Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-2169-2012.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/2169/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpeného: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti povinnému: MEKONG, s.r.o., naposledy so sídlom Bobrovec 508, IČO: 36 436 950, pre vymoženie pohľadávky 12 465,81 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, so sídlom Exekútorského úradu vo Veľkom Krtíši, Nemocničná 16, pod sp. zn. EX 411/2012, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej trovy exekúcie vo výške 46,13 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou sa dňa 11.09.2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 411/2012 pre vymoženie pohľadávky vo výške 12 465,81 eura s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. A0710002 zo dňa 09.05.2011, vydaným Stálym rozhodcovským súdom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*040661 zo dňa 19.10.2012, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 12 465,81 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Písomným podaním, doručeným dňa 24.11.2014, predložila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5Cbr/148/2013-109 zo dňa 10.02.2014 bola obchodná spoločnosť MEKONG, s.r.o., zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 218,75 eura, predložila ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd za preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/148/2013-109 zo dňa 10.02.2014 bola obchodná spoločnosť MEKONG, s.r.o., zrušená bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra dňa 23.04.2014.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie neprichádza do úvahy, keďže povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom konania je v takom prípade dôsledkom jeho nemajetnosti. Ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nedisponuje obchodným majetkom, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11.10.2012).
Nakoľko bol povinný zrušený bez likvidácie, teda bez zanechania majetku a zanikol bez právneho nástupcu, súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej priznané trovy exekúcie do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznal exekútorke odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnila za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnej exekútorke priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 5,25 eura. Z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 1,40 eura (doporučená zásielka s doručenkou), žiadosti o poskytnutie súčinnosti Okresnému súdu Liptovský Mikuláš z 31.10.2012 - 0,40 eura (obyčajná listová zásielka), žiadosti o poskytnutie súčinnosti Daňovému úradu Žilina z 31.10.2012
- 0,40 eura (obyčajná listová zásielka), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy na vyhlásenie o majetku povinnému - 1,30 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk) a predloženie podnetu na zastavenie exekúcie s vyúčtovaním trov - 1,75 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého exekútorského spisu, z doručeniek v ňom založených a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnej exekútorke priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu.
Náhrada poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu oprávnenému nebola exekútorke priznaná z dôvodu, že ich doručenie účastníkovi nebolo vôbec preukázané. Súdnej exekútorke nebola priznaná ani náhrada poštovného za doručovanie príkazov na začatie exekúcie množstvu peňažných ústavov, nakoľko nepreukázala, že by vynaložila uvedené výdavky účelne. Z celkového počtu sedemnástich príkazov na začatie exekúcie súdna exekútorka preukázala doručenie šiestich, aj to bankám, v ktorých povinný nemal vedený účet. S prihliadnutím na správu daňového úradu z 13.11.2012 (doručenú exekútorskému úradu 19.11.2012), ktorý oznámil registráciu účtov povinného v W. U., a.s. a T. Ú. U., a.s., možno za účelne vynaložené považovať iba poštovné za doručenie príkazov na začatie exekúcie týmto dvom ústavom, súdna exekútorka však vynaloženie tohto poštovného nepreukázala, keď v spise chýbajú doklady o doručení. Napriek oznámeniu daňového úradu o registrovaných účtoch povinného súdna exekútorka vyhotovila dňa 03.01.2013 ďalšie množstvo (17) exekučných príkazov, adresovaných rôznym peňažným ústavom na území Slovenskej republiky. Ani v prípade týchto nákladov nemožno hovoriť o ich účelnosti, keďže exekútorka mala preukázanú existenciu dvoch účtov povinného v dvoch z nich (v spise chýbajú aj doklady o doručení exekučného príkazu Tatra banke, a.s. a Všeobecnej úverovej banke, a.s.). Trovy exekúcie musia spĺňať požiadavku hospodárnosti a primeranosti. Za účelne vynaložené výdavky v súvislosti s exekučnou činnosťou nie je možné považovať hromadné rozposielanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov všetkým známym peňažným ústavom bez toho, aby mala exekútorka aspoň osvedčené, že v nich povinný má zriadený účet. Exekučný súd zdôrazňuje, že takýto postup exekútorky nemá charakter účelného vymáhania pohľadávky oprávneného a nepovažuje za spravodlivé zaviazať na ich náhradu jedného z účastníkov (v tomto prípade oprávneného). Navyše možno len ťažko predpokladať, že by povinný mal zriadený účet v každej zo sedemnástich bánk.
Súd exekútorke nepriznal ani náhradu ďalších hotových výdavkov („Evo lustrácia, paušál“, poplatok za súčinnosť banky), nakoľko má za to, že ide o náklady zahrnuté v paušálnej odmene exekútora podľa § 14 vyhlášky. Súdnej exekútorke nepatrí ani náhrada ďalších výdavkov spojených s ukončením exekúcie (vyznačenie právoplatnosti súdneho rozhodnutia, poštovné, vyúčtovanie exekúcie, vrátenie poverenia). V danom prípade sa jedná o budúce výdavky, ktoré nespĺňajú požiadavku preukázateľnosti. Exekučný súd navyše prihliada iba na výdavky exekútorkou skutočne a účelne vynaložené do času rozhodovania o trovách exekúcie.
Súdna exekútorka nemá nárok ani na náhradu hotových výdavkov, špecifikovaných ako vyhotovenie fotokópií poverenia, vecné náklady a tlač listín, obálky a archivácia spisu. Súd aj s prihliadnutím na
ustanovenie § 25 vyhlášky zastáva názor, že uvedené náklady sú zahrnuté v odmene exekútorky podľa § 14 vyhlášky. Zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Súdnej exekútorke patrí popri odmene bezpochyby aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané. Nie každý hotový výdavok exekútorky je možné považovať za vynaložený v súvislosti s exekučnou činnosťou, aj keď má vzťah k výkonu jej činnosti. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje exekútorke považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame náklady vznikajúce exekútorskému úradu, čo je neprípustné.
Súdna exekútorka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 38,44 eura o 20 % DPH, t. j. o 7,69 eura. Celkové trovy exekúcie súdnej exekútorky tak predstavujú 46,13 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.