Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8Co-60-2014.pdf
PDF · 73.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky E. N. L.. XX.XX.XXXX J.Ý. E. T.W. L. Č.R. A.. Č.. XX P..Č.. L. J.R. A.. Č.. XX proti odporcovi C. N. L.. XX.X.XXXX J.Ý. E. T.W. L. Č.R. A.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Jurajom Kulom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 30 v konaní o určenie výživné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 181/2011-209 z 28.5.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi vyživovaciu povinnosť pre navrhovateľku počnúc dňom 19.9.2011 do budúcna vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, ktoré ho zaviazal platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 537,80 € za obdobie od 19.9.2011 do 31.5.2014 uložil odporcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o určenie výživného za obdobie od 18.9.2011 do 19.9.2011 zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti rozhodnutiu v časti výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátilo prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že dlžné výživné 537,80 € za obdobie od 19.9.2011 do 31.5.2014 mu uloží splácať v pravidelných primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným s odôvodnením, že dlžné výživné v uvedenej výške nie je schopný z finančných dôvodov splatiť v lehote 90 dní. Vytkol konajúcemu súdu, že pri určení dlžného výživného nedostatočne odôvodnil tento výrok, preto mu nebolo jasné a zrozumiteľné na základe čoho určil výšku dlžného výživného. Uviedol, že podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za paradoxné, keďže konajúci súd určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a súčasne ho zaviazal zaplatiť sumu 537,80 € v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka sa písomne k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Výroky rozsudku o určení výživného, výrok, ktorým konajúci súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, výrok, ktorým zastavil konanie o určenie výživného za obdobie od 18.9.2011 do 19.9.2011 a výrok, ktorým rozhodol, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol tak o určení výživného ako aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Konajúci súd sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, v odôvodnení stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnenie tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a vyhodnotí skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté zrejme v omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preto spĺňa náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto je odvolacia argumentácia otca v tomto smere nedôvodná. Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že konajúci súd pri výpočte dlžného výživného postupoval správne, započítal všetko, čo otec doteraz uhradil a správne rozhodol, keď zaviazal odporcu zaplatiť dlžné výživné v lehote 90 dní , pričom už pri povolení tejto lehoty mu poskytol výhodu, nakoľko tak, ako to vyplýva z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z uvedeného ustanovenia občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že konajúci súd zohľadnil finančné a majetkové pomery odporcu, keďže mu umožnil výrazne dlhšiu lehotu splatnosti ako je lehota 3 dní. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vzhľadom k pomeru otca, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre dospelé študujúce dieťa, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Určenie vyživovacej povinnosti mohol odporca očakávať od začatia konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu a javí sa byť tiež účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje, aby bolo zaplatené tak, ako to určil konajúci súd, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľky na úspory, alebo na nevyhnutné výdavky súvisiace s jej vzdelaním a mimoškolskými aktivitami. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade sa odporcovi lehota predlžila aj v rámci odvolacieho konania, čím mohol získať ďalší dostatočný časový priestor na získanie dlžnej sumy.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.