Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-57-2024.pdf
PDF · 75.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/57/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka – C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, E. F., a otec – G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, E. F., v konaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: „Vyživovacia povinnosť otca na maloletú: A. B., nar.: 28.5.2010 sa z v y š u j e zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Komárno, č. k. 12P/71/2018-59 zo dňa 20.9.2018 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa: A. B., nar.: 28.5.2010 v spojení z rozsudkom Krajského súdu Nitra, č.k. 12CoP/6/2019-94 zo dňa 19.3.2019.“ II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a to zo sumy 40 ,- Eur na sumu 150,- Eur. Následne svoj návrh upravila tak, že žiadala zvýšiť výživné na sumu 120,- Eur. Matka maloletého dieťaťa pred súdom uviedla, že je zamestnaná na obecnom úrade E. F. s príjmom cca 1100 eur a poberá aj invalidný dôchodok vo výške 378 eur, pričom je zamestnaná na dohodu ako administratívny pracovník s príjmom cca 406 eur. Býva v rodinnom dome so svojou matkou, dcérou a so starším synom. Jej matka je dôchodkyňa so starobným dôchodkom vo výške 399,80 eur a poberá aj vdovský dôchodok vo výške 180,20 eur. Jej starší syn je živnostník a jeho príjem je cca od 1800 eur do 2300 eur. Poznamenala, že do nákladov na bývanie prispieva svojej matke 100 eur. Výdavky matky sú telefón jej a dcérin vrátane internetu činí sumu 75 eur, hypotekárny úver 200 eur pričom polovicu platí jej bývalý manžel, spotrebný úver 120 eur, ďalší spotrebný úver 180 eur, životné poistenie vrátane sporenia 30 eur a ďalšie bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. Výdavky na maloletú sú vreckové 40 eur a ďalšie bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. Maloletá je zdravá, pričom matka nemá zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom. Maloletá navštevuje základnú školu vo E. F. a od septembra pôjde do 9. ročníka. Otec maloletej nad rámec výživného mne neprispieva a ani na mimoriadnych výdavkoch sa nepodieľa. Otec maloletej má s dcérou dobrý vzťah. Otcovi maloletej v styku s dcérou nebráni.
2. Otec maloletého dieťaťa na informatívnom stretnutí rodičov u koordinátorky dňa 03.07.2024 súhlasil so zvýšením výživného zo sumy 40 ,- Eur na sumu 120 ,- Eur. Okrem toho uviedol, že pracuje v spoločnosti I., E.. s čistým mesačným príjmom cca 811 eur. Býva v rodinnom dome sám. Náklady na toto bývanie
sú elektrina 48 eur, plyn 120 eur, digi tv 30,80 eur, internet 11,42 eur. Má ďalšie výdavky na polovicu hypotekárneho úveru vo výške 100 eur bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie . Na maloletú platí pravidelne poslednú sumu určenú súdom. Nad rámec bežného výživného prispievam občas tak, že maloletej dá vreckové, na mimoriadnych výdavkoch sa nepodieľa, nakoľko ho o to nepožiadali. Vzťah s maloletou nemá veľmi dobrý, stretávajú sa sporadicky. Maloletá u otca nebola mesiac ale matka maloletej mu v styku s dcérou nebráni.
3. Rodičia dňa 03.07.2024 na informatívnom stretnutí rodičov u koordinátorky uviedli, že sú ochotní sa dohodnúť na zvýšení výživného zo sumy 40 eur na sumu 120 eur, pričom zaostalé výživné matka maloletej nežiada.
4. Opatrovník maloletého dieťaťa vyjadril súhlas s rodičovskou dohodu a navrhol jej schválenie súdom, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
5. Rodičia sa na pojednávanie nedostavili, pričom termín pojednávania zobrali na vedomie na informatívnom stretnutí rodičov. Zároveň na predmetnom stretnutí vyjadrili súhlas s tým, aby sa pojednávalo bez ich prítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
6. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Súd schválil predloženú rodičovskú dohodu, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tento názor zastával aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý navrhol, aby súd rodičovskú dohodu schválil. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v zápisnici z výsluchov účastníkov konania u koordinátorky. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti rodičovskej dohody rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie ( § 122 CMP).
Proti rozsudku v časti rodičovskej dohody je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (§ 48 ods. 1,2 Exekučného poriadku).