Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-343-2014.pdf
PDF · 83.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/343/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej E. R. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a Z. R.Á. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. H. E. XX zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml. advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 detí rodičov P.N. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. na E. XX zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml. advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a G. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. H. R. K. XX zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynskej 26 v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a Z. R. proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 13.5.2014 č.k. 11P 107/2011-411 v spojení s opravným uznesením z 23.6.2014 č.k. 11P 107/2011-425 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o výživnom pre mal. E. R. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o dlžnom výživnom.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného pre Z. R. nar. X.X.XXXX do 31.8.2014 a zrušuje od 1.9.2014 do budúcna a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 13.5.2014 č.k. 11P 107/2011-411 v spojení s opravným uznesením z 30.5.2014 č.k. 11P 107/2011-425 návrh Z. R. na zvýšenie výživného zamietol. Zvýšil výživné od otca na maloletú E. R. nar. XX.X.XXXX zo sumy 66 Eur na 80 Eur mesačne od 1.9.2011 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné na maloletú E. za obdobie od 1.9.2011 do 30.4.2014 neurčil. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P 197/2007 z 5.8.2008. Opravil odôvodnenie rozsudku z 13.5.2014 č.k. 11P 107/2011-411 na strane 12 odsek 5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku (okrem výroku o oprave odôvodnenia) podali v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej a plnoletý syn Z. R. s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a zvýšil výživné od otca pre Z. R. nar. X.X.XXXX z 3.500 Sk (116 Eur) mesačne na 160 Eur mesačne od 1.9.2011 do 28.10.2013 a na 180 Eur mesačne od 29.10.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám a zvýšil výživné od otca pre maloletú E. R. nar. 13.2.2001 zo sumy 2.000 Sk (66 Eur) mesačne na sumu 110 Eur mesačne od 1.9.2011 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Odvolanie odôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Vyjadrili názor, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav, ako aj nesprávne vec právne posúdil. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené
potreby Z. R. a mal. E. a rovnako nesprávne posúdil ich vzájomný súvis. Súdom určené výživné považujú za neprimerane nízke, nezodpovedajúce potrebám dospelého muža a dievčaťa v pubertálnom veku a v žiadnom prípade nepostačuje na uspokojovanie ich základných hmotných potrieb. Poukázali na to, že potreby detí ich otca z druhého manželstva, sú aj napriek ich nízkemu veku odhliadnuc od jeho osobnej starostlivosti o ne, z jeho strany uspokojované v neporovnateľne širšom rozsahu než ich potreby a rozhodne na ich výživu otec vynakladá mesačne sumu vyššiu ako je 190 Eur, čo predstavuje spolu výživné pre nich oboch. Konajúci súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca nesprávne aplikoval zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodiča aj s prihliadnutím na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že životná úroveň detí pochádzajúcich z druhého manželstva otca je nepochybne vyššia ako ich životná úroveň. Z týchto dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uviedli v petite svojho odvolania.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na riadne zistenom skutkovom stave. Považuje za správne rozhodnutie súdu v časti, v ktorej zamietol návrh na zvýšenie výživného pre plnoletého syna Z. ako nedôvodný, nakoľko výživné 114 Eur považuje za dostačujúce. Súd správne zohľadnil, že plnoletý syn v priebehu konania ukončil štúdium na strednej škole, začal štúdium na vysokej škole, ktoré však po krátkom čase ukončil a následne sa zamestnal a v súčasnosti má vlastný príjem. Konajúci súd rovnako správne zohľadnil podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom G. a Q., čím sa preukázateľne a podstatne zvýšili jeho výdavky, pričom jeho manželka je od toho času na materskej dovolenke a jej jediný príjem tvorí rodičovský príspevok. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol aj v časti, keď zvýšil výživné pre maloletú E. vzhľadom na nárast nákladov na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb zohľadňujúc jeho schopnosti a možnosti. Výživné pre maloletú E. určené rozhodnutím súdu považuje za dostatočné na úhradu jej odôvodnených potrieb. Zdôraznil, že plnením vyživovacej povinnosti jeho starostlivosť o deti nekončí, pretože sa o nich zaujíma a podľa svojich možností im nepravidelne prispieva finančnými čiastkami 5-15 Eur. Pokiaľ matka detí vytýka splátku jeho hypotekárneho úveru ako výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť, uviedol, že toto tvrdenie odvolateľov je prinajmenšom zarážajúce, pretože platby úveru sú primerané a nevyhnutné za účelom zabezpečenia jeho vlastného bývania, ako aj manželky a dvoch maloletých detí, pretože inak by musel hradiť výdavky spojené s podnájmom pravdepodobne vo vyššej sume. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Kolízny opatrovník maloletej E. sa k odvolaniu matky dieťaťa nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky a plnoletého syna Z. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú E. od 1.9.2011 do budúcna a pre Z. od 1.9.2011 do 31.8.2014. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky a plnoletého Z. uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej E. od 1.9.2011 do budúcna a pre Z. do 31.8.2014. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletej E. odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 80 Eur mesačne je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej E. do výšky zodpovedajúcej príjmu
otca, ako aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. nar. 27.5.2007 a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke s ich spoločným dieťaťom Q. nar. 9.12.2013. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol, keď zamietol návrh na zvýšenie výživného pre plnoletého syna Z., ktorý v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebol už študentom vysokej školy a svoje potreby zabezpečoval z príjmu, ktorý dosahoval v zamestnaní. Odvolací súd tiež dodáva, že rozsah odôvodnených potrieb maloletej E. by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý má dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom a čiastočne voči manželke, ktorá je na rodičovskom príspevku, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča vždy podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre maloletú E. od 1.9.2011 do budúcna vo výroku o dlžnom výživnom, ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného pre Z. do 31.8.2014 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Podľa § 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložil do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd na základe listinného dôkazu predloženého Z. R. 9.12.2014, konkrétne potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, zistil, že Z. v akademickom roku 2014/2015 je opäť študentom prvého ročníka denného štúdia Technickej univerzity v Košiciach. Odvolací súd tento listinný dôkaz akceptoval ako nový dôkaz, pretože ide o novú skutkovú okolnosť, ktorú navrhovateľ nemohol uplatniť pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo k zmene skutkových okolností, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o výživnom pre Z. od 1.9.2014 a súd prvého stupňa sa nimi nezaoberal „pretože objektívne ani nemohol“, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom pre Z. od 1.9.2014 do budúcna podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože svojim rozhodnutím na úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal tak účastníkom možnosť podať riadny opravný prostriedok. Odvolací súd poznamenáva, že pravidlo obsiahnuté v § 154 ods. 1 O.s.p. stanovuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, čo znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani anticipovať (predvídať) skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Skutkový a právny stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je pre súd záväzný a rozhodujúci v sporových i nesporových konaniach, t.j. k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vyhlásení rozhodnutia treba prihliadnuť, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa v ďalšom priebehu konania sa zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.9.2014, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od 1.9.2014 do budúcna a následne právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o návrhu na zvýšenie výživného pre Z. od 1.9.2014 do budúcna. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie so zreteľom na novú skutkovú okolnosť vyplývajúcu z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach, že Z. je opäť študentom vysokej školy od 1.9.2014, zistiť reálne príjmové a majetkové pomery rodičov a zistené skutkové okolnosti premietnuť do rozhodnutia o návrhu na zvýšenie výživného pre Z. od 1.9.2014, opäť vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutia a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.