Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Co-182-2014.pdf
PDF · 71.87 KB
Case nature
Subarea
17Co/182/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L. X. B., a.s., IČO: 00 492 736, B., H. 1, zastúpeného JUDr. V. A., advokátom T. A. M.-A.&X., B., Z.. A. B. 9, P.O.BOX 75 proti odporcovi X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, K., zast. opatrovníčkou JUDr. I. X., vyššou súdnou úradníčkou H. súdu K., o zaplatenie 50,70 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.decembra 2013 č. k. 20C/359/2013-27 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a nahradiť mu trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 11,72 eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. V. A., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, keďže z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vyplynulo, že odporca dňa 21.01.2013 cestoval na linke MHD č. 61 v Bratislave a pri kontrole revízorom navrhovateľa sa nepreukázal platným cestovným lístkom. V hlásení sú zapísané všetky potrebné osobné údaje odporcu vrátane čísla jeho občianskeho preukazu. Z listinných dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol občianskoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca nastúpil do cestovného prostriedku navrhovateľa a využil prepravné služby poskytované navrhovateľom, bolo preto povinnosťou odporcu ako cestujúceho zaplatiť navrhovateľovi za osobnú prepravu určené cestovné, teda zakúpiť si cestovný lístok v cene podľa tarify a prepravného poriadku navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že odporca túto povinnosť porušil, nakoľko cestoval bez platného cestovného lístka, preto podľa čl. 6 prepravného poriadku navrhovateľa a čl. 5 tarify navrhovateľa platných a účinných ku dňu porušenia tarifných a prepravných podmienok vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 50 eur a cestovné vo výške 0,70 eur, t. j. spolu 50,70 eur. Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že úspešný navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatok 16,50 eur za návrh a trovy právneho zastúpenia, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo výške 87,88 eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal dva účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 17.04.2013, podanie návrhu na súd 11.09.2013), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,81 eur x 2 úkony + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, t. j. spolu 58,58 eur. Súd nepriznal odmenu za ďalší účtovaný úkon, a síce za pokus o zmier a ďalšiu poradu s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie veci a prípravu zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné na úspešné uplatnenie nároku pred súdom. Keďže v danej veci išlo o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať za odborne právne náročný proces, ale skôr o administratívnu prácu, pretože z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v ktorých zamení len označenie odporcu, dátum porušenia prepravných podmienok a v ostatnom z hľadiska právnej argumentácie je jeho návrh úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Preto súd priznal navrhovateľovi 20% z trov 58,50 eur, t. j. 11,72 eur, ktoré zníženie považoval za primerané vzhľadom k uvedeným skutočnostiam.
Proti rozsudku v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v plnej výške. Uviedol, že znížením náhrady trov v drobných sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne a samotné konštatovanie existencie drobného sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem neprimerané trovy potrebné vykladať ako trovy aspoň dva krát prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, pretože dôvodová správa uvádza, že ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k novele ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čomu tak v predmetnej veci nie je. V danom prípade tomu tak nebolo a okresný súd sa vzájomným pomerom uplatnenej pohľadávky a výšky trov konania dokonca vôbec nezaoberal. Mal za to, že v danom prípade mal o trovách konania rozhodnúť súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezohľadňujúce náročnosť právneho zastúpenia navrhovateľa, ako aj jeho právne zastúpenie advokátom.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Preskúmaním napadnutého výroku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenia pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy súdu. Odvolací súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že riadne odôvodnenie rozhodnutia musí východiská tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri právnom zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výške požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému stavu veci a nemožno sa stotožniť s námietkami navrhovateľa v odvolaní. Neprimeranosť trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej pohľadávke. Samotný zákonný text totiž umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj trovy nižšie, ako uplatnená pohľadávka, tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich náhradu ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady trovy sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí aj uviedol. Záver súdu prvého stupňa o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.
Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa opodstatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v napadnutej časti vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .