Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-351-2014.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/351/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. Y. nar. XX.XX.G. bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pracovisko v Levoči dieťaťa rodičov Q. Y. nar. X.X.G. bývajúcej na K. C.. XX L. K. zastúpenej JUDr. Tiborom Bašistom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Štefánikovej ul. č. 8 v Poprade a V. Y. nar. XX.X.G. bývajúceho Y. Y. Č.. X L. K. zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Y.. P. X.L. nar. XX.X.XXXX na ul. I. Č.. XX L. K. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. mája 2014 č.k. 13P 203/2013-86 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.9.2007 č.k. 4C 152/2007-38 tak, že zvýšil výživné od otca z 99,58 € na 135 € mesačne pre mal. N. od 1.9.2013, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 318,78 € za obdobie od 1.9.2013 do 31.5.2014 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie v zákonnej lehote otec maloletého dieťaťa tvrdiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Konštatoval, že matka neprejavovala nespokojnosť s naposledy určeným výživným až do podania jeho návrhu na zníženie výživného, preto považuje návrh za účelový. Vytkol konajúcemu súdu, že nevypočul ním navrhnutých svedkov, najmä Y. P., otca druhého dieťaťa matky, z ktorého svedeckej výpovede mal zistiť majetok a životné pomery, ako aj nakladanie s finančnou hotovosťou matky. Tieto skutočnosti považuje za zásadné a napriek tomu sa konajúci súd nimi nezaoberal. Rovnako vytkol konajúcemu súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval nesprávne poplatok za basketbal, ktorý maloletý navštevuje, pretože tento mesačne predstavuje 1 € a nie 10 €. Vytkol mu tiež, že podrobne neskúmal a nežiadal presné zdokladovanie matkou, aké sú skutočné odôvodnené potreby maloletého a uspokojil sa iba s účastníckou výpoveďou matky o týchto potrebách. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nevykonanie dokazovania v súlade s jeho návrhom má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Zdôraznil, že súd prvého stupňa konal v rozpore s §-om 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má povinnosť dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, pretože pri dokazovaní nebral do úvahy zdravotný stav jeho dcéry z terajšieho manželstva, náklady na jej zdravotnú starostlivosť a tiež na perspektívu, že nebude môcť v
budúcnosti navštevovať predškolské zariadenie a jeho súčasná manželka bude musieť zostať na ďalšej materskej dovolenke. V tejto súvislosti vytkol súdu nedôslednosť, jednostrannosť a diskriminačný prístup voči maloletej dcére F. kolíznym opatrovníkom, pretože tento neprihliadal na jej práva a oprávnené záujmy a jej zvýšenými nákladmi súvisiacimi s nepriaznivým stavom sa vôbec nezaoberal. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože inak by nemohlo dôjsť k disproporčnému rozsudku, ktorý nezohľadňuje aj možnosti povinného a prihliada iba na jeho výšku platu, neprihliada na zmeny od posledného rozhodnutia na jeho strane a tiež na majetkové a finančné pomery matky maloletého, ktorá disponuje hnuteľným a nehnuteľným majetkom a finančnými hotovosťami. V záveru opäť zdôraznil, že rozsudok nezohľadňuje zdravotný stav jeho maloletej dcéry F., rovnako nezohľadňuje jej potreby a skutočnosť, že on prispieva aj na uspokojovanie potrieb svojej terajšej manželky, ktorej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok. V závere vytkol konajúcemu súdu nedostatočné odôvodnenie v rozpore s §-om 157 ods. 2 O.s.p. spočívajúce v tom, že postráda dôkazy, o ktoré konajúci súd oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Napadnuté odôvodnenie rozsudku označil za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a následne nepreskúmateľné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v súlade s jeho návrhom, alebo ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na dobu 7 rokov uplynulých od poslednej úpravy výživného súdom, počas ktorých bez ďalšieho vzrástli odôvodnené potreby mal. N. v každom smere, pretože v čase poslednej súdnej úpravy výživného navštevoval materskú školu, medzičasom v júni 2014 ukončil piaty ročník základnej školy, v dôsledku čoho prirodzene a primerane psychickému a fyzickému rozvoju vzrástli jeho odôvodnené potreby. Poukázal aj na skutočnosť, že zárobok otca sa zvýšil zo 440,91 € mesačne na 650 € mesačne. Zdôraznil, že obidvom rodičom pribudla vyživovacia povinnosť, pričom matka mal. N. zabezpečuje osobnú starostlivosť sama o dve maloleté deti a jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok 203,20 €, kým rodina otca má príjem pozostávajúci z príjmu otca 650 € a tiež rodičovského príspevku jeho súčasnej manželky v rozsahu 203,20 €. K odvolacej argumentácii otca, že nevykonal prešetrenie pomerov v prirodzenom prostredí otca uviedol, že otca nezastihol doma, a preto mu bolo zaslané predvolanie, na ktoré sa dostavil za účelom vykonania pohovoru. Pohovor s otcom bol vykonaný na úrade a otec sa vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam nevyhnutným pre vypracovanie podanej správy k súdnemu pojednávaniu. Vyjadril názor, že pohovor nebol vykonaný v domácnosti otca, ale na úrade, čo nemalo žiaden vplyv na vypracovanie správy vzhľadom k tomu, že predmetom súdneho konania nebola úprava styku s dieťaťom, prípadne zmena výchovného prostredia, kedy je nevyhnutné poznať kvalitu bývania a prostredia, v ktorom otec dieťaťa žije. Rozhodne poprel skutočnosti tvrdené otcom v odvolaní, že konal jednostranne, diskriminačne a neprihliadal na práva a oprávnené záujmy mal. F. Y. narodenej z jeho terajšieho manželstva a v tejto súvislosti uviedol, že zvýšenie výživného pre mal. N. z 99,58 € za uplynulých 7 rokov o 35,42 € žiadnym spôsobom neohrozilo výchovu a výživu mal. F., ani vzhľadom k jej zdravotného stavu. Zdôraznil, že prihliadal na ochranu práv a právom chránených záujmov ako mal. N. tak aj mal. F.. Pretože súd prvého stupňa podľa jeho názoru vykonal dostatočné dokazovanie a preto, že povinnou osobou na platenie výživného je otec mal. N. a nie jeho matka, nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa podrobne skúmať majetkové pomery matky a v priebehu konania bolo preukázané, že nie je v záujme mal. N. znížiť výživné, nakoľko príjem otca od poslednej úpravy výživného sa zvýšil, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny v záujme maloletého potvrdiť.
Matka maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matka na zvýšenie výživného a správne určil výšku dlžného výživného za obdobie od 1.9.2013 do 31.5.2014. Konajúci súd sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, v odôvodnení stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať iba vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti rozsudku v zmysle ust. §-u 157 ods. 2 O.s.p., preto je odvolacia argumentácia otca v tomto smere neodôvodnená.
Z ust. §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie iba výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Je potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý má vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, neschopným sa živiť, je povinný usmerňovať svoje pracovné aj životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.
V tomto prípade sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti s odôvodnením, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, v dôsledku čoho má vyživovaciu povinnosť voči mal. F. a čiastočne aj voči manželke, ktorej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok. Zdôraznil, že pre výkon svojho zamestnania si musel kúpiť ojazdené motorové vozidlo na splátky, pretože iný príjem zo zamestnania nemá a náklady na cestovné predstavujú mesačne 150 €. Uviedol tiež, že je nútený využívať internet za 15 € mesačne. Poukázal aj na pozitívnu zmenu v pomeroch matky, ktorá podľa neho žije s otcom svojho druhého dieťaťa, ktorý je tiež povinný prispievať na domácnosť. Súd prvého stupňa po zistení, že aj otcovi pribudla vyživovacia povinnosť rovnako aj voči matke, túto skutočnosť vyhodnotil v pomeroch rodičov za vykompenzovanú a na deklarované odôvodnené potreby otca spočívajúce v nákladoch na kúpu motorového vozidla, cestovné a internet neprihliadol v súlade s vyššie deklarovanou úvahou, že každý rodič majúci vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neschopnému sa živiť, je povinný usmerňovať svoje náklady, tiež pracovné a životné aktivity tak, aby vyživovacia povinnosť detí nebola ohrozená. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že cieľom §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojované až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý
rodič totiž má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. K odvolacej argumentácii otca, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal, resp. nezistil riadne skutkový stav, pretože nevypočul ním navrhovaného svedka, bývalého priateľa matky, na hospodárenie matky maloletého s finančnými prostriedkami a tiež na jej majetkové pomery, odvolací súd dodáva, že doposiaľ určené výživné pokrýva iba nevyhnutnú časť odôvodnených potrieb maloletého a je nepochybné, že matka maloletého dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu jeho odôvodnených potrieb, a preto možno konštatovať, že jej podiel na plnení vyživovacej povinnosti aj s prihliadnutím na jej výlučne osobnú starostlivosť o maloletého a poskytovanie mu bývania, je podstatne vyšší ako podiel otca (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Pokiaľ by súd prihliadal na všetky odôvodnené potreby maloletého bez ohľadu na pomery otca a jeho vyživovacie povinnosti, musel by určiť výživné v podstatne vyššom rozsahu. Pretože matka si spontánne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému, dokonca v podstatne väčšom rozsahu ako otec, ktorý je v tomto konaní povinnou osobou, nebolo povinnosťou súdu zisťovať jej nakladanie s finančnými prostriedkami a za týmto účelom vypočuť navrhovaného svedka. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, že pri plánovaní spôsobu života v budúcnosti, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a pod. si rodičia musia uvedomovať existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Nie je možné súhlasiť s tvrdením otca maloletého dieťaťa v odvolaní, že ako súd, tak aj kolízny opatrovník pri rozhodovaní a hodnotení dôkazov pristupovali k jeho maloletej dcére narodenej v terajšom manželstve diskriminačne, pretože jej narodenie súd prvého stupňa správne vyhodnotil a z celého odôvodnenia nepochybne vyplýva, že túto skutočnosť zohľadnil, ak návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, pretože v opačnom prípade, ak by otcovi voči tomuto dieťaťu a čiastočne voči manželke vyživovacia povinnosť nepribudla, rozhodne by aj bez návrhu musel výživné od otca pre mal. N. zvýšiť, so zreteľom na uplynutých 7 rokov od poslednej súdnej úpravy o výživnom, pretože podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry sa relevantne zvyšujú odôvodnené potreby maloletých detí primerane ich psychickému a fyzickému rozvoju spravidla každé tri roky. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a pretože sa stotožnil aj s jeho odôvodnením, obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil o ďalšie dôvody v súlade s odsekom 2 cit. zák. ustanovenia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.