky proti exekúcii, o ktorých súd musel rozhodnúť a rozhodol a preto nie je dôvodné, aby bolo vydané rozhodnutie aj pokiaľ sa týka odkladu exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),h),e) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietal, že súd vo výrokovej časti napadnutého uznesenia opomenul výrok, ktorým by rozhodol o námietkach povinného proti trovám exekúcie. Povinný podával námietky proti trovám exekúcie a nie proti exekúcii, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Poukázal na to, že súdny exekútor v rámci predbežných trov exekúcie určil predbežnú náhradu hotových výdavkov vo výške 30 eur, čo povinný považuje za zrejme neopodstatnenú výšku hotových výdavkov súdneho exekútora, nakoľko súdnemu exekútorovi nemohli vzniknúť hotové výdavky vo výške 30 eur pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor vôbec nešpecifikuje, z čoho hotové výdavky vo výške 30 eur pozostávajú, t. z. upovedomenie o začatí exekúcie v časti vyčíslenia náhrady hotových výdavkov a straty času je nepreskúmateľné, nakoľko povinný v exekučnom konaní ani nemá možnosť podať relevantné námietky proti trovám exekúcie, keďže ich súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nešpecifikoval a to v členení: poštovné, cestovné, náhrada za stratu času atď. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení sa vôbec nevysporiadal s námietkami povinného proti trovám exekúcie, ale len súhlasil s tvrdením súdneho exekútora, že v upovedomení o začatí exekúcie boli trovy exekúcie vyčíslené predbežne a hotové výdavky vo výške 30 eur sú správne. Súdny exekútor vyčísli hotové výdavky len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a nie predbežné hotové výdavky a predbežné trovy exekúcie. Povinný namietal výšku trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vyčíslenú (a nie ako konštatoval súd, že namieta výšku trov súdneho konania) na sumu vo výške 40,51 eura. Mal jednoznačne za to, že trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní mali byť vyčíslené nasledovne: trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 31,17 eura (1 úkon právnej služby vo výške 16,60 eura, 1/4 zo 16,60 eura t.j. 4,15 eura úkon x 2 úkony = 8,30 eura (prevz. a príprava, spísanie návrhu na výkon exekúcie) + 2 x 8,84 eura rež. paušál, v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., + 20% DPH vo výške 5,19 eura zo základu dane 25,98 eura. Súd sa opätovne nevysporiadal s podaným návrhom na zastavenie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to tým, že dňa 13.03.2017 bolo na účet oprávneného poukázaná suma vo výške 155,20 eura, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom. Zároveň žiadal súd, aby v uznesení o zastavení exekúcie zaviazal oprávneného na vrátenie rozdielu, ktorý vznikol z dôvodu neadekvátneho uplatňovania trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 40,51 eura, t.j. ako trov oprávneného v exekučnom konaní. Podľa ustálenej judikatúry súdov, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, súd rozhodne o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Súd mal preukázané, že zaniklo právo priznané exekučným titulom a exekučné konanie napriek tomu nezastavil, čím konal v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, resp. zmenil tak, že exekučné konanie voči povinnému zastavuje, vyhovuje námietkam povinného proti trovám exekúcie a trov právneho zastúpenia oprávneného a v exekučnom konaní.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je v časti dôvodné a v časti je ho potrebné odmietnuť.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
11. Povinný napadol v odvolaní výrok I. uznesenia o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie, avšak v zmysle ustanovenia § 201 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie nie je prípustné, preto odvolací súd odvolanie povinného proti tomuto výroku uznesenia súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ust. § 386 písm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj samotnými dôvodmi odvolania.
12. Vo vzťahu k časti odvolania povinného, v ktorej smeruje proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok ako primárny procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie v civilných ako aj exekučných veciach, je vo vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie (resp. len proti tomu výroku uznesenia), pri ktorých samotný Civilný sporový poriadok (§ 357 CSP) alebo osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci Exekučný poriadok) výslovne pripúšťa právo podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).
13. Žiadne ustanovenie CSP ani iného zákona (predovšetkým však Exekučného poriadku) neustanovuje, že proti uzneseniu (resp. v prejednávanej veci proti tomu výroku uznesenia), ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu exekúcie, je odvolanie prípustné. Práve naopak, Exekučný poriadok uvedené upravuje tak, že odvolanie pripúšťa len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, čo však daný prípad nie je, preto odvolací súd odvolanie povinného v časti, v ktorej odvolanie smerovalo proti III. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odmietol podľa § 386 písm. c) CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Vo vzťahu k nápadnému výroku II. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
16. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
17. V tejto exekučnej veci povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko na účet oprávneného bola z jeho strany poukázaná suma vo výške 155,20 eura, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom.
18. Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva.
19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný dobrovoľne splní celú pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v platnom znení a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu.
20. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem však aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia.
21. Oprávnený podal svoj návrh na začatie exekúcie na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, dňa 04.01.2017, ktorým sa začalo exekučné konanie proti povinnému. V upovedomení o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 10.03.2017, súdny exekútor upovedomil povinného o skutočnosti, že dňa 04.01.2017 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného na vymoženie trov právneho zastúpenia 90,19 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 40,51 eura, kolok 16,50 eura a poplatku za overenie exekučného titulu 8 eur, celkovo 155,20 eura. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 75,83 eura.
22. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ povinný uhradil dňa 13.03.2017 na účet oprávneného sumu 155,20 eura (č.l. 23 spisu), touto úhradou však neuhradil celú existujúcu pohľadávku, pretože neuhradil trovy exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli v súvislosti s účelným vymáhaním nároku oprávneného. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu úhradou sumy 155,20 eura nedošlo k naplneniu predpokladov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a ani ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, a teda neboli splnené podmienky na upustenie od vykonania exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže nedošlo k úplnej úhrade pohľadávky oprávneného.
23. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v spojení s opravným uznesením, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).