Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/60/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky E. N. L.. XX.XX.XXXX J.Ý. E. T.W. L. Č.R. A.. Č.. XX P..Č.. L. J.R. A.. Č.. XX proti odporcovi C. N. L.. XX.X.XXXX J.Ý. E. T.W. L. Č.R. A.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Jurajom Kulom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 30 v konaní o určenie výživné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -209 z 28.5.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi vyživovaciu povinnosť pre navrhovateľku počnúc dňom 19.9.2011 do budúcna vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, ktoré ho zaviazal platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 537,80 € za obdobie od 19.9.2011 do 31.5.2014 uložil odporcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o určenie výživného za obdobie od 18.9.2011 do 19.9.2011 zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti rozhodnutiu v časti výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátilo prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že dlžné výživné 537,80 € za obdobie od 19.9.2011 do 31.5.2014 mu uloží splácať v pravidelných primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným s odôvodnením, že dlžné výživné v uvedenej výške nie je schopný z finančných dôvodov splatiť v lehote 90 dní. Vytkol konajúcemu súdu, že pri určení dlžného výživného nedostatočne odôvodnil tento výrok, preto mu nebolo jasné a zrozumiteľné na základe čoho určil výšku dlžného výživného. Uviedol, že podľa ust. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za paradoxné, keďže konajúci súd určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a súčasne ho zaviazal zaplatiť sumu 537,80 € v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka sa písomne k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Výroky rozsudku o určení výživného, výrok, ktorým konajúci súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, výrok, ktorým zastavil konanie o určenie výživného za obdobie od 18.9.2011 do 19.9.2011 a výrok, ktorým rozhodol, že účastníci nemajú právo

na náhradu trov konania odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol tak o určení výživného ako aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Konajúci súd sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, v odôvodnení stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnenie tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a vyhodnotí skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté zrejme v omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preto spĺňa náležitosti rozsudku v zmysle ust. , preto je odvolacia argumentácia otca v tomto smere nedôvodná. Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že konajúci súd pri výpočte dlžného výživného postupoval správne, započítal všetko, čo otec doteraz uhradil a správne rozhodol, keď zaviazal odporcu zaplatiť dlžné výživné v lehote 90 dní , pričom už pri povolení tejto lehoty mu poskytol výhodu, nakoľko tak, ako to vyplýva z ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že konajúci súd zohľadnil finančné a majetkové pomery odporcu, keďže mu umožnil výrazne dlhšiu lehotu splatnosti ako je lehota 3 dní. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vzhľadom k pomeru otca, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre dospelé študujúce dieťa, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Určenie vyživovacej povinnosti mohol odporca očakávať od začatia konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu a javí sa byť tiež účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje, aby bolo zaplatené tak, ako to určil konajúci súd, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľky na úspory, alebo na nevyhnutné výdavky súvisiace s jej vzdelaním a mimoškolskými aktivitami. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade sa odporcovi lehota predlžila aj v rámci odvolacieho konania, čím mohol získať ďalší dostatočný časový priestor na získanie dlžnej sumy.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.