Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-32-2012.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/32/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. D., L.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov matky: K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, t. č. bytom P. XXX/XX, XXX XX Č. J., Č. O., a otca: Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, v konaní o návrhu navrhovateľky: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 18.01.2012 a opakovane dňa 25.02.2013, domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu na sumu 150,- Eur mesačne počnúc od mesiaca máj 2011.
Otec s podaným návrhom nesúhlasil, a to predovšetkým z dôvodu, že sa necítil byť otcom maloletého dieťaťa. Preto súd na návrh otca uznesením č.k. 4P/32/2012-54 zo dňa 24.05.2012 konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 4P/52/2012 o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Konanie vedené vo veci sp. zn. 4P/52/2012 bolo zastavené uznesením č.k. 4P/52/2012-135, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2015 a to z dôvodu späťvzatia návrhu maloletým navrhovateľom B. D., nar. XX.XX.XXXX, po tom, čo na základe v konaní vypracovaného znaleckého posudku ustanovenej znalkyne prof. RNDr. Jarmily Bernasovskej, PhD. č. 24/2014 zo dňa 24.09.2014 bolo otcovstvo odporcu 1/ Ľ. D., nar. 23.04.1972 k maloletému B. D., nar. XX.XX.XXXX, potvrdené.
Matka, ktorá sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, sa k podanému návrhu nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1P/250/2006-11 č. l. 7, potvrdenie ÚPSVaR č. l. 36, potvrdenie Obce Hucín č. l. 37-40, potvrdenie ÚPSVaR č. l. 41, správa Sociálnej poisťovne č. l. 42, správa kolízneho opatrovníka č. l. 48-49, lustrácia v Sociálnej poisťovni otca čl. 82-84, výpis zo živnostenského registra č. l. 85-86, odpoveď ÚPSVaR č. l. 96, potvrdenie ÚPSVaR č. l. 98, potvrdenie Obce Hucín č. l. 101, rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/54/2013 č. l. 102, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1P/250/2006-11 právoplatným dňa 16.02.2007 bol maloletý B. D., nar. XX.XX.XXXX, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky T. N., nar. XX.XX.XXXX, a rodičia boli zaviazaní platením výživného - otec vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur) mesačne a matka vo výške 700,- Sk (23,24 Eur) mesačne.
Otec a matka v roku 2012 nepoberali dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky, ani dávku v nezamestnanosti, alebo dávky dôchodkového nemocenského alebo úrazového poistenia. Matka naposledy bola vedená v evidencii nezamestnaných v roku 2004, otec bol vedený v evidencii nezamestnaných v roku 2004 a opätovne je zapísaný do evidencie od 23.11.2013. Pre účely pomoci v hmotnej núdzi je otec spoločne posudzovaný s manželkou a ich dvomi maloletými deťmi, rodine je vyplácaná pomoc v hmotnej núdzi vo výške 337,10 Eur mesačne. Výkon podnikateľskej činnosti otec ukončil ku dňu 02.03.2011. Od 21.12.2010 do 22.11.2013 vykonával otec funkciu starostu obce Y., jeho funkcia zanikla v dôsledku právoplatného odsúdenia rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/54/2013 právoplatným dňa 07.11.2013, pričom priemerný zárobok otca v roku 2011 predstavoval 1.250,- Eur, v roku 2012 1.297,91 Eur a v roku 2013 1.526,36 Eur, a zároveň otcovi za celú dobu trvania pracovného pomeru k obci Hucín boli vykonávané exekučné zrážky spolu v celkovej sume 15.060,- Eur (za rok 2012 a 2013 to bolo spolu 12.422,- Eur). Od 19.07.2014 je otec zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti TPT STAVBY s. r. o., IČO: 47 608 986, sídlo: Dubská cesta 21, 024 01 Kysucké Nové Mesto, príjem z tohto pracovného pomeru však otec nedosahuje žiadny. Otec žijúci v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a ich dvomi maloletými deťmi iba z príjmu z dávky v hmotnej núdzi vo výške 337,10 Eur mesačne, platí z tohto príjmu náklady na elektrinu a vodu v dome vo výške 130,- Eur mesačne, ostatné výdavky svojej rodiny a výživné na maloletého vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré otec platí v súčasnosti riadne. Príjem, ktorý otec mal počas výkonu funkcie starostu obce Hucín, otec spotreboval na bežné výdavky. Otcom samostatne podaný návrh na zníženie výživného bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 8P/73/2014-70 zo dňa 27.10.2014, ktorý zatiaľ nie je právoplatný.
Podľa správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov maloletého dieťaťa vypracovanej ešte v roku 2012, starostlivosť o maloletého zabezpečuje navrhovateľka, ktorá je jeho starou matkou. Maloletý je žiakom základnej školy v Y., jeho školská dochádzka je dobrá, učebné výsledky priemerné; s jeho výchovou nie sú vážnejšie problémy. Matka maloletému kupuje oblečenie, potraviny, finančne prispieva sporadicky, pretože je na materskej dovolenke, a žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom a ďalším maloletým dieťaťom v Č. J.. Otec sa o maloletého nezaujíma, na výživu maloletého prispieva nepravidelne, okrem bežného výživného maloletému nekupuje nič a žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a ich dvomi maloletými deťmi. Na pojednávaní vo veci kolízny opatrovník navrhol podaný návrh navrhovateľky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zamietnuť a ponechať vyživovaciu povinnosť otca v doposiaľ určenej výške a to z dôvodu, že navrhovateľka, stará matka maloletého, poberá príspevok pri náhradnej osobnej starostlivosti a v prípade, že by došlo spätne k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, bolo by toto zvýšené výživné odpočítané z poberaného príspevku, ktorý by tak navrhovateľka musela vrátiť, a teda celková situácia maloletého dieťaťa by sa nijakým spôsobom nezlepšila.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 627/2005 Z. z., opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa. Nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. a) až e) rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím príslušného orgánu a plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa (a) nemá príjem podľa odseku 4 alebo (b) má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a). Opakovaný príspevok dieťaťu je (a) 138,13 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. a), (b) vo výške rozdielu medzi sumou podľa písmena a) a príjmom dieťaťa podľa odseku 4, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. b). Príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná fyzická osoba poukazuje príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu, sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu, pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu, sirotský výsluhový dôchodok a sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.
Podľa § 12 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 627/2005 Z. z., platiteľ odníme príspevok, ak zanikol nárok na príspevok alebo ak zistí, že sa príspevok priznal neoprávnene. Ak platiteľ vyplácal príspevok neoprávnene, hoci oprávnená osoba splnila povinnosti podľa tohto zákona, príspevok odníme od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý príspevok vyplatil. Ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že platiteľ vyplatil príspevok neoprávnene, je povinná vrátiť príspevok alebo jeho časť. Nárok na vrátenie príspevku alebo jeho časti vyplatených neoprávnene zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď platiteľ túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty príspevku alebo jeho časti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré by malo byť výživné pre maloleté dieťa zvýšené aj za dobu pred podaním návrhu dňa 18.01.2012 už od mesiaca máj 2011 v konaní preukazné neboli, preto za dobu pred 18.01.2012 návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca už z tohto dôvodu nie je opodstatnený a pre rozhodnutie súdu vo veci je tak rozhodujúce obdobie od 18.01.2012 do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1P/250/2006-11 právoplatným dňa 16.02.2007 sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa v tom, že maloleté dieťa je od tej doby staršie a má teda aj primerane vyššie výdavky.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v dobe od 21.12.2010 do 22.11.2013 vykonával funkciu starostu obce Y., kde dosahoval priemerný zárobok v roku 2012 1.297,91 Eur a v roku 2013 1.526,36 Eur, pričom podstatná časť príjmu otca za toto obdobie bola postihnutá exekučnými zrážkami zo mzdy spolu v celkovej sume 12.422,- Eur a ostatný svoj príjem otec minul na bežné výdavky. Výkon funkcie starostu obce Y. otcovi zanikol pred uplynutím volebného obdobia na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/54/2013 právoplatným dňa 07.11.2013. Volebné obdobie by otcovi uplynulo v mesiaci december 2014, preto pre účely rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca je potrebné v zmysle §
75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzať z toho, že aj pre obdobie od mesiaca december 2013 až do mesiaca december 2014 by otec dosahoval priemerný zárobok vo výške 1.526,36 Eur mesačne, t.j. tak ako tomu bolo v poslednom roku pred skončením funkcie otca, ktoré bolo zavinené výlučne otcom a to spáchaním trestného činu. V ďalšom období od 01.01.2015 už nie je možné vychádzať z príjmu otca ako pred skočením funkcie starostu obce, pretože ďalšie pokračovanie vo funkcii aj počas nasledujúceho volebného obdobia je závislé od neistého výsledku volieb. Preto počnúc od mesiaca január 2015 je rozhodujúcim spoločný príjem otca a členov jeho rodiny (manželka a dve maloleté deti), ktorý pre celú rodinu otca je iba dávka v hmotnej núdzi vo výške 337,10 Eur mesačne.
S prihliadnutím k uvedenej sociálnej a majetkovej situácii otca by návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca bol dôvodný len za dobu od 18.01.2012 do 31.12.2014, a to iba v časti zodpovedajúcej možnostiam a schopnostiam otca počas výkonu funkcie starostu obce, kedy otec dosahoval určitý príjem, z ktorého by bol schopný platiť výživné aj vo výške vyššej ako 50,- Eur mesačne. Na základe skutočnosti uvedenej kolíznym opatrovníkom na pojednávaní, že v prípade zvýšenia vyživovacej povinnosti otca za minulé obdobie, by navrhovateľka musela vrátiť prijatej výške zvýšeného výživného zodpovedajúcu časť vyplateného príspevku pri náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 5 a § 12 zákona č. 627/2005 Z. z., čím by sa majetková situácia maloletého dieťaťa nijako nezmenila, súd návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nepovažoval za dobu od 18.01.2012 do 31.12.2014 za dôvodný. Za dobu od 01.01.2015 je príjmom štvorčlennej rodiny otca len dávka v hmotnej núdzi vo výške 337,10 Eur, doposiaľ určená vyživovacia povinnosť otca vo výške 49,79 Eur mesačne potom zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca a nie je preto dôvodné ani za dobu od 01.01.2015 vyživovaciu povinnosť otca zvyšovať. Z týchto dôvodov preto súd podaný návrh navrhovateľky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zamietol v celom rozsahu a vyživovaciu povinnosť otca ponechal v doposiaľ určenej výške.
Návrh na rozhodnutie o trovách konania podaný nebol, preto súd o trovách konania nerozhodoval podľa § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.