Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-165-2014.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/165/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávnených: 1. Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Levice so sídlom Levice, Sv. Michala 4, v časti o vymoženie 373,29 eura, 2. OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine Chambers, P. O. BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. verita, s. r. o. so sídlom Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, a JUDr. Veronika Kubriková, advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, v časti o vymoženie 2.572,03 eura, proti povinnej: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, o vymoženie sumy 2.945,32 eura s príslušenstvom, o odvolaniach oprávnených v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 8. októbra 2013 č. k. 9Er/109/2003-38, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu zastavil a povinnej uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Andree Ondrejkovej náklady spojené s výkonom exekúcie vo výške 117,53 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 238 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 277 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj § 25 ods. 1, 2, § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003. Mal pritom za to, že exekučné tituly - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice a to rozhodnutie č. 48/98 zo dňa 24. 02. 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 03. 1998, rozhodnutie č. 1164/99 zo dňa 27. 12. 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 01. 2000, rozhodnutie č. 133/2000 zo dňa 28. 03. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 04. 2000 a rozhodnutie č. 2213/2001 zo dňa 28. 12. 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 02. 2002, sa stali právne neúčinnými, vzhľadom na to, že uplynula desaťročná prekluzívna lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, a preto prebiehajúcu exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23, § 25, § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30. 04. 2008).
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia v zastavujúcej časti. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý zastavenie exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003. V čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov - rozhodnutí č. 48/98, 1164/99 a 133/2000 zákon o Sociálnej poisťovni hmotnoprávny inštitút preklúzie nepoznal. Preto mal oprávnený v 1. rade za to, že na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. 06. 2001 sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. 06. 2001, ktorá nepoznala inštitút preklúzie, poznala iba inštitút premlčania, preto nebolo možné exekúciu vedenú na základe exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť 25. 03. 1998, 26. 01. 2000 a 25. 04. 2000, zastaviť z dôvodu preklúzie. Inštitút preklúzie sa vzťahuje iba na pohľadávku predpísanú rozhodnutím č. 2213/2001 zo dňa 28. 12. 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 02. 2002.
V zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu v zastavujúcej časti podal odvolanie aj oprávnený v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej zastavujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal. Zastal preto názor, že na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. 06. 2001, sa vzťahovala právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. 06. 2001, ktorá nepoznala inštitút preklúzie, poznala iba inštitút premlčania, preto nebolo možné exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie s odôvodnením na § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2001. Exekučný titul teda nebol podľa jeho názoru v čase začatia exekučného konania prekludovaný a prekludovaný nie je doposiaľ. Súd podľa jeho názoru zastavil exekúciu aj podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie I. ÚS 164/04, podľa ktorého všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou bol aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 53/01. Záverom konštatoval, že povinný je fyzickou osobou a existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, reštitúciou, príp. inou formou, preto zastavenie exekúcie považoval za predčasné.
K odvolaniam oprávnených sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa.
Povinná sa k odvolaniam oprávnených nevyjadrila.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniam oprávnených nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnej je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnej určitú povinnosť. Takéto rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Ustanovenie § 57 ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Pre postup podľa dôvodu uvedeného pod písmenom b) sa vyžaduje, aby sa rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na exekúciu, stalo neúčinné po začatí exekúcie. Vyžaduje sa teda, aby neúčinnosť rozhodnutia bola následná a vyplývala zo zákona, z iného rozhodnutia, alebo inej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok neúčinnosť exekučného titulu. Neúčinnosťou rozumieme stav, že rozhodnutie síce formálne existuje, ale so zreteľom na existujúci právny stav stráca právnu účinnosť zo zákona, alebo v dôsledku iného rozhodnutia. Bude tomu tak aj v prípade, ak uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, pretože na prekluzívnu lehotu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
Z obsahu spisu vedeného v prejednávanej veci vyplýva, že oprávnený v 1. rade podal u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Ondrejkovej so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Vrútocká 12, návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 2.945,32 eura a trov exekúcie s tým, že exekučnými titulmi sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice a to rozhodnutie č. 48/98 zo dňa 24. 02. 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 03. 1998, rozhodnutie č. 1164/99 zo dňa 27. 12. 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 01. 2000, rozhodnutie č. 133/2000 zo dňa 28. 03. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 04. 2000 a rozhodnutie č. 2213/2001 zo dňa 28. 12. 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 02. 2002. Súd prvého stupňa udelil dňa 31. 03. 2003 súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 20. 10. 2009 boli súdu doručené návrhy oprávneného v 2. rade na zmenu účastníka zo dňa 06. 10. 2009, a tiež dňa 22. 03. 2010 bol súdu doručený návrh súdnej exekútorky na pripustenie zmeny účastníkov konania. Zmenu účastníka konania na strane oprávneného v časti o vymoženie 2.572,03 eura súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 02. 06. 2011 č. k. 9Er/109/2003-18. Následne oprávnený v 2. rade podaním zo dňa 26. 01. 2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 02. 02. 2012, navrhol zmenu súdneho exekútora. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003) rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú .
Podľa § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného (účinného do 31.12.2003), pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
Ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. založilo podmienenú účinnosť už zrušených noriem právneho predpisu, keď stanovilo, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa aj po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že povinnosť týkajúca sa poistného a penále poistného povinnou osobou nebola splnená do 31. 12. 2003, a preto na vymáhanie uvedených povinností sa vzťahuje ustanovenie § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré založilo účinnosť práva platného a účinného do 31. 12. 2003, a nie práva platného v čase vydania rozhodnutia, ako to nesprávne oprávnení vo svojich odvolaniach. Takto je potrebné prikloniť sa k záveru, že pri posudzovaní vzťahov upravených predpismi sociálneho poistenia sa postupuje v súlade s predpismi účinnými do 31. 12. 2003 a na uvedený prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. účinného do 31. 12. 2003, ako to správne urobil súd prvého stupňa, ktorý správne postupoval, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučné tituly sa stali neúčinnými.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli ani si žiadne neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.