Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-1101-2014.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/1101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o, Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti odporcovi: R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, v konaní o zaplatenie 487,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/183/2014-77 zo dňa 17. septembra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 27. 09. 2005 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorená Zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej bol okrem iného aj povolené prečerpanie na účte v prípade, ak odporca splní kritéria stanovené bankou. Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi veriteľom a odporcom sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže odporcovi bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte na kreditnú kartu. Na zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sa preto vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. V zmysle vyššie citovaného ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy veriteľ nemôže od dlžníka požadovať úroky, poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, keď podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je jej písomná forma. Za platné zmluvné dojednanie nemožno považovať Všeobecné obchodné podmienky veriteľa. Tieto majú slúžiť na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Za platné zmluvné dojednanie nemožno považovať ani Sadzobník poplatkov veriteľa. Súd preto navrhovateľovi nepriznal veriteľom účtované úroky a poplatky, pretože nie sú uvedené v Zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania a pri zisťovaní dôvodnosti právnym predchodcom navrhovateľa účtovaných úrokov a poplatkov na ne neprihliadal. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku súd prihliadol k skutočnému čerpaniu úveru formou výberu, výberu kartou a trvalého príkazu na úhradu (inkaso) a zohľadnil odporcom vykonané vklady. Rozdiel medzi debetnými operáciami 313,43 Eur plus 2.714,33 Eur tak predstavuje 3.027,76 Eur a kreditnými operáciami 3.039,80 eur, t.j. 12,14 Eur v prospech odporcu. Keďže navrhovateľovi neprislúchajú úroky a poplatky a má nárok len na vrátenie tzv. čistej istiny, súd žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal úspech vo veci, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si trovy konania neuplatnil.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ nesúhlasiac s názorom súdu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na znenie zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý sa nebude vzťahovať na predmetnú zmluvu. Súd preto nesprávne postupoval keď označil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Uplatnený nárok riadne a podrobne špecifikoval, zároveň doložil do súdneho spisu listiny preukazujúce uplatnený nárok. Predložené listiny považoval za jednoznačné dôkazy o pravosti a výške pohľadávky. Žiadal, aby súd odvolaniu vyhovel. Uplatnil si náhradu trov konania.
K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne vo zvyšnej časti dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., to znamená, všetky dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom z nich vyvodil správny záver.
Na doplnenie odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd musel vychádzať z právneho stavu v čase uzavretia Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.9.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ako i zo znenia Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. zo dňa 27.9.2005 a Dodatku k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.3.2006.
Pre povolené prečerpanie účtu bol relevantný práve Dodatok zo dňa 29.3.2006, ktorého predmetom bolo zriadenie účtu Bankou pre Majiteľa účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania k Účtu; Zákon č. 258/2001 Z.z. s účinnosťou ku dňu uzavretia predmetného Dodatku (t.j. do 30.6.2006) neobsahoval ustanovenia, ktoré by „úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte“ vyňali z pod jeho režimu. Ustanovenie § 1 ods. 3 prvá veta zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré uviedol vo svojom odvolaní navrhovateľ bolo prijaté až s účinnosťou od 1. júla 2006, a teda je aplikovateľné až na vzťahy, ktoré vznikli po tomto dátume. Prvostupňový súd teda vychádzal z právneho predpisu, ktorý v bol účinný v čase uzavretia nielen samotnej zmluvy, ale aj oboch dodatkov a správne aplikoval režim zákona č. 258/2001 Z.z. na daný prípad.
Odvolací súd poukazuje takisto aj na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, a to aj finančného spotrebiteľa, nakoľko Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napríklad aj zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nijako nespochybňuje správnosť predložených listinných dôkazov navrhovateľom. Vzhľadom na skutočnosť, že považoval povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov za bez úročné a bez poplatkov nemohol priznať navrhovateľovi výšku pohľadávky tak ako si ju uplatnil. Po odpočítaní sumy, ktorú odporca vrátil navrhovateľovi dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že odporca vrátil navrhovateľovi viac finančných prostriedkov ako reálne od neho dostal.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudku prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.