Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/89/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX E. F., E. G., H., I. proti manželovi: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L., D. X M. G., K., N. I., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX E. F., E. G., H., I., takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov A. B., F. K. a J. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Trebišove, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trebišov vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a. II. V časti úpravy pomerov manželov k ich mal. O. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c. III. Konanie v časti úpravy pomerov manželov k ich mal. O. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z a s t a v u j e. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným Okresnému súdu Trebišov dňa 02.05.2022 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol s tým, že o mal. dieťaťa medzi rodičmi existuje dohoda ohľadne styku otca s maloletou a o výške výživného rozhodli úrady vo Veľkej Británii. Návrh na rozvod navrhovateľka odôvodnila tým, že prvé tri roky spolužitia boli šťastní, po tomto období sa viackrát rozišli, problémy spôsobovala hlavne obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele a rozdielnosť pováh. Pre rozvod sa rozhodli obaja, od marca 2021 obidvaja žijú vlastný život v odlišných mestách a každý s vlastným partnerom. Spoločne nehospodária, nemajú spoločný majetok a aktivity ani známych a v súčasnosti spolu ani nekomunikujú, dlhodobo intímne spolu nežijú. Dôvod rozvratu sú rozdielne povahy, názory na život a spoločné trávenie času. Rozvod je jediným východiskom. K návrhu pripojila sobášny list, rodný list dieťaťa.

Okresný súd Trebišov poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu písomne vyjadril. Následne vec postúpil tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému.

Manžel navrhovateľky podaním doručeným súdu dňa 08.12.2022 oznámil, že s rozvodom súhlasí.

Pojednávania sa rozvádzajúci manželia nezúčastnili, aj keď predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť písomne ospravedlnili, výslovne žiadali aby sa pojednávanie uskutočnilo v ich neprítomností, preto súd v súlade s pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Trebišove, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trebišov vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U navrhovateľky išlo o prvé manželstvo, manžel navrhovateľky už bol rozvedený, obaja sú slovenskí štátni občania. Z manželstva pochádza mal. O., nar. XX.XX.XXXX.

Manželstvo účastníci uzatvorili po dvojročnej známosti po narodení dcéry. Harmonické bolo asi tri roky, potom medzi manželmi dochádzalo k nezhodám, ktoré boli spôsobené obojstrannou kritikou, nespokojnosťou vo vzťahu, opačným vnímaním sveta, odlišnými životnými cieľmi a rozdielnymi povahami. Od marca 2021 manželia nevedú spoločnú domácnosť, každý z manželov má svoj vlastný život, žijú v odlišných mestách, každý má nového partnera, od tejto doby spolu nekomunikujú, nehospodária, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. O., ktorej starostlivosť poskytuje navrhovateľka. Obaja manželia odmietajú obnovenie manželského spolužitia.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára – rozvod:

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

Manželstvo ako spoločensky dôležitá inštitúcia požíva zákonnú ochrana a ako právny vzťah riadi sa príslušnými právami a povinnosťami. Zrušenie manželstva rozvodom je umelým zásahom súdu do manželského vzťahu. Preto súd starostlivo skúma mieru narušenia a rozvratu vzájomného vzťahu medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, pričom možnosť, či nemožnosť obnovenia manželského spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí len od manželov a ich postoja k manželstvu. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zánik manželstva rozvodom.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní spoločenský účel, účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť už viac ako rok. Obaja manželia vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia, obaja sa chcú rozviesť. Manželia už viac ako rok nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletého dieťaťa,, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť odmietajú, ani jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku, každý z manželov udržiava mimomanželskú známosť.

Rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami ich maloletej dcéry, pretože na jej pomeroch sa nič nemení, aj za trvania manželstva účastníci spolu nežijú, žijú oddelene a maloletá O. je v starostlivosti matky.

Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu

Podľa (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nie je členským štátom Európskej únie, pričom Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sa vzťahuje na konania začaté pred skončením prechodného obdobia, t.j. súdne konania začaté do 31.12.2020. Predmetné konanie začalo dňa 02.05.2022 preto je v ňom potrebné postupovať v zmysle Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966, ozn. č. ) ďalej len Dohovor , ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru cieľom dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.

Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.

Podľa čl. 3 písm. a) Dohovoru opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia.

Podľa čl. 4 Dohovoru písm. e) Dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia

Súd musel pri skúmaní právomoci v oblasti rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach a tiež v oblasti vyživovacej povinnosti rodičov vychádzať zo všeobecného pravidla uvedeného v čl. 5 Dohovoru a z ustanovenia a 39 ods. , v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom je obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt citovaný zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nedefinuje. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, ako už terminologický pojem naznačuje - vychádzajúc z dikcie slovného významu „obvyklý“ - určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je nevyhnutné „obvyklosť“ posudzovať v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti danej veci. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten štát, na území ktorého malo dieťa z časového hľadiska najdlhodobejšie trvalejšie a stabilné bydlisko. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-

ktorého štátu prihlásený na trvalý, respektíve prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste zdržovať.

Z tohto hľadiska je podstatné, tak ako to vyplýva aj z podaného návrhu, že mal. O. a jej rodičia majú obvyklý pobyt na území Spojeného kráľovstva, čo nasvedčuje vôli a záujmu oboch rodičov zdržiavať sa dlhodobo na území Spojeného kráľovstva. Maloletá O. tam absolvuje školskú dochádzku pravidelne navštevuje Millfierd Primary School Spojené kráľovstvo je nepochybne miestom, kde má maloletá centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, školský či sociálny život. Na základe uvedeného je nutné za krajinu obvyklého pobytu maloletej považovať Spojené kráľovstvo. Túto skutočnosť napokon nespochybnila ani matka, ani otec maloletej. Naviac matka v návrhu už uviedla, že výživné je určené úradmi vo Veľkej Británii, nakoľko súčasné bydlisko oboch rodičov je vo Veľkej Británii.

Rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností a tiež vyživovacej povinnosti si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a súdy štátu, v ktorom majú maloleté deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť ich záujmy. Konanie vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletej na čas po rozvode na Slovensku by preto nebolo v najlepšom záujme maloletej a práve naopak bude v jej najlepšom záujme, aby v danom prípade vo veci rozhodol príslušný súd podľa miesta jej obvyklého pobytu, ktorý je najlepšie situovaný na vykonanie rozsiahleho dokazovania.

V danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej O. na čas po rozvode zastaviť. Súd zároveň poznamenáva, že v tejto veci je podľa zisteného skutkového stavu na konanie právomocný súd iného štátu, konkrétne súd príslušný podľa právnych predpisov Veľkej Británie, na ktorý sa môže navrhovateľka obrátiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.