Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/94/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci navrhovateľa: G. F., U..: XX.X.XXXX, R.G.: R. XX, XXX XX L., občan SR, v zastúpení: V. F., R. XX, L., proti odporcovi: G. F., U..: X. X.XXXX, R.: XXX V.K. A., F. X., F. M. Xrg, K., v zast. opatrovníkom C.. D. N., Q. Okresného E. L. - O., o určenie výživného na plnoleté dieťa

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné vo výške 150 € mesačne, vždy do 20.dňa každého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľa vopred, počnúc od 12.4.2011 do 6.12.2012.

Súd u r č u j e dlžné výživné za obdobie od 12.4.2011 do 6.12.2012 vo výške 2.974,04 €, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o návrhu o určení výživného za obdobie od 1. 7. 2010 do 11. 4. 2011 z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.4.2011 domáhal určenia výživného voči otcovi - odporcovi. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo jeho matky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I dňa 15.12.2010 pod č.: XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2011. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s matkou V. F.. Od septembra 2010 bol prijatý na Technickú univerzitu v Košiciach a chce ďalej študovať. Všetky jeho výdavky na štúdium, bývanie a stravu uhrádza výlučne jeho matka zo svojho príjmu a zároveň sa stará aj o jeho plnoletú sestru, ktorá navštevuje 3.ročník Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Košiciach. Z dôvodu finančných problémov rodina bola nútená zobrať si určité pôžičky a úvery, zadlžovali sa. V roku 2007 odporca odcestoval do Anglicka za prácou a od uvedeného obdobia sa zdržiava v zahraničí. Od tohto obdobia sa o rodinu nestará a finančne ich nezabezpečuje. Jeho matka sa výlučne sa stará zo svojich finančných prostriedkov o ňho a o jeho sestru, ako aj o bývanie. Od uvedeného obdobia odporca na neho, ani na jeho sestru výživným neprispieva. Preto, že sa štúdiom pripravuje na svoje povolanie a vyživovaciu povinnosť voči nemu plní iba jeho matka, navrhol vydať rozsudok na výživné voči otcovi - odporcovi.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním doručeným súdu 5.4.2012, kedy uviedol, že manželstvo s bývalou manželkou V.M. F. sa rozpadlo pre nedostatok finančných prostriedkov. To, že prispel finančnými prostriedkami, nevie písomne zdokladovať. Od 8.9.2008 sa zdržiava v Anglicku, kde aj pracuje. V auguste roku 2009 bol doma zo zahraničia, na návšteve z dôvodu vyplatenia dlhov a v tom čase dal bývalej manželke viac ako 6.000 €. V decembri 2007 cez banku Loyds TSB začal posielať peniaze prostredníctvom bankomatovej karty, ktorú poslal poštou bývalej manželke, aby prostredníctvom nej mohla na Slovensku platiť a vyberať hotovosť z bankomatov. Vyslané finančné prostriedky na túto kartu boli zaslané vždy vo výške, akú v tom období bol schopný poslať. Nakoľko platnosť karty skončila, táto služba bola bankou Loyds TSB ukončená, nemá k dispozícii žiadne číslo účtu bývalej manželky a na syna, kam má posielať finančné prostriedky. Je ochotný prispievať na výživné a školu synovi v sume 50 €. Viac z jeho strany nie je možné, nakoľko je na minimálnej mzde a horko ťažko zaplatí bývanie a cestovné do práce.

Navrhovateľ podaním zo dňa 21.5.2012 špecifikoval svoj návrh na začatie konania tak, že žiadal zaviazať odporcu na sumu výživného 150 € mesačne, a to aj spätne od 1.7.2010 až do ukončenia školskej dochádzky na vysokej škole a to vždy k 15.dňu v príslušnom mesiaci. V uvedenom podaní špecifikoval aj svoje mesačné výdavky celkovo v sume 867,65 €, v ktorých boli zahrnuté platby za bývanie a iné služby cez SIPO platba za elektrickú energiu, platba za odpad, za jeho životnú poistku, výdavky na stravu, výdavky za hygienické a čistiace potreby, výdavky za lieky na celoročnú alergiu pre neho i sestru, výdavky za zdravotné pomôcky z očnej optiky pre sestru, výdavky za oblečenie, výdavky za školné a dopravu, splátka dlhu.

Podaním zo dňa 31.1.2013 navrhovateľ špecifikoval iba svoje mesačné výdavky v celkovej sume 200 €, z toho výdavky na stravu 80 €, výdavky za hygienické a čistiace potreby 10 €, výdavky za lieky na celoročnú alergiu 10 €, výdavky za oblečenie 20 €, výdavky za školné a dopravu 30 €, výdavky za internet 13 €, výdavky za mobilný telefón 27 €.

Žalovanému sa nepodarilo doručiť zásielky na známu adresu v cudzine, preto mu súd ustanovil podľa ust. opatrovníka na zastupovanie v konaní C.. D. N., Q. Okresného E.Ú. L. - O..

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďou navrhovateľa, pripojenými spismi a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.: XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.12.2010 bolo manželstvo účastníkov konania V. F. a G. F., uzavreté dňa 10.10.1987 pred Obvodným národným výborom Košice I, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom: XXX rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2011.

Rozhodnutím Technickej univerzity v Košiciach, fakulty baníctva, ekológie riadenia zo dňa 21.6.2010 bol navrhovateľ prijatý na štúdium študijného programu mineralurgia a environmentálne technológie, 1.stupeň, denná forma, študijný odbor mineralugia na Fakulte baníctva, ekológie riadenia a geotechnológii v akademickom roku 2010/2011.

Z potvrdení Technickej univerzity zo dňa 13.9.2011 a 13.9.2012 súd zistil, že navrhovateľ bol aj v akademickom roku 2011/2012, ako aj 2012/2013 študentom tretieho ročníka denného bakalárskeho štúdia podľa študijného programu na Fakulte BERG Technickej univerzity v Košiciach.

Navrhovateľ v konaní na pojednávaní dňa 8.10.2014 vypovedal, že od 7.12.2012 bol už zamestnaný v spoločnosti Magneti Marelli Kechnec, od 7.7.2014 prestúpil do iného zamestnania- bývalé Valeo. Po ukončení školy mal len sem-tam nejakú brigádu, z ktorého príjmu sa však nedalo vyžiť. Zároveň upravil svoj návrh na priznanie výživného len od dátumu podania návrhu, t.j. 12.4.2011 do začatia zárobkovej činnosti, čiže do 7.12.2012.

Z dohody o dočasnom pridelení zamestnanca uzavretej medzi zamestnávateľom ADECCO, spol. s.r.o.

- organizačná zložka a navrhovateľom ako zamestnancom súd zistil, že tento bol dočasne pridelený na výkon práce v užívateľskom zamestnávateľovi Magneti Marelli Slovakia, s.r.o., Priemyselný park Kechnec od 7.12.2012 do doby trvania prác, ako operátor výroby a výpomoc v sklade, so mzdou 464,71 € mesačne brutto.

Z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach zo dňa 11.3.2014 súd zistil, že navrhovateľ študoval na ich fakulte v dennej forme štúdia od 1.9.2007 do 8.6.2010 a od 1.9.2010 do 6.5.2013. Z oboch štúdii bol menovaný vylúčený.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.: XXC/XX/XXXX súd zistil, že bolo vedené konanie vo veci navrhovateľky N. F., sestry navrhovateľa proti otcovi - odporcovi, kedy súd rozsudkom zo dňa 27.3.2014 rozhodol tak, že zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 150 € mesačne vždy do 20.dňa každého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky vopred, počnúc od 12.4.2011 do 31.8.2012. Takisto bolo určené dlžné výživné za predmetné obdobie vo výške 2.495 €, ktoré bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o určenie výživného za obdobie od 1.7.2010 do 11.4.2011 bol zamietnutý. Navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi súd nepriznal.

Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa a , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.

Podľa a , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v čase podania návrhu na začatie konania bol navrhovateľ študentom vysokej školy, s čím sa mu nevyhnutne zvýšili jeho výdavky spojené so štúdiom oproti predchádzajúcemu času, kedy bol študentom strednej školy. Nakoľko tieto všetky výdavky mu uhrádzala len jeho matka - p. V. F., odporca mu nijako na tieto výdavky neprispieval, navrhovateľ sa určenia výživného zo strany otca - odporcu bol nútený domáhať súdnou cestou. Odporca v konaní uviedol, že rodine prispieval z príjmu získaného zárobkovou činnosťou v Anglicku, kam za prácou odišiel, o čom predložil výpis z účtu, avšak tento bol z obdobia od januára 2007 do júna 2010, čo sa však nevzťahuje na žalované obdobie, ktoré bolo definované navrhovateľom najskôr ako od 1.7.2010 a neskôr upravené od podania návrhu t.j. od 12.4.2011 do začatia zárobkovej činnosti do 7.12.2012. Odporca ďalej uviedol, že je ochotný uhrádzať výživné vo výške 50,- € mesačne, pretože je len na minimálnej mzde a finančné prostriedky má len na bývanie a cestovné.

Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pri rozhodovaní o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľa súd hodnotil schopnosti, možnosti, majetkové pomery odporcu ako aj zhodnotil oprávnenosť špecifikovaných výdavkov navrhovateľa a dospel k záveru, že navrhovateľ v období definovanom od podania návrhu 12.4.2011 do 7.12.2012 bol študentom vysokej školy, nebol schopný samostatne sa živiť a zabezpečovať si všetky potreby z vlastných príjmov, teda bol odkázaný na výživu svojich rodičov. Keďže z predložených listinných dôkazov nebolo možné vyhodnotiť, že by odporca v danom relevantnom období pre priznanie nároku na výživné prispel navrhovateľovi, je zrejmé, že všetky jeho výdavky mu uhrádzala jeho matka zo svojho príjmu.

Pri rozhodovaní o výške nároku navrhovateľa súd skúmal odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. V konaní bol jasne preukázané a vyplynulo to i z vyjadrenia samotného odporcu, že tento pracuje a teda má príjem zo zamestnania v Anglicku, z ktorých finančných prostriedkov nevykrýva potreby navrhovateľa, ktoré súd považoval za primerané jeho veku a zdravotnému stavu. V konaní nebolo zistené, že odporca by nebol zdravý a schopný sa zamestnať a teda neboli preukázané žiadne prekážky na strane odporcu., pre ktoré by tento nemohol mať príjem zo zamestnania. Navrhovateľ a jeho matka nemali bližšiu vedomosť o sociálnych a majetkových pomeroch odporcu. Nepochybne bolo (vyjadrením samotného odporcu, výpoveďou navrhovateľa a jeho matky, ako aj z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva rodičov navrhovateľa) preukázané, že odporca sa dlhodobo, od r. 2007 zdržiava v zahraničí, v Anglicku, kam vycestoval za prácou. Bolo tiež nesporné a ani sám odporca netvrdil opak, že od júna 2010 (t.j. ešte pred rozvodom manželstva) prestal prispievať na chod domácnosti, ako aj na výživu svojich detí - navrhovateľa a dcéru N. F., voči ktorej má odporca taktiež vyživovaciu povinnosť. O uvedenej skutočnosti svedčí výpis z účtu odporcu, ako aj jeho vlastné vyjadrenie. Čo sa týka pomerov na strane odporcu, súd mal vykonaným dokazovaním v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX (lustráciou v Sociálnej poisťovni) za preukázané, že pred tým, ako odišiel do zahraničia, pracoval ako robotník v spoločnosti STAVJAC s.r.o., Nová Ľubovňa a ako tesár v stavebnej spoločnosti ASSYX s.r.o., Bratislava. Z listinných dokladov, predložených uvedenými zamestnávateľmi mal súd za preukázané, že pracovný pomer odporcu v spoločnosti STAVJAC s.r.o., ktorý trval od 2.5.2006, sa skončil na žiadosť odporcu dohodou zo dňa 10.4.2007. Odporca v tomto pomere dosiahol priemerný mesačný čistý príjem vo výške 220 EUR. Pracovný pomer odporcu v spoločnosti ASSYX s.r.o. trval od 16.4.2007 do 29.6.2007 a bol ukončený v skúšobnej dobe. Odporca u tohto zamestnávateľa dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 197 EUR. Vyššie zistené skutočnosti o pracovných pomeroch odporcu vyvolávajú pochybnosti o jeho zodpovednom prístupe k výkonu práce. Odporca nepredložil žiadne doklady svedčiace o jeho pracovných a osobných pomeroch v zahraničí a tak v konaní nebolo preukázané, že by skutočne v zahraničí nastúpil do iného zamestnania, kde by dosiahol vyšší alebo aspoň porovnateľný príjem. Odporca tvrdil, že o pracovné miesto v zahraničí a príjem z neho plynúci prišiel, listinné doklady v tomto smere však nepredložil. V zahraničí však napriek tomu ostal. Pokiaľ si tak zvolil stav, kedy ostal bez akéhokoľvek príjmu a v prijateľnom čase si ďalší príjem nezabezpečil, uvedené nemôže viesť k záveru, že odporca nie je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Pri určení výživného preto súd vychádzal z princípu potencionality, t.j. aký by mohol byť potencionálny príjem otca a teda, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť atď., v spojení ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.

Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadol aj na pomery na strane matky navrhovateľa, ktorá si voči navrhovateľovi plnila vyživovaciu povinnosť nielen finančnou formou, zabezpečením bytovej potreby, ale aj svojou osobnou starostlivosťou.

Súd sa pri rozhodovaní spravoval aj zásadou, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ako aj na všeobecný vývoj životných nákladov v spoločnosti (cit.ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Súhrnne je možné konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.

V kontexte vyššie uvedených okolností bolo úlohou súdu skúmať, či nastal taký právny stav, ktorý by viedol k záveru, že navrhovateľ nadobudol schopnosť sám sa živiť a teda schopnosť samostatne uspokojovať svoje potreby a ak áno, ku ktorému dátumu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium a zamestnal sa v riadnom pracovnom pomere. Súd konštatoval, že navrhovateľ nepochybne ku dňu 7.12.2012 dosiahol také vzdelanie, vek, ako aj taký stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, že je pripravený a schopný sám sa živiť a teda, samostatne uspokojovať svoje potreby a podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci. Súd preto výživné určil len do 7.12.2012.

Súd v konaní prihliadol i na výšku výživného určeného súdom vo veci navrhovateľky - sestry, kedy Okresný súd Košice I. rozhodol v konaní sp. zn.: XXC/XX/XXXX a zaviazal odporcu na výživné voči navrhovateľke tiež vo výške 150,- €. Súd vychádzal z toho, že obe deti v čase relevantnom pre priznanie ich nárokov boli zhruba v rovnakom veku, študenti strednej resp. vysokej školy, odkázané len na finančné zabezpečenie zo strany matky a teda podľa názoru súdu je suma výživného 150 ,- € primeraná aj pre navrhovateľa.

Z tohto dôvodu súd potom uznal nárok navrhovateľa za dôvodný v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, kedy výživné súd priznal vo výške 150 € mesačne v období od podania návrhu dňa 12.4.2011 do doby, kedy začal byť samostatne zárobkovo činný dňa 7.12.2012.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd na základe dispozičného návrhu navrhovateľa, ktorým zobral svoj návrh v časti o určenie výživného za obdobie od 1.7.2010 do podania návrhu späť, v zmysle a konanie v tejto časti zastavil.

Na základe uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, určil výživné v období od 1.8.2009 do 31.7.2010 v sume 150 € mesačne a od 1.8.2010 do budúcna v sume 100 € mesačne, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Pri vypočítaní dlžného výživného súd vychádzal z presného počtu dní za priznané obdobie od 12.4.2011 do 6.12.2012, kedy za 19 dní v mesiaci apríl 2011 to predstavovalo 95 € (150 € /: 30 dní = 5 x 19 dní = 95 €), za mesiace máj 2011 až november 2012 to predstavovalo 2.850,- € (19 mesiacov x 150 € = 2.850,- €) a v mesiaci december 2012 to predstavovalo 29,04 € (150 € /: 31 dní = 4,84 x 6 dní = 29,04 €), spolu v celkovej sume 2.974,04 €.

Podľa veta prvá a povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

V konaní ani jeden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie súdu o trovách konania a keďže takýto výrok je výslovne viazaný na návrh účastníkov konania, v zmysle veta prvá súd o trovách konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.