Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-317-2003.pdf
PDF · 68.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/317/2003
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: W. P., W..Č.. XXXXXX/XXXX, J. - D. XX, zast. Ján Dzian, komerčný právnik, Piešťanská ul. č. 6, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti povinnému: S. X., W..Č.. XXXXXX/XXXX, I. X/XX, XXX XX Ž. R. H., vedenej pod sp. zn. EX 230/2003 súdnym exekútorom: JUDr. Ivona Babušková, Exekútorský úrad so sídlom Športová 45, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie 172,61 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 82,86 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora poverením č. 5613 015190* dňa 13.03.2003 vykonaním exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12Rob 819/2002 zo dňa 10.01.2003 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela a dedičské konanie po povinnej bolo uznesením zo dňa 22.04.2013, č.k. 3D 7/2013 zastavené z dôvodu nemajetnosti. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil náhradu trov exekúcie vo výške 130,28 € vrátane DPH.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 náhradu trov exekúcie v celkovej výške 82,86 € vrátane 20% DPH.
Uvedená odmena predstavuje :
A) podľa § 14 ods. 1, 2 - počet hodín účelne vynaložených na exekúciu: 3 hod. x 6,64 eur/ hod = 19,92 € + 20% DPH (3,98 €)
O Súpis MV + upovedomenie o súpise 10 min. O Žiadosť na ODI o blokáciu MV 10 min. O Podnet na zastavenie exekúcie 10 min. O Špecifikácia trov exekúcie 90 min. O Zrušenie blokácie LV 10 min.
B) podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/-j/ citovanej vyhlášky úkony exekučnej činnosti 5 x 3,32 eur = 16,60 € + 20% DPH (3,32 €) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie PNZE, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie exekučného príkazu.
C) náhradu hotových výdavkov v sume 32,54 € + 20% DPH (6,50 €) - poštovné 32,54 € v zmysle § 22 citovanej vyhlášky.
Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2x doručenie exekučného príkazu, ale len 1 x 3,32 eur za úkon, nakoľko za tieto úkony patrí súdnemu exekútorovi paušálna náhrada 3,32 eur za úkon, bez ohľadu na počet doručení. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnené hotové výdavky vo výške 3 eur za spotrebný materiál (obálky, papier, toner,...), nakoľko ich súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal (pokladničnými blokmi, úrad. záznamom a pod.). Náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky je možné priznať iba v tom prípade, ak sú tieto náklady z exekučného spisu zistiteľné a exekútorom preukázané. Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov musí súdny exekútor jasne a presne špecifikovať a hodnoverným dokladom preukázať tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie. Exekučný súd nepopiera, že poverenému súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť aj tieto náklady, avšak ich výšku je potrebné bez pochybností preukázať listinnými dôkazmi v exekučnom spise, napríklad cenníkom, faktúrami, pokladničnými blokmi, úrad. záznamom, doručenkami a pod.
Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 € za zriadenie exekučného záložného práva podľa § 6 citovanej vyhlášky, nakoľko ust. § 6 citovanej vyhlášky je zaradené do prvého oddielu, druhého dielu citovanej vyhlášky a v tomto prípade sa pri výpočte odmeny súdneho exekútora vychádza z tretieho oddielu, druhého dielu citovanej vyhlášky. Tretí oddiel, druhého dielu citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie /v § 14 a § 15/. Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia, z ust. § 6 vyhlášky zaradeného do prvého oddielu, druhého dielu, je možné vychádzať pri výpočte odmeny exekútora iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora, podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zmeny súdneho exekútora alebo pri zastavení exekúcie. Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13. Teda vylučuje použitie § 6 citovanej vyhlášky. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie, a preto bolo na rozhodnutie o trovách exekúcie potrebné aplikovať analogicky ustanovenia § 14 a § 15 vyhlášky. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutia Krajských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k. 16CoE/257/2013 a rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 12CoE/77/2013.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .