Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1157-2013.pdf
PDF · 72.96 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1157/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava, pobočka Košice so sídlom Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO : 35937874, proti povinnému: NNTE s.r.o., Branisková 7, 040 01 Košice, IČO : 45852100 o vymoženie 216,26 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, takto :
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.2.2013 bolo Okresným súdom Košice I dňa 12.3.2013 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 19.12.2015 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z., v ktorom tento uvádza, že podľa správy súdneho exekútora bolo zistené, že uvedená spoločnosť nevlastní na území SR žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani majetkové práva, ktoré by bolo možné exekúciou postihnúť. Tiež bolo zistené, že povinný už nevykonáva podnikateľskú činnosť. Doposiaľ neboli na účet oprávneného pripísané žiadne vymožené finančné prostriedky. Za daného stavu exekučného konania a deklarovaných majetkových pomerov povinného navrhuje oprávnený s prihliadnutím na efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania toto zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a zároveň rozhodnúť o trovách konania.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Skutočnosť, že povinný nevlastní žiaden majetok, resp. že vlastní len majetok, ktorý by nestačil ani na úhradu trov exekúcie je potrebné preukázať šetrením súdneho exekútora v rámci exekučného konania. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora a listinných dôkazov mal súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne.
V návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 10.12.2014 oprávnený požiadal o zastavenie exekúcie. Z čoho vyplýva, že so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného súhlasí.
Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 18.12.2014 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 39,83 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky:
- paušálna odmena 33,19 EUR
- DPH 20% 6,64 EUR
Spolu : 39,83 EUR
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.