Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-134-2012.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/134/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci navrhovateľa : L. A., E.. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, I., proti odporkyni: W. M., Š. XX, I., právne zastúpenej: AK SODOMA VULGAN, s.r.o., Kominárska 2,4 Bratislava, o vrátenie daru a úhrady za užívanie predmetu daru, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
II . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu
3.169,55 Eur titulom náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súd dňa 22.08.2012 a upresnenými podaniami doručenými súdu 13.12.2012 a 07.01.2013 domáhal vrátenia daru a úhrady za užívanie bytového zariadenia, ktoré sa nachádza v byte na Š. Q..Č.. XX K. I., ktorý bol predmetom daru a to za obdobie od 5/2011 vo výške 500,- Eur mesačne.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, navrhovateľa vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu, oboznámil sa s predloženými a zadováženými listinnými dokladmi najmä: Darovacou zmluvou uzavretou medzi L. A. a W. A. zo dňa 07.04.2010. Dodatkom k darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 07.05.2010,výpisom z LV č. XXXX-čiastočným,nepodpísaným listami (podľa tvrdenia odporkyne pochádzajúcich od navrhovateľa), rozhodnutím Správy katastra hl.m. SR zo dňa 11.05.2010,zápisnicou o výsluchu navrhovateľa zo dňa 13.11.2014,žiadosťou o vykázanie zo spoločného trvalého bydliska, poučením ohrozenej osoby zo dňa 20.2.2015, spisom ČVS: ORP- 580/1/OVK-B5-2011 obvineného L. A., spisom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T 182/2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 7.4.2010 ( ďalej len „ Zmluva“) navrhovateľ ako darca daroval odporkyni byt č. XX nachádzajúci sa na 8 p. na Š. Q..Č.. XX K. I. vrátane spoločných častí, spoločných zariadení predmetného domu, príslušenstva a patriace pozemky ( ďalej len predmetný byt).V Čl. VII . V dodatku k Zmluve sa jej účastníci dohodli na zriadení vecného bremena, podľa ktorého má darca právo doživotne užívať predmetný byt .Vklad bol povolený dňa 12.5.2010 pod č. V XXXX/XX.
Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že v Zmluve je uvedené, že ak sa dcéra- W. M. - A. bude voči nemu neadekvátne správať bude Zmluva neplatná. Nakoľko mu dcéra privodila súdne pojednávanie žiada zrušiť darovaciu zmluvu. Neskôr navrhovateľ upresnil, že sa dožaduje vrátenia daru a úhrady za užívanie bytového zariadenia.
Vo svojej výpovedi dňa 13.11.2014 navrhovateľ uviedol, že predmetný byt získal do osobného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej s bytovým družstvom cca v roku 1990. Nakoľko bol vodičom kamiónu, mal prácu v zahraničí, bol rozvedený, a aby byt nebol prázdny ,tak ho daroval dcére. Synovi dal 400 000,-Sk. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo v roku 2010.Po uzavretí darovacej zmluvy mal právo ho naďalej užívať s tým, že ak si s dcérou nebudú rozumieť, ona bude voči nemu vulgárne vystupovať, dar sa vráti. Určitú dobu bolo všetko v poriadku, nakoľko nebýval doma, často bol na služobných cestách. Neskôr nastal skrat s priateľkou a bol vzatý do väzby. Keď bol doma, mali s dcérou dobrý vzťah asi do roku 2000,keď bola neverná mužovi. To narušilo ich vzťahy. Nerozprávali sa až do smrti jeho rodičov, na pohrebe sa trošku urovnali. Dozvedel sa, že kradla peniaze, ktoré dával vnúčikovi. Už vtedy ju mal jej rómsky priateľ nahovárať, aby ho dala do blázinca. K zhoršeniu ich vzťahov došlo v roku 2011, kedy sa dcéra dohovorila so synmi jeho bývalej priateľky ,že keď bude prepustený z väzby, aby na neho podala trestné oznámenie a vykrikovala doma, že zavolá políciu, pretože ju napáda. Prišli príslušníci a zase ho vzali do väzby a obvinili ho z prečinu nebezpečného vyhrážania. Bol odsúdený na jeden rok odňatia slobody. Vrátenia daru sa navrhovateľ domáha aj voči synovi. K otázke požadovanej úhrady za užívanie bytového zariadenia navrhovateľ uviedol, že sa jedná o zariadenie celého 4 - izbového bytu, ktoré je ako nové. Z uvedeného dôvodu dospel k sume 500 Eur mesačne.
Právny zástupca odporkyne žiadal návrh zamietnuť. Jednotlivé tvrdenia navrhovateľa považoval za scestné, zavádzajúce a účelové. Reálne sa skutkový priebeh odohral tak, že odporkyňa byt získala od navrhovateľa darovacou zmluvou v roku 2010.Následne bol navrhovateľ zatknutý za ohrozovanie jeho vtedajšej priateľky. Počas tejto doby odporkyňa držala, užívala a správcovala predmetný byt so všetkými náležitosťami ako nový vlastník. Počas výkonu trestu odňatia slobody otcovi zasielala balíčky, peniaze a platila leasing na auto. Po prepustení z výkonu trestu v septembri 2010 bol navrhovateľ opätovne zatknutý. Aj za týchto okolností ho odporkyňa materiálne a psychicky podporovala. Po tom čo sa navrhovateľ v roku 2011 dostal na slobodu dňa 13 .mája 2011 navrhovateľ napadol odporkyňu za čo bol odsúdený na 1 rok nepodmienečne. Pri tomto incidente sa navrhovateľ pokúšal dcéru vyhodiť z balkóna jej bytu. Tvrdenie, že odporkyňa zapríčinila jeho trestné stíhanie je nezmyselné, pretože navrhovateľ prekročil všetky únosné hranice a ustanovenia Trestného zákona. Odporkyňa nemala inú možnosť na svoju obranu, len podať trestné oznámenie. Zástupca odporkyne ďalej poukázal na to,že navrhovateľ nenaplnil hypotézu právnej normy § 630 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že už od detstva mali v domácnosti problémy. Pred darovaním predmetného bytu bol jej otec vo VTOS. Jedného dňa prišiel za ňou do práce, že jej chce predmetný byt darovať ,čo aj urobil s tým, že ho má právo doživotne užívať. Dňa 13.5.2011 ju navrhovateľ napadol pod vplyvom alkoholu. Vtedy chystala dcéru k 1.svätému prijímaniu a on sa dožadoval jedla. Reagovala tak, že nech si jedlo pripraví sám zo surovín, ktoré sú v chladničke. Po uzavretí Zmluvy ju otec žiadal o poskytnutie finančnej pomoci, posielanie balíčkov, dopisných papierov a známok, ktorej žiadosti vyhovela a požadované veci mu zasielal. Po tom, čo ju napadol, už ho nepodporovala.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/82/2011-109 ,právoplatného 23.06.2011 bol navrhovateľ odsúdený k peňažnému trestu 500 Eur s náhradným trestom tri mesiace za prečin obmedzovania osobnej slobody, ktorého sa mal dopustiť dňa 09.05.2010 voči poškodenej Zore Vlčkovej .
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, právoplatného 06.02.2012 sp.zn. 4T/182/2011-227 bol navrhovateľ odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil dňa 13.5.2011 voči poškodenej W. M. ( odporkyni). Za uvedený prečin bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody na 1 rok.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46T 43/2011,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2013 súd zistil, že navrhovateľ bol pre prečin nebezpečného vyhrážania sa poškodenej W. O. odsúdený na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka nepodmienečne.
Z doložených dokladov súd ďalej zistil, že na základe žiadosti odporkyne zo dňa 23.2.2015 bol navrhovateľ predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava V vykázaný z obydlia ( predmetného bytu )
Podľa § 628 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“). (1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky ,neposkytnutie potrebnej pomoci.
V danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa, ktorý však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by zo strany odporkyne k takémuto konaniu došlo. Samotné tvrdenie, že odporkyňa mu privodila neslušným správaním ,ho obvinila a privodila súdne pojednávanie nespĺňa predpoklady úspešného uplatnenie darcu na vrátenie daru. Obrana odporkyne voči násilnému konaniu navrhovateľa voči jej osobe podaním trestného oznámenia je plne legitímnym krokom majúcim oporu v platnom práve. Naopak, z doložených dokladov je zrejmé, že navrhovateľ má násilnú povahu a viackrát sa dopustil prečinov voči fyzickej integrite iných osôb ,za čo bol právoplatne odsúdený.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
V zmysle § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal aj, aby súd zaviazal odporkyňu na úhradu za užívanie bytového zariadenia bytu, ktorý bol predmetom daru. Aj v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyňa užívala veci patriace do jeho vlastníctva a ani to, že by bola povinná mu žalovanú sumu plniť či už na základe právneho dôvodu, alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané zákonné dôvody na vrátenie daru a čo sa týka úhrady za užívanie zariadenia bytu súd je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s §§ 149 ods. 1 a 151 ods. 1 a 8 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto je povinný nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Zástupca odporkyne si vyčíslil na sumu 4.492,47 Eur pozostávajúcich zo 7 úkonov právnej služby po 625,73 Eur za úkon( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd 3x,účasť na pojednávaní dňa 7.10.2014.29.1.2015,26.2.2015)+ 4x RP po 8,04 Eur , 3x RP po 8,39 Eur, hotové výdavky 2x po 4,76 Eur, amortizáciu vozidla 3x po 1,77 Eur a stratu času 3x po 13,40 Eur. Súd priznal zástupcovi odporkyne trovy právneho zastúpenia podľa vyhl.č. 655/2004 Zb. ( § 10 ods. 2) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.7.20014........625,73 € + 8,04 € RP,
- písomné podanie vo veci samej z 19.8.2014..............625,73 € + 8,04 RP,
- účasť na pojednávaní dňa 7.10.2014...........................625,73 € + 8,04 RP,
- účasť na pojednávaní dňa 29.1.2015...........................625,73 € + 8,39 RP,
- účasť na pojednávaní dňa 26.2.2015...........................625,73 € + 8,39 RP,
Súd nepriznal advokátovi uplatnené trovy zastúpenia a to:
- porada s klientom ........................................................ jej konanie nebolo preukázané,
- písomné podanie vo veci zo dňa 26.01.2015............... nie je založené v spise a ani by sa
nejednalo o účelne vynaložené trovy konania, pretože vyjadrenie mohlo byť prednesené na
pojednávaní dňa 29.01.2015
- náhradu za stratu času................................................. advokát má sídlo v mieste výkonu
právnej služby t.j. v Bratislave,
- amortizácia vozidla......................................................vznik výdavkov nepreukázaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.