Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-99-2024.pdf
PDF · 90.51 KB
Case nature
Subarea
36Ek/99/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: AB 4 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, 107 7X Amsterdam, Holandské kráľovstvo, IČO: 34 186 049, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 1191,91 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 378EX 43/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 53,32 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.01.2024 domáhal od povinného vymoženia 1191,91 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/316/2015 zo dňa 23.11.2015, vykonateľný dňa 01.01.2016.
2.Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poverením zo dňa 31.01.2024 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorá ju vedie pod sp. zn. 378EX 43/24 (ďalej len „súdna exekútorka“).
3. Poverená súdna exekútorka vydala dňa 12.02.2024 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 27.02.2024 a Upovedomenie o začatí exekúcie – opravné zo dňa 15.02.2024, ktoré bolo povinnému doručené dňa 20.02.2024. Povinný dňa 28.02.2024 doručil súdnej exekútorke Návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti.
4. Dňa 01.03.2024 bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená Výzva na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie v časti úrokov zo dňa 29.02.2024, na ktorú právny zástupca oprávneného doručil Vyjadrenie oprávneného k Návrhu na zastavenie exekúcie v časti.
5. Dňa 19.03.2024 bol súdu prostredníctvom súdnej exekútorky doručený Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2024, ktorý bol doručený dňa 28.02.2024, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok.
6. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2024, uvádza že v exekučnej veci obdržal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým mu bolo oznámené, že sa voči nemu ako povinnému začalo
exekučné konania a zároveň bol vyzvaný, aby do 14 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia uspokojil pohľadávku oprávneného a jej príslušenstva. Povinný uvádza, že Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po ôsmych rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, pričom zároveň odkazuje na ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.“ Povinný ďalej uviedol, že do dňa 31.12.2020 zaplatil na úhradu dlh istiny spolu vo výške 4130 Eur, pričom s poukazom na citované ustanovenie má zato, že nárok oprávneného na úroky z omeškania zo sumy 4130 Eur je premlčaný a z uvedených dôvodov, žiada exekúciu v uvedenej časti zastaviť.
7. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo Vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.03.2024, vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený uviedol, že „povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta také skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Sme toho názoru, že povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté oprávnene. Máme za to, že povinný sa mal určitými uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní, avšak v tomto konaní zostal nečinný. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. Inak povedané, ak povinný s vydaným rozhodnutím (exekučným titulom) nesúhlasil mohol podať voči rozhodnutiu opravný prostriedok. Nakoľko však povinný túto možnosť nevyužil, rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). Oprávnený len záverom uvádza, že „procesný inštitút“ - zastavenia exekúcie, má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania (na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone) a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného v základnom konaní, a teda pokiaľ povinný chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na údajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok civilného procesného práva. Povinný si vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nesplnil nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia. V návrhu na zastavenie exekúcie možno namietať len také skutočnosti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z vyššie uvedených dôvodov si preto dovoľujeme požiadať súd, aby návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal trovy exekúcie oprávnenému v exekúcii vo výške 53,32 Eur.“
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
15. Podľa § 110 ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
16. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
17. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
19. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu.
20. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal povinný namietať v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom,
pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal.
21. V posudzovanej veci povinný namieta, že Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po ôsmych rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, pričom zároveň odkazuje na ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dňa 31.12.2020 zaplatil na úhradu dlh istiny spolu vo výške 4130 Eur, pričom s poukazom na citované ustanovenie má zato, že nárok oprávneného na úroky z omeškania zo sumy 4130 Eur je premlčaný.
22. Súd sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný. Premlčanie je inštitútom, ktorý následkom uplynutia času spôsobuje, že oprávnenému nebude právo priznané súdom, pokiaľ povinný podá námietku premlčania. Na premlčanie súd neprihliada z úradnej povinnosti. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle) môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu.
23. Konajúci súd námietku premlčania týkajúcu sa príslušenstva pohľadávky, konštatuje ako neopodstatnenú, keďže splatnosť úrokov z omeškania nastala do právoplatnosti rozhodnutia (dňom 29.09.2015), a vzťahuje sa preto na ne desaťročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v premlčacej dobe 10 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia a v konaní sa riadne pokračuje, došlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby, ktorá po dobu výkonu rozhodnutia neplynie.
24. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I. tohto rozhodnutia)
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhlášky“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil aj náhradu trov konania za právne zastupovanie. Oprávnenému vznikli trovy exekučného konania vo výške odmeny jeho advokáta. Súd po preskúmaní trov exekučného konania uplatnených oprávneným v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zistil ich súlad s Exekučným poriadkom. Na základe vyššie uvedeného súd priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo výške 53,32 EUR (1x 30,70 EUR + 1x režijný paušál 13,73 EUR + 20 %). Vzhľadom na to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd exekúciu nezastavil, súd uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 53,32 EUR. (výrok II. tohto rozhodnutia)
31. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.