Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cob-169-2014.pdf
PDF · 70.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/169/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci podnetu obchodného registra na zrušenie obchodnej spoločnosti L. M. s.r.o., Y. XX, V. - V., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke č. XXXXX/V súdom, o odvolaní likvidátorky - R.. U. T. proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. XXCbR/XX/XXXX-XX z 21.5.2014 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil s likvidáciou obchodnú spoločnosť L. M. s.r.o., Y. XX, V.- V., IČO: XX XXX XXX, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke č. XXXXX/V ku dňu právoplatnosti uznesenia; za likvidátorku vymenoval R.. U. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. E. XX, V., zapísanú do zoznamu správcov podstaty, zn. správcu L so sídlom Y. XX, V. a vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že uznesením č.k. XXCbR/XX/XXXX-XX z 19.9.2013 začal konanie o zrušenie uvedenej spoločnosti v zmysle ust. § 200e ods. 1 písm.a), ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s ust. § 68 ods. 6 písm.g) Obchodného zákonníka bez návrhu z podnetu poskytnutého Okresným súdom Košice I, ktorý zistil, že spoločnosť si nesplnila povinnosť uloženú výzvou z 22.7.2013 a nepodala návrh na zápis zmeny sídla do obchodného registra v súlade s platnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 3) a zák.č. 530/2003 Z.z.
Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 68 ods. 8 prvá veta Obchodného zákonníka zisťoval obchodný majetok spoločnosti dožiadaním príslušných orgánov (Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Colného riaditeľstva SR, Daňového úradu Košice), ako aj samotnej spoločnosti a zistil, že obchodná spoločnosť je vlastníkom viacerých motorových vozidiel, v počte 7 kusov (EČ: V DH, V ES, V EN, V EU, V EH, V FA, V EX), nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá voči colnému úradu žiadnu pohľadávku, nemá pohľadávky voči správcovi dane a kontrolou v Zbierke listín zistil, že spoločnosť má uloženú poslednú účtovnú závierku za rok 2010. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I je zrejmé, že jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti je Tibor M., s trvalým pobytom mimo územia SR, L. R. 9, Y., Y. republika.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 68 ods. 6, 7, 8 Obchodného zákonníka) súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zrušenie uvedenej obchodnej spoločnosti vzhľadom na to, že zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti a keďže obchodná spoločnosť má obchodný majetok (motorové vozidlá), ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, t.j. zrušil obchodnú spoločnosť s likvidáciou.
Citujúc ust. § 71 ods. 1, 2, 4 Obchodného zákonníka vymenoval za likvidátora uvedenej spoločnosti JUDr. U. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. E. XX, V., zapísanú do zoznamu správcov podstaty, zn. správcu L so sídlom Y. XX, V..
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a) O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie likvidátorka - R.. U. T. a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a rozhodol o zrušení uvedenej obchodnej spoločnosti bez likvidácie, resp., aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm.f) O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 205 ods. 2 písm.c) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm.a) O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď podľa § 221 ods. 1 písm.f) O.s.p., odvolateľke ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
V odvolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu z 30.1.2014 zistil, že spoločnosť je vlastníkom viacerých motorových vozidiel v počte 7 kusov, ktoré špecifikoval len evidenčnými číslami a druhom (t.j., že sa jedná o osobné motorové vozidlá). Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd sa pri zisťovaní skutkového stavu obmedzil na informáciu, že spoločnosť vlastní 7 osobných motorových vozidiel. Avšak podľa ust. § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka je však súd povinný zisťovať, či spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, t.j. je povinný zisťovať zostatkovú a/alebo reálnu hodnotu majetku. V prípade uvedených predmetných motorových vozidiel sa mal súd zaoberať zisťovaním predovšetkým tých skutočností, aká je ich nadobúdacia hodnota, aká je výška korekcií (odpisov) a následne zostatková cena motorových vozidiel. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý ani vek motorových vozidiel ako ani iné skutočnosti nevyhnutné pre zistenie ich reálnej hodnoty.
Odvolateľka ďalej uviedla, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť má v Zbierke listín uloženú poslednú účtovnú závierku za rok 2010. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť si nesplnila povinnosť podľa § 68 ods. 6 písm.f) Obchodného zákonníka, keď neuložila do Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, t.j. za rok 2011, 2012 a 2013. V nadväznosti na uvedené, mal súd prvého stupňa na takto zistený skutkový stav aplikovať § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka v spojení s § 68 ods. 6 písm.f) Obchodného zákonníka. Ak teda prvostupňový súd vec subsumoval pod § 68 ods. 6 písm.g) v spojení s ods. 8) Obchodného zákonníka, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Odvolací súd prejednal odvolanie likvidátorky podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v uznesení súdu prvého stupňa a k odvolaniu likvidátorky uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa zistil, že spoločnosť, ktorú zrušil, je vlastníkom 7 áut a posúdil, že to postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.
Za takejto situácie by bolo zbytočné zisťovať ich hodnotu, napr. znaleckým dokazovaním.
Neprichádza teda do úvahy použitie ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, pretože spoločnosť s potrebným majetkom disponuje.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Odvolateľka nemala v odvolacom konaní úspech, ostatným trovy nevznikli, a preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že sa účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.