Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/62/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa PaedDr. X. X.Á.H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na W. ul. č. XX v Košiciach zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Sovovou so sídlom na Diamantovej ul. č. 10 v Košiciach proti odporkyni Mgr. Ľ. X.Á.H. rod. W. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v O. zastúpenej advokátskou kanceláriou Peter Dittrich, s.r.o. so sídlom na Mudroňovej ul. č. 29 v Košiciach v konaní o určenie príspevku na výživu na rozvedeného manžela o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 25.6.2014 č.k. -181 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch.

Trovy odvolacieho konania navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o určenie výživného 350 eur mesačne za obdobie od 3.6.2013 do budúcna a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách štátu rozhodol tak, že nemá právo na ich náhradu a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania 602,26 eur na jej účet, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti výrokom o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v zmysle jeho návrhu, a taktiež aby mu priznal náhradu trov konania a trov odvolacieho konania. Uviedol, že postup súdu pri posudzovaní dôvodov rozvodu manželstva považuje za plytký, nakoľko skutočným dôvodom nebola jeho nevera, ale potreba zachrániť jeho psychické a fyzické zdravie pred správaním sa odporkyne. V konaní o rozvod manželstva nenamietal dôvod rozpadu spočívajúci v jeho nevere z dôvodu, že nechcel podrobne rozoberať ich manželské problémy. Okrem irelevantných skutočností k predmetu konania uviedol, že aj v čase zlej finančnej situácie sa snažil uhrádzať určené výživné pre maloleté deti. Konštatoval, že nikto nezohľadnil to, že mu vznikol nedoplatok na dani z príjmu ani to, že pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou ostal odporkyni majetok nepomerne väčšej hodnoty. Nesúhlasil s konštatovaním konajúceho súdu, že si počas svojej nezamestnanosti mohol nájsť prácu, nakoľko boli voľné pracovné miesta v školstve a zdôraznil, že to, že má učiteľskú aprobáciu z matematiky a fyziky ešte neznamená, že je kvalifikovaný na akúkoľvek pracovnú pozíciu v školstve. Vyslovil presvedčenie, že dostatočne preukázal svoju aktivitu pri hľadaní pracovnej pozície. Poukázal na skutočnosť, že k výpovedi došlo z organizačných dôvodov a nie z jeho vlastnej vôle, pričom vyslovil podozrenie, že za jeho prepustením je iniciatíva odporkyne, pretože personálna manažérka je jej susedka. Uviedol, že len čo si našiel prácu, vzal návrh na určenie príspevku od tohto okamihu späť. Rozhodnutie v časti o vyčíslení

príjmov a výdavkov označil za zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko v nej nie sú jasne uvedené výdavky odporkyne, a nie je zohľadnená skutočnosť, že okrem priemerného čistého mesačného príjmu 650 eur poberala aj rodičovský príspevok a prídavky na deti. Vytkol konajúcemu súdu, že zohľadnil jej výdavky spojené s havarijným poistením, pričom v konaní o výživnom pre maloleté deti tento výdavok na jeho strane nebol zohľadnený. Vyslovil názor, že súd nemá právo svojvoľne posudzovať jeho príjem za predchádzajúce obdobie, za ktoré žiada príspevok na výživu pre rozvedeného manžela, ak nezohľadnil finančnú rezervu odporkyne v čase, keď od neho dostávala nadštandardné výživné pre maloleté deti. V závere odvolania konštatoval, že konajúci súd nemal odporkyni priznať náhradu trov konania, pretože bol oslobodený od súdnych poplatkov a tiež z dôvodu, že návrh podal, pretože to bola požiadavka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre priznanie dávky v hmotnej núdzi.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa konštatovala, že podľa jej názoru len opísal priebeh pojednávaní bez toho, aby uviedol nové relevantné skutočnosti a nesprávne porovnal konania o určení výživného pre maloleté deti a o určení príspevku pre rozvedeného manžela, pretože tieto inštitúty nemajú rovnaké zákonné podmienky pre ich určenie. Vyslovila názor, že ak by súd jeho návrhu vyhovel, takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ nežije sám, ale so svojou družkou. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania proti výroku o náhrade trov konania, pretože podľa jej názoru, ak podal návrh len z dôvodu požiadavky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre účely priznania dávky v hmotnej núdzi, nežiadal by tak neprimerane vysoký príspevok a návrh by vzal späť, len čo na ňu stratil nárok. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd rozsudok súd prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho argumentáciu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že súd prvého stupňa správne vychádzal z dôvodov rozvodu manželstva spočívajúcich v nevere navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ v konaní o rozvod nenamietal tieto dôvody, rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť, preto sú jeho závery pre konajúci súd záväzné. Neobstoja jeho tvrdenia o tom, že rozvrat manželstva spôsobila v skutočnosti odporkyňa svojím správaním, pretože vzhľadom na charakter konania o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela sa takéto správanie navrhovateľa javí ako účelové. Zdôrazňuje, že navrhovateľovi bolo z dôvodu ukončenia pracovného pomeru vyplatené odstupné približne 9500 eur a zároveň mu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti 50% denného vymeriavacieho základu 77,52 eur od 7.7.2012 po dobu šiestich mesiacov, čo mesačne predstavuje približne 1085 eur. Z dôvodu straty zamestnania tak navrhovateľ obdržal spolu viac ako 16000 eur. Z uvedeného vyplýva, že za obdobie, počas ktorého bol nezamestnaný, mal k dispozícii približne 1450 eur mesačne. Ak by si mesačne vyčlenil čiastku rovnú priemernému čistému príjmu odporkyne 600 eur, vystačili by mu tieto peňažné prostriedky na zabezpečenie porovnateľnej životnej úrovne s odporkyňou po dobu 26 mesiacov. Odvolací súd konštatuje, že v prípade zohľadnenia skutočnosti, že napriek nezamestnanosti platil na maloleté deti výživné v plnej výške 500 eur až do marca 2013, stále by mu zvyšné peňažné prostriedky vystačili na zabezpečovanie porovnateľnej životnej úrovne s odporkyňou po dobu 20 mesiacov. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ mal dostatok peňažných prostriedkov, aby si počas obdobia svojej nezamestnanosti zabezpečil minimálne takú životnú úroveň, akú mala

odporkyňa s maloletými deťmi, preto je toho názoru, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Neschopnosť živiť sa sám znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, neschopnosť vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú jeho celkové majetkové pomery. K ostatným odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva, že oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Nepriznať náhradu trov konania môže súd podľa ust. § 150 O.s.p. iba výnimočne, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na okolnosti prípadu, je odvolací súd toho názoru, že takéto dôvody nenastali, pretože navrhovateľ svoj návrh neosvedčil ani sčasti, pritom bolo preukázané, že napriek strate zamestnania mal v rozhodnom období dostatok peňažných prostriedkov na to, aby si dokázal zabezpečiť primeranú výživu. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné porovnávať podmienky určenia výživného pre maloleté deti a určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, pretože majú odlišnú právnu úpravu a navzájom sa nepodmieňujú. Výsledky konania o určenie výživného pre maloleté deti žiadnym relevantným spôsobom nesúvisia s výsledkami konania o určenie predmetného príspevku. K námietke, že návrh podal pre účely konania o priznaní dávky v hmotnej núdzi odvolací súd konštatuje, že z obsahu návrhu, ani z ostatných vyjadrení navrhovateľa nie je zrejmé, že návrh podal z tohto dôvodu, nakoľko ním požadovaná výška príspevku výrazne presahuje potreby konania o priznaní dávky v hmotnej núdzi, a tejto skutočnosti nenasvedčuje ani podané odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti, nakoľko mu táto dávka v rozhodnom období bola vyplácaná. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. O trovách odvolacieho konania odporkyne nerozhodol, nakoľko o ich náhradu nepožiadala.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.