Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/15/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta - sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: G. H., s miestom podnikania G. XXXX/XXX, H. nad F., IČO: 44 384 912, právne zastúpenému JUDr. Igor Lakatoš, advokát, AK so sídlom M.R.Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Led-Audio, s.r.o., so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 46 313 117, o zaplatenie 1.203,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. - 90 zo dňa 14. 2. 2011 v spojení s dopĺňacími rozsudkami č.k. - 120 zo dňa 23. 5. 2012, č.k. - 153 zo dňa 20. 12. 2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa č. k. - 90 zo dňa 14. 2. 2011 v spojení s dopĺňacími rozsudkami č. k. - 120 zo dňa 23. 5. 2012, č.k. - 153 zo dňa 20. 12. 2013 v jeho napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vo veci samej vyhovené. a v časti náhrady trov konania.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom č.k. - 90 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.203,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 1.773,40 eur od 5. 1. 2009 do 15. 1. 2009, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 487,50 eur od 16. 1. 2009 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 2.210,- eur od 16. 2. 2009 do 18. 2. 2009, vo výške 10 % ročne zo sumy 442,- eur od 19. 2. 2009 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 274,30 eur od 23. 3. 2009 do zaplatenia a trovy

konania účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 506,16 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil po právnej kvalifikácii ust. § 536 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 546 ods. 1, § 550 a § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, poukazujúc na ust. § 266 ods. 1, 2, 3, 4 a § 369 ods. 1 tým, že na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení mal za preukázané, že účastníci uzavreli ústnu zmluvu o dielo, kedy žalobca sa zaviazal vykonávať montérske práce, a to na základe objednávky, ktorú obaja podpísali. Pri uzavretí ústnej zmluvy o dielo vychádzali z objednávky. V objednávke si dohodli odmenu 13,- eur/hod. pre prácu montéra. Po porovnaní dochádzky predloženej žalovaným a počtom hodín fakturovaných na faktúre súd prvého stupňa zistil, že žalobca si vyfakturoval skutočne len hodiny odpracované, a preto mu patrí odmena za montérske práce. Z fakturovanej ceny žalovaný uhradil len 80 %. Po viacerých dôvodoch obrany

žalovaný ustálil, že dôvodom, prečo žalobcovi krátil 20 % z fakturovanej ceny, je 10 % krátená cena za chybné zváračské práce a 10 % krátená cena z dôvodu, že žalovanému nebola vyplatená suma zo strany kooperujúcej firmy. Obranu žalovaného, že krátil žalobcovi 10 % z fakturovanej ceny pre chybné zváračské práce nemá prvostupňový súd za dôvodnú, nakoľko žalobca vykonával montérske práce nie zváračské. Pokiaľ sa žalobca podieľal na zváračských prácach, žalovaný ich mal reklamovať v zmysle reklamácie, a to hneď potom ako ich zistil. Žalovaný žiadnym spôsobom nereklamoval fakturované ceny v čase ani po doručení faktúry, kedy vedel, aké práce žalobca vykonal a aké si fakturoval. Dohoda, podľa ktorej sa žalovaný dohodol s inými zamestnancami na krátení odmeny o 10 % z dôvodu chybných zvarov a o 10 % z dôvodu nevyplatenej ceny z kooperujúcej firmy, nebola podľa prvostupňového súdu dôvodná, nakoľko sám žalovaný potvrdil, že na takejto schôdzi sa žalobca nezúčastnil, pretože ho ani na schôdzu nepozval. K takejto dohode medzi účastníkmi teda podľa súdu prvého stupňa nedošlo. Rovnako žalovaným namietanú dobu splatnosti, a to do 45 dní, resp. po vykonaní úhrady kooperujúcou firmou nemal okresný súd za dôvodnú, keďže takáto dohoda nie je presná, jasná, určitá a zrozumiteľná. Tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom medzi účastníkmi konania, a preto dohoda v tejto časti splatnosti faktúry je neplatná. Podľa prvostupňového súdu tu zo zákona nastupuje zákonná úprava, a to lehota splatnosti podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca dokonca vo faktúre uviedol lehotu splatnosti 45 dní, teda v súlade so zákonom. Ak by aj bola pravdou čo tvrdí žalovaný, že splatnosť mala nastať až po úhrade kooperujúcou firmou, sám žalovaný potvrdil, že časť fakturovanej pohľadávky bola mu kooperujúcou firmou uhradená, avšak tú použil na úhradu elektriny, mzdy pre iných zamestnancov a nie pre žalobcu. Taktiež tvrdil, že jedna z viacerých faktúr, a to faktúra č. 2012 na sumu 2.091,21 eur, bola mu uhradená v októbri 2009. Tým bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že žalovaný mal k dispozícii sumu 1.203,80 eur. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., nakoľko tieto neboli medzi účastníkmi dohodnuté a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku bolo v zákonnej lehote podané odvolanie žalovaným, a to proti výrokom, ktorými bol zaviazaný na plnenie žalobcovi vrátane úroku z omeškania a náhrady trov konania, pretože mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Podľa žalovaného v danom prípade nešlo medzi účastníkmi o uzatvorenie zmluvy o dielo, keď podľa žalovaného išlo o objednávku na zváračské,

potrubárske a zámočnícke práce, tak ako na to poukazoval žalobca vo svojom návrhu na pojednávaní, pričom na tomto krátení v objednávke sa účastníci podľa žalovaného dohodli. Na základe bodu 3 objednávky bola odmena za vykonanú prácu splatná do 45 dní, resp. po vykonaní úhrady kooperujúcou firmou po odsúhlasení prác a odovzdaní faktúry. Kooperujúca firma Exmont Engineering, spol. s r.o. Bratislava do dnešného dňa neuhradila úhradu za vykonané práce, na ktorých mal podiel aj žalobca a žalovaný o tom predložil dôkazy - výpis z účtu, ako aj písomnosť zo dňa 14. 7. 2009, kedy došlo k dohode na splátkovom kalendári medzi účastníkom a kooperujúcou firmou. Na základe tohto žalovaný uhradil žalobcovi iba 80 % ním vyfakturovaných prác, navyše žalovaný poukázal aj tú skutočnosť, že v prípade úhrady ostávajúcej sumy kooperujúcou firmou za vykonané práce uhradí žalobcovi. Tvrdenia súdu prvého stupňa o tom, že takáto dohoda medzi účastníkmi nie je presná, jasná a určitá a že je nezrozumiteľná sa nezakladajú podľa odvolateľa na pravde. Medzi účastníkmi bola jasná, určitá a zrozumiteľná dohoda, pretože žalobca vedel, kde ide pracovať, za akých podmienok ako živnostník a na základe toho mu aj žalovaný uvedenú prácu poskytol. Navyše išiel o takýchto dohôd s viac ako so 40 ďalšími živnostníkmi, s ktorými žalovaný uzavrel túto dohodu na základe objednávok. Žalobca 18. 1. 2009 svojvoľne opustil pracovisko bez udania dôvodu a svoje záväzky uvedené v objednávke do dnešného dňa podľa žalovaného nesplnil. Tým podľa žalovaného porušil bod 6 a 10 objednávky a nemá nárok na úhradu jeho požadovaných súm uvedených v návrhu. O tom žalovaný žalobcu včas písomnosťou upovedomil a reagoval dňa 14. 9. 2009 aj na výzvu právneho zástupcu. Teda v danom prípade a spoločnosti s trhovým mechanizmom žalovaný postupoval správne a s najväčšou zodpovednosťou a v dobrej viere zamestnať živnostníkov - dať im prácu a zo strany zamestnaných - živnostníkov, ako aj samotného žalobcu patrí nielen dodržiavanie pracovných podmienok a uvedenej objednávky, ale seriózny prístup k práci vôbec. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec správne právne posúdil. Obrana žalovaného v prvostupňovom konaní a v odvolaní nemá podľa žalobcu oporu v zákone, objednávke a v pravidlách formálnej logiky. Žalovaný listom zo dňa 14. 9. 2009 odmietol celý nárok žalobcu na vyplatenie faktúr pre opustenie pracoviska. V súdnom konaní krátenie nároku rozšíril o vznik škody a o neplatenia jeho vystavených faktúr kooperujúcou firmou. Výšku krátenia určil svojvoľne, paušálne, bez jej preukázania, resp. dohody alebo uplatnenia na súde. Žalovaný podsúva súdu nepodložené tvrdenia, že v objednávke sa na krátení obaja účastníci dohodli. Dohoda o splátkovom kalendári medzi žalovaným a Exmont Engineering s.r.o. bola uzatvorená vyše 6 mesiacov po splatnosti prvej faktúry, na ktorú, ale aj na ďalšie dve faktúry žalobcu žalovaný čiastočne plnil do 80 % odmeny. Teda táto dohoda nemala a nemohla mať žiaden vplyv na percentuálnu výšku úhrady (v decembri 2008 - marci 2009), naviac objednávka žiadne percentuálne krátenia a konkrétne dôvody, pre ktoré žalovaný sumu nezaplatil, neobsahuje. Žalovaný a jeho právny zástupca sa v priebehu súdneho konania vyjadrili, že táto odmena za vykonanú prácu by žalobcovi nebola krátená, keby kooperujúcou firmou mu bola vyplatená celá fakturovaná čiastka, a to na pojednávaní dňa 18. 11. 2010. Na rovnakom pojednávaní žalovaný uviedol, že ak by kooperujúcou firmou Exmont Engineering s.r.o. bola uhradená celá suma tak, ako on vystavil spoločnosti Exmont, zaplatil by žalobcovi

žalovanú sumu. Ďalej uviedol, že žalovaný nemôže uhradiť nejaké sumy, keď on má pohľadávky voči iným spoločnostiam a ak by mal on vyplatené faktúry vystavené pre spoločnosť Exmont, tak vlastne by zaplatil žalobcovi celú fakturovanú sumu, nakoľko on nemá v úmysle mu krátiť nejakú sumu. Poukazujúc na uvedené preto žalobca považoval obranu žalovaného za účelovú s cieľom čo najviac oddialiť právoplatnosť rozhodnutia, aby nároky ostatných, takto postihnutých, zhotoviteľov boli premlčané. Z predloženého prehľadu žalovaného voči kooperujúcej firme vyplýva, že hneď od začiatku tejto spolupráce vznikajú medzi nimi nevyporiadané pohľadávky. Ich riešenie, či skôr záťaž, žalovaný prenášal na svojich zamestnancov a dodávateľov na tejto akcii priebežne, v každom mesiaci a s alibistickým odsúhlasením na pracovnej schôdzi v decembri 2009. Podľa uzavretého splátkového kalendára žalovaný odpustil spoločnosti Exmont Engineering s.r.o. sumu 100.000,- eur. Konateľ žalovaného pri svojom výsluchu dňa 18. 11. 2010 potvrdil, že mal viac kooperujúcich firiem, avšak zo strany Exmontu to bola najvyššia dlžná čiastka a z tohto rozvrhu bolo jeho spoločnosti vyplatených 4.444,24 eur. Žalobca nevedel v prospech akej kooperujúcej firmy žalovaný plní. Žalovaný aj napriek tomuto je presvedčený, že postupoval správne, s najväčšou zodpovednosťou a v dobrej viere dať ľuďom prácu, avšak bez splnenia svojich základných povinností - za vykonanú prácu riadne a včas zaplatiť, a to aj pri zlej platobnej disciplíne nejde. Takéto správanie sa podnikateľského subjektu, na ktorý sú naviazaní ďalší živnostníci a pracovníci, je podľa žalobcu nezodpovedné a nemôže v právnom štáte požívať ochranu pre neplatenie svojich dlhov. Poukazujúc na ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je podnikaním okrem iného činnosť vykonávaná na vlastnú zodpovednosť, ako aj na ust. § 536 ods. 1, podľa ktorého sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo a na ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu, keď objednávateľ - žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie svojho zákonom stanoveného a objednávkou dohodnutého záväzku poukazovaním na konkurzné konanie vedené proti kooperujúcej firme, na trhový mechanizmus a celkovú hospodársku a finančnú krízu. Na základe uvedeného preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania, uznesením č.k. - 114 zo dňa 23. 2. 2012 vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o celom predmete konania, keď súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete žaloby s tým, že konštatoval, že tým, že došlo k pripusteniu zmeny žaloby a nebola žaloba v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zobratá späť, súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete žaloby.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. - 120 zo dňa 23. 5. 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou konanie v časti uplatneného nároku nad úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 1.773,40 eur od 5. 1. 2009 do 15. 1. 2009, nad výšku 10,5 % ročne zo sumy 487,50 eur od 16. 1. 2009 do zaplatenia, nad výšku 10 % ročne zo sumy 2.210,- eur od 16. 2. 2009 do 18. 2. 2009, nad výšku 10 % ročne zo sumy 442,- eur od 19. 2. 2009 do zaplatenia a nad výšku 9,5 % ročne zo sumy 274,30 eur od 23. 3.

2009 do zaplatenia zastavil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., keď v danej právnej veci na pojednávaní konanom dňa 14. 2. 2011 žalobca podal návrh na zmenu petitu žaloby a súd v zmysle jeho návrhu priamo na pojednávaní túto zmenu pripustil. Zo strany žalobcu teda došlo v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 12,5 % nad výšku 10,5 % ročne zo sumy

1.773,40 eur od 5. 1. 2009 do 15. 1. 2009, nad výšku 10,5 % ročne zo sumy 487,50 eur od 16. 1. 2009 do zaplatenia, nad výšku 10 % ročne zo sumy 2.210,- eur od 16. 2. 2009 do 18. 2. 2009, nad výšku 10 % ročne zo sumy 442,- eur od 19. 2. 2009 do zaplatenia k čiastočnému späťvzatiu žaloby a preto súd v zmysle zákonných ustanovení konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v časti čo do rozdielu zastavil. Uvedený dopĺňací rozsudok nadobudol z dôvodu, že voči nemu nebol podaný opravný prostriedok právoplatnosť dňa 16. 6.2012.

Po opätovnom predložení krajskému súdu, tento bez meritórneho rozhodnutia uznesením č.k. - 139 zo dňa 31. 7. 2013 opätovne vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, keď odvolací súd mal z výpisu z Obchodného registra zistené, že žalovaný Expotrubie, s.r.o., IČO: 36 501 671 bol dobrovoľne vymazaný dňa 25. 4. 2012, pričom rozhodnutím jedného spoločníka zo dňa 3. 4. 2012 došlo k zlúčeniu spoločnosti formou notárskej zápisnice č. N 176/2012, Nz 11838/12, NCRIs 12153/2012 zo dňa 3. 4. 2012 uzatvorenou medzi zanikajúcou spoločnosťou EXPOTRUBIE s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, Bratislava, IČO: 36 501 671 a nástupnickou spoločnosťou GAMEA INVEST s.r.o., s tým istým sídlom, IČO: 35 978 040, ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti EXPOTRUBIE s.r.o. a odvolací súd vzhľadom na uvedené mal za to, že prvostupňový súd vo veci konal so zaniknutou spoločnosťou, keď univerzálnym nástupcom je spoločnosť GAMEA INVEST s.r.o.. Táto spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností zanikajúcej spoločnosti. Z toho dôvodu povinnosťou prvostupňového súdu je odstrániť vady konania a rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom vo vzťahu k novovzniknutej spoločnosti, keď zároveň konštatoval, že v danom prípade dopĺňací rozsudok bol vydaný voči zaniknutej spoločnosti a doručený tejto spoločnosti, t.j. jej právnemu zástupcovi. V čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je zistiteľné, či právny zástupca je právnym zástupcom novovzniknutej spoločnosti, keď takáto plná moc sa v spise nenachádza. Ak právny zástupca nezastupuje aj novovzniknutú spoločnosť, potom rozsudok nebol účinne doručený žalovanej spoločnosti.

Okresný súd Vranov nad Topľou v poradí druhým dopĺňacím rozsudkom č.k. - 153 zo dňa 20. 12. 2013 opätovne konanie v časti uplatneného nároku, tak ako tomu bolo v predchádzajúcom dopĺňacom rozsudku, zastavil a zároveň žalovanému v časti zastavenia konania súd náhradu trov konania nepriznal s tým, že ako žalovaný bol v tomto dopĺňacom rozsudku uvedená obchodná spoločnosť GAMEA INVEST, s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, Bratislava.

Po následnom predložení veci Krajskému súdu v Prešov na odvolací prieskum, tento z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. zistil, že právny nástupca pôvodného žalovaného GAMEA INVEST s.r.o. bol s účinnosťou od 16. 11. 2014 vymazaný z Obchodného registra z dôvodu zlúčenia spoločnosti s tým, že jeho právny nástupca je obchodná spoločnosť Led-Audio, s.r.o., so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 46 313 117. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd ďalej pokračoval v odvolacom konaní s týmto právnym nástupcom, keď tento vstúpil do všetkých práv a povinností zaniknutej spoločnosti GAMEA INVEST, s.r.o.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok o čiastočnom zastavení konania a v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť a tak ho nebolo možné v odvolacom konaní

preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez zopakovania či doplňovania dokazovania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.) a preto rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku uverejnil na úradnej tabuli súdu, aj na internetovej stránke súdov SR. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len také prípadné vady konania, pokiaľ by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo žalobnému návrhu vo veci samej vyhovené ani vo výroku o náhrade trov konania.

Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Dôvodom je kvalifikácia zmluvného vzťahu účastníkov zmluvou o dielo, keď jej predmetom boli zváračské, potrubárske a zámočnícke práce, spadajúcu pod zmluvu o dielo. Bez ohľadu na druh zmluvného vzťahu bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za ním vykonané práce riadne a včas, tak ako si to účastníci dohodli. Spornou medzi účastníkmi konania nebola dohoda o predmete plnenia, ani dohoda o cene za vykonané práce. Úspech obrany žalovaného v tomto konaní je závislý od toho, či v konaní bude preukázaná ním tvrdená dohoda účastníkov konania o dobe splatnosti, a to 45 dní, resp. po vykonaní úhrady kooperujúcou firmou, v dôsledku čoho by mohla byť žaloba podaná predčasne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so súdom prvého stupňa, ak uzavrel, že takto tvrdená dohoda nebola v konaní preukázaná. K uzavretiu takejto dohody nikdy ani nedošlo a takáto dohoda o splatnosti krátení ceny diela nevyplýva ani z objednávky, na ktorú vo svojom odvolaní poukazuje žalovaný. Rovnako takáto dohoda nemôže zodpovedať ani pravidlám formálnej logiky, keď žalovaný odmietol po predžalobnej výzve žalobcu akýkoľvek nárok zo strany žalobcu, to znamená aj nárok, pokiaľ sa týka nekrátenej čiastky žalovaného a rovnako nezodpovedá ani tvrdeniam konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 18. 11. 2010, kedy ako dôvody, pre ktoré neuspokojil uplatnený nárok žalobcu, tento uviedol krátenie fakturovanej čiastky kooperujúcou firmou žalovanému, resp. množstvo záväzkov žalovaného. Rovnako sa účelovým javia aj následné tvrdenia žalovaného o údajných vadách diela zo strany žalobcu, keď žalovaný nijako nepreukázal, že by tieto vady u žalobcu akoukoľvek formou reklamoval a dožadoval sa ich odstránenia, resp. argumentácia vzniku škody, ktorú však žalovaný nijako súdu bližšie nešpecifikoval. Už samotný prednes konateľa žalovaného G. G. na pojednávaní konanom dňa 18. 11. 2010, ktorý uviedol, že najskôr bola objednávka na práce žalobcu spísaná bez doby a následne z dôvodu, že mal hlásenú daňovú kontrolu, dobu tam dopísal, pričom nevedel uviesť, či objednávku žalobcovi dopísal alebo nie. Už tento prednes konateľa žalovaného na pojednávaní jednoznačne preukazuje rozpor tvrdenia právneho zástupcu žalovaného v podanom odvolaní proti napadanému rozsudku, keď sa javí odvolaciemu súdu takéto tvrdenie žalovaného ako účelové a vymyslené tvrdenie bez logického, právneho a skutkového podkladu a v rozpore s vecnými dôkazmi predloženými v konaní, ako aj so samotnou výpoveďou konateľa žalovaného. Z hľadiska vierohodnosti tvrdenia účastníkov odvolací súd považuje za potrebné upozorniť, že ak by žalovaný mal za to, že žalobcom vykonané práce boli nekvalitné, tak tieto by mal správne reklamovať priamo u žalobcu a dožadovať sa odstránenie chybných zvarov, pričom nielen že žalovaný takto neurobil, ale ani súdu nijako nešpecifikoval a nepreukázal rozsah vád

diela vykonaných žalobcom, keď konateľ žalovaného na písomnú výzvu žalobcu vo svojej odpovedi ako jediný dôvod, prečo neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi, uviedol porušenie zmluvných dohovorov svojvoľným odchodom žalobcu z pracoviska bez udania dôvodu. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore k vydanému platobnému rozkazu v tejto veci, v rámci svojej argumentácie namietal len splatnosť faktúry spočívajúcu v tom, že účastníci si ju mali dohodnúť až po vykonaní úhrady v prospech žalovaného od jeho kooperujúcej firmy s tým, že táto kooperujúca firma Exmont Engineering s.r.o. Bratislava žalovanému doposiaľ neuhradila za vykonané práce, na ktorých sa mal podieľať aj žalobca. Ako ďalší dôvod žalovaný uviedol skutočnosť, že žalobca mal svojvoľne opustiť pracovisko bez udania dôvodu, pričom skutočnosti uvádzané žalovaným neskôr, ako údajné vady diela vykonané žalovaným, sa v podanom odpore nenachádzajú.

Z hľadiska vierohodnosti tvrdenia účastníkov odvolací súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že dohoda o splátkovom kalendári bola uzatvorená medzi žalovaným a Exmont Engineering, s.r.o., to znamená nebola uzatvorená medzi účastníkmi tohto konania a naviac bola uzatvorená viac ako 6 mesiacov po tom, ako nadobudla splatnosť prvá faktúra vyhotovená žalobcom pre žalovaného. V objednávke na zváračské, potrubárske a zámočnícke práce sa však žiadna takáto skutočnosť neuvádza, keď nie je daná možnosť na žiadne percentuálne krátenie dohodnutej hodinovej sadzby, teda zároveň možno prisvedčiť záveru okresného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí uvádza, že namietaná doba splatnosti, a to do 45 dní, resp. po vykonaní úhrady kooperujúcou firmou, nie je presná, určitá a zrozumiteľná. To znamená, že z takto dohodnutého spôsobu splatnosti nie je možné posúdiť, či táto odmena žalobcu bude splatná v lehote 45 dní po vykonaní dohodnutej práce alebo až po vykonaní

úhrady kooperujúcou firmou po odsúhlasení prác touto kooperujúcou firmou. V zmysle citovaného ust. § 266 Obchodného zákonníka treba tento prejav vôle vyložiť podľa významu, ktorý mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. V prejednávanej veci je touto osobou žalobca, ktorému bola určená predmetná objednávka žalovaného na zváračské, potrubárske a zámočnícke práce. V tomto prípade nastupuje právny režim definovaný v ust. § 369 ods. 2 Obch. zák. v znení platnom a účinnom v čase dojednania zmluvného vzťahu účastníkov s tým, že žalobca vo vystavených faktúrach uviedol lehotu splatnosti 45 dní, teda v súlade so zákonom, ako aj s touto objednávkou. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že účastníci sa dohodli na úhrade v prospech žalobcu až po tom, ako žalovanému bude vykonaná úhrada zo strany jeho kooperujúcej firmy, treba poukázať na výpoveď samotného konateľa žalovaného, ktorý potvrdil, že časť fakturovanej pohľadávky mu bola kooperujúcou firmou uhradená, avšak túto použil na úhradu elektriny, miezd pre iných zamestnancov a nie pre žalobcu.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo veci samej potvrdil. Keďže odvolacie dôvody neobsahujú ani len zmienku o priznaných úrokoch z omeškania, pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania preto odvolací súd nemal právo sa s touto časťou rozhodnutia vo veci samej zaoberať. Preto bol potvrdený rozsudok aj v tejto časti.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko však

tieto trovy odvolacieho konania v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyčíslil, neboli mu tieto trovy priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.